Chrupavka je mäkké oporné
tkanivo tvorené chrupavkovými bunkami (chondrocytmi) a medzibunkovou
hmotou, ktorá podľa druhu chrupavky obsahuje rôzne množstvo elastických
a kolagénových vláken, teda je do rôznej miery pružná a mäkká. Tvorí koncové časti tela (ušnica, nozdra)
alebo pokrýva kĺbne plochy (chráni ich pred odretím a umožňuje ich hladké
kĺzanie pri pohybe).
Kĺbne chrupavky nemajú
žiadne vlastné zásobenie živinami, nepretkávajú ich nijaké krvné cievy. Výživu
im zabezpečuje kĺbna (synoviálna) tekutina, ktorá vypĺňa každé kĺbne púzdro.
Pri strednej záťaži sa pritlačením kĺbnych plôch o seba chrupavka medzi
nimi každým krokom stlačí ako špongia a potom sa zas uvoľní, nasávajúc
kĺbnu tekutinu. Takto z nej získava živiny potrebné na to, aby zostala
zdravá a funkčná.
Výživa chrupavky:
A – pri pohybe sa chrupavky
stlačia...
B – ... a následne
sa zas uvoľnia, čím ako špongie nasajú kĺbnu tekutinu so živinami.
No ak je pohyb nedostatočný,
chrupavka postupne z nedostatku živín degeneruje; naopak príliš vysoká
záťaž ju rozrušuje a ničí. Oba tieto neprirodzené stavy časom vedú
k úbytku chrupavkovej hmoty a chronickým zápalom kĺbov, teda
k artróze. Preto žriebätá potrebujú od narodenia veľa voľného pohybu, aj
po tvrdom teréne; na druhej strane mladé kone sa nesmú preťažovať, obzvlášť nie
prácou na kruhoch; veľkým zlom pre kĺby je samozrejme nadváha (BCS skór 6 a
viac). V prípade prekotného rastu veľkých žriebät treba dobre zvážiť
vhodnú kĺbnu výživu (čítať štítky!) a zabezpečiť neobmedzený voľný pohyb.
Na liečbu (resp. skôr zabraňovanie progresii) artróz existuje zatiaľ jediný
klinicky overený prípravok – k. hyalurónová (Bonharen alebo lacnejší
Hyauluronan) podávaná priamo do kĺbu/žily (aplikuje sa v kúre 5 dávok
v týždňových rozostupoch, účinok by mal pretrvávať 6 mesiacov). Dá sa
podávať aj orálne. Samozrejme môžete podávať aj kŕmne doplnky na znižovanie
zápalových procesov v kĺboch, či už umelé (MSM), alebo prírodné (výťažky
z určitých rastlín), je to vhodné doplnenie liečby, no nezabúdajte, že bez
dostatku voľného pohybu nebudú fungovať. Treba ich podávať dlhodobo.
Použité zdroje a literatúra:
Beran, A. (2009). S respektem! Praha: Brázda.
Diacont, K. (2010). Jak to řeknu mému koni. Praha: Brázda.
Diacont, K., Löffler, A.
(2010). Správný trénink, zdravý kůň.
KoKo Produkzionsservice.
Diacont, K. (2010). Výcvik mladého koně: Šetrný a bezpečný
výcvik koně. KoKo Produkzionsservice.
Dunová, A., Popková, L. (2016).
Dornova metoda pro zvířata. Olomouc:
Poznání.
Heuschmann, G. (2012). Kdybv koně mohli křičet: Co musí jezdci
vědět, aby jejich kůň zůstal zdravý. Praha: Brázda.
Higgins, G., Martin, S.
(2009). Koně a jejich pohyb.
Praha: Metafora.
Higgins, G. Martin, S.
(2013). Pohyb a výkon koně:
Anatomie. Praha: Metafora.
Hourdebaigt, J.-P. (2012). Masáže koní. Praha: Ana Hita.
Karl, P. (2008). Omyly moderné drezury. Praha: Brázda.
Kattwinkel, K. (2016). Když mají koně problémy: Celostní léčba koní
v praxi. Praha: Brázda
O’Brien, K. (2009). Zdraví koně: Základní péče. Nejčastější choroby a problémy. Praha:
Metafora.
Stammer, S. (2007). Fyzioterapie: Prevence, Rehabilitace,
Optimalizace tréninku. Praha: Brázda.
Tucker, R. (2017). Kde to mého koně bolí? Praktický průvodce
vyšetřením koně pomocí chiropraktických metod. Jihlava: Arcaro.
Späť na Opornú
sústavu koňa