Je dôležité poznať svoje telo a vedieť ho ovládať, aby sme
jazdili korektne a pozitívne tým ovplyvňovali zdravie koňa i seba.
Prevzaté od Sally Swift (Ježdění podle Sally Swift), ktorá to krásne
vysvetľuje.
Panva
a bedrové kĺby:
Panva tvorí „most“ medzi chrbticou (tá sa na ňu pripája krížovou
kosťou vzadu hore) a bedrovými kĺbmi (tie sa pripájajú vpredu dole),
pôsobí ako tlmič nárazov pri chôdzi (a mala by aj pri jazde na koni). Bedrové
kĺby sú guľové, majú obrovskú pohyblivosť, ak ich neobmedzíme poskracovanými
stehennými svalmi. Pre jazdca je dôležité mať ich uvoľnené, aby mohli nohy
splývať po bokoch koňa bez kŕčovitého zvierania a aby mohol používať
holene vpredu aj vzadu bez toho, aby si pokrivil sed a zablokoval panvu
(viď nižšie časť o cvičení).
Na koni by sme mali sedieť sedacími kosťami aj sedacími
svalmi, panva by mala byť jemne podsadená – jej spodná časť smeruje mierne
dopredu (nie príliš, aby nás to nezvádzalo k hrbeniu – chrbát
a brucho ostávajú rovné). Pre mužov je to jednoduchšie, keďže nemajú takú
výraznú dolnú lordózu ako ženy. Ak prehnete bedrá a kríže, spodná časť
panvy sa naklopí dozadu, vaše stehná sa zdvihnú, bedrové kĺby sa zablokujú –
budete na koni nestabilne poskakovať, akoby ste sedeli „nad koňom“, nebudete
môcť dávať dobre pomôcky sedom ani holeňami. Naopak keď spodok panvy posuniete
dopredu, teda si sadnete na sedacie kosti aj na sedacie svaly, vaša bedrová
chrbtica sa príjemne vyrovná a uvoľní, nohy budete môcť voľne zvesiť, budete
sedieť pohodlne, hlboko, stabilne, akoby „v koni“. Ak sú panva, bedrová
a krížová chrbtica aj bedrové kĺby v správnej pozícii a uvoľnené, váš
sed bude pružný – vlastne necháte koňa, aby vami hýbal, vy aktívne nebudete
robiť žiadny pohyb. Potom sa bude pozorovateľovi zdať