Mnoho ľudí, ktorí sa prvý raz dozvedia o tréningu pozitívnou
motiváciou, si nevie predstaviť, ako sa dá zaviesť do reálneho života. Chceli
by to skúsiť, ale nevedia, čo robiť v prechodnom období, kým ešte koňa
nenaučili cez R+ všetko, čo potrebujú. Myslia si, že musia hneď zahodiť všetko,
čo doteraz koňa naučili cez R– a všetko preučiť od nuly cez R+. A to
ich odrádza, pretože si predstavujú, že to potrvá minimálne rovnako dlho ako
učenie cez R–, ak nie aj dlhšie (ak vôbec – to sa týka hlavne jazdenia),
obávajú sa, či to zvládnu a ako sa dokážu medzičasom vôbec o koňa
postarať – ako ho vyvedú do výbehu, ako mu vyčistia kopytá, nasedlajú?!
Netreba robiť paniku. Pokojne môžete fungovať ako doteraz
a R+ tréningy zaviesť postupne do vášho spolužitia s koňom.
Samozrejme, ak je vaším cieľom prejsť na čisto R+ fungovanie, postupne si
môžete všetko preučiť odznova, dať pod kontrolu signálmi (tie môžu pokojne
vyzerať ako tie bežné, tlakové, aby bol kôň v prípade potreby „použiteľný“
aj cudzími, R+ neznalými ľuďmi) a R– prácu odbúravať, až ju nakoniec celkom
zrušíte. Ale ak sa R– nechcete vzdať, nemusíte zúfať, jednoducho si cez R+
naučte to, čo chcete, môžete to mať ako spestrenie tréningu, niečo „navyše“, čo
obohatí váš vzťah s koňom. Časom možno zistíte, že chcete viac, ísť do
hĺbky – alebo aj nie a zostanete pri takej „intenzite“, ako vám vyhovuje.
Často sa stane, že vďaka poznatkom z R+ tréningu človek zjemní aj svoju
prácu cez R–, pretože zrazu lepšie vníma emócie koňa a signály, ktorými
ich dáva najavo, naučí sa lepšiemu načasovaniu odobrania tlaku, naučí sa
rozfázovať cvik na menšie kroky, takže nemá na koňa prehnané nároky, namiesto
stupňovania tlaku zrazu vidí, že kôň neposlúcha, pretože proste nemôže, nie
preto, že by bol „dominantný“, atď. – a to všetko robí tréning
efektívnejším a pre koňa (i človeka) príjemnejším.
Avšak ak sa rozhodnete kombinovať R+ a R–, je dôležité vedieť,
akým spôsobom je vhodné to robiť – aby ste u koňa nevytvárali zbytočnú
nedôveru a frustráciu. Ako prvé je nutné uvedomiť si, čo je to vlastne
kombinovanie pozitívneho a negatívneho posilňovania a čo nie je. Až
potom môžeme uvažovať nad tým, ako to robiť voči koňovi korektne.
Čo (nie) je
kombinovanie R+ a R-?
Začnime tým, čo nie je kombinovanie. Pretože práve toto si mnoho
ľudí myslí (prípadne ešte horšie, myslia si, že je to R+!). Keď použijeme na vyvolanie správania
averzívny podnet, vykonané správanie posilníme odobratím tohto podnetu
a následne použijeme bridge a dáme koňovi odmenu, NIE JE TO
KOMBINOVANIE R+ s R–! Nie je to samozrejme ani R+. Je to jednoducho R–
s protipodmieňovaním. Bridge tomu pridá trochu na presnosti, ale podstatné
sú EMÓCIE, základná motivácia koňa, prečo správanie vykoná – v prvom rade
sa chce vyhnúť tlaku, odmena je len bonus, akási „náplasť“, ktorá zmierňuje
nepríjemné pocity vyvolané použitím tlaku. Nemyslím, že takéto odmeňovanie po
R– je zlé, tréning to určite zefektívni a pre koňa aspoň trochu spríjemní.
Nemá to však nič spoločné s tréningom pozitívnou motiváciou. Tam je
základnou motiváciou získať niečo príjemné a predovšetkým – kôň tam má možnosť
voľby, či bude trénovať, alebo nie. V R– tréningu kôň takúto možnosť nemá,
nemôže len tak odkráčať z jazdiarne, kruhovky, dať signál, že chce ísť
domov z prechádzky a očakávať, že jazdec by to rešpektoval.
A čo teda je kombinovanie R+ s R–? Keď jedno správanie vyvoláme cez R–, druhé cez R+, ďalšie cez R+,
potom R–, R+, R–, R–, R–, R+, R–, R+,R+... Alebo keď to isté správanie raz
vyvoláme cez R+ a raz cez R–. Môže to byť aj striedanie lekcií R+ a R–,
pričom pri oboch používame rovnaký bridge, kapsičku, výstroj... Proste náhodné
striedanie kvadrantov bez jasného rozlišovacieho signálu, ktorý by koňovi dal
najavo, ktorý kvadrant je práve „v hre“. To je neskutočne mätúce – strácate tým
dôveru koňa, pretože nevie, kedy môže povedať svoj názor a kedy nemôže.
Kedy má očakávať, že ho donútite, ak neposlúchne a kedy môže slobodne
odísť. Predstavte si tú neistotu – raz môžem partnerovi vyjadriť kritiku
a druhý raz mi za to priletí facka – poviem mu niečo ešte niekedy...?
Takéto nejasné kombinovanie vám síce možno zefektívni na čas tréning cez R–,
ale zhorší vám motiváciu koňa k R+ tréningu a v dlhodobom
horizonte sa môže časom zhoršiť aj R– práca, pretože aj tam si kôň prestane byť
istý, kedy sú určené aké hranice.
Ako teda
(ne)kombinovať?
Ak teda nemáte tú ideálnu možnosť alebo nechcete robiť
s koňom od začiatku čisto „pozitívku“, môžete dočasne (alebo aj nastálo) striedať R+ a R– lekcie. Veľmi jasne si odlíšte, kedy pracujete tlakom a kedy
pozitívkou – používajte iný bridge (napr. kliker pre pozitívku, pochvalu pre
tlak), inú kapsičku na odmeny, iný výstroj, majte iný signál na začiatok
a koniec lekcie... Proste urobte všetko preto, aby kôň za každých
okolností presne vedel, čo sa bude diať, či má alebo nemá možnosť voľby. Tak
zaistíte, že budete v jeho očiach spoľahliví, dôveryhodní a tréningy
v oboch kvadrantoch budú dobre prebiehať. A nezabúdajte, že kôň sa
učí neustále, aj keď nemáte zrovna „lekciu“ – tiež si vyberte, ako budete
fungovať v „bežnom živote“ a dodržiavajte to, nie raz tak, raz onak
(samozrejme, že ak je vaším cieľom čistá pozitívka, tak príde deň, keď budete
môcť aj v bežnom živote prestať používať tlak – tam bude možno isté
prechodné obdobie, keď bude kôň neistý, ale keď pochopí, že pravidlá sa
zmenili, bude to už ok).
Ešte sa mi na tomto mieste žiada drobná poznámka pre tých,
ktorým sa zdá „čistá pozitívka“ príliš scifi, či dokonca fanatizmus. Ono prísne
vedecky vzaté, nič ako „čistá pozitívka“ neexistuje. Život neustále prináša
pôsobenie všetkých štyroch kvadrantov, či sa nám to páči, alebo nie. A aj
my sme len ľudia a občas nám niečo nevyjde a kôň bude niečo prežívať
ako tlak alebo trest – tým sa netreba trápiť. To je život, je to normálne
a kôň potrebuje mať určitú frustračnú toleranciu. Nemôže žiť ako myš
v akváriu, v dokonalých umelých podmienkach. Musí byť pripravený na
to, že občas sa stane niečo nepredvídané, čo sa mu možno nebude úplne páčiť.
Nemusíme ho neuroticky chrániť pred svetom. Na druhej strane sa však
v tréningu snažíme stres minimalizovať a koňa na všetky možné
situácie privykať postupne, jeho vlastným tempom a tak príjemne, ako sa
len dá – presne preto, že život koňa v zajatí je už i tak dosť
stresujúci (umelým odstavom počínajúc, cez zmeny ustajnení a majiteľov, až
po rôzne nedostatky v kŕmení, voľnom pohybe, atď.), nemusíme mu ešte
pridávať. My chceme byť tým svetielkom v živote koňa, aby sa na našu
spoločnosť tešil a nie z nej bol otrávený (alebo sa nás nebodaj bál).
A či už sa rozhodnete pre čisté R+, čisté R–, alebo kombináciu oboch,
nezabúdajte predovšetkým na to, že tréning nie je všetko. Ak chceme, aby bol
kôň naším priateľom, musíme si zobrať príklad z konských priateľov – tí
trávia väčšinu času spoločným ničnerobením, čiže pasením a odpočívaním –
robte s koňom hlavne to. Menšiu časť tvorí spoločné robenie niečoho (tréning)
a chodenie niekam (vychádzky za trávou, ovocím, vodou...). Nebuďte
mechanistickí, užívajte si spoločné chvíle, na tom predsa hádam najviac záleží
– aby ste boli spolu šťastní – no, nie? ;-)
Použité
zdroje a literatúra:
Karrasch, S. (2012). You
Can Train Your Horse To Do Anything! On Target Clicker Training and Beyond. USA.
Kurland, A. (2007). Clicker
Training for Your Horse. Waltham: Sunshine Books, Inc..
Pryor, K. (2011). Svého
psa nestřílejte. Praha: Práh.
Šusta, F. (2014). Trénink
je rozhovor. Praha: Plot.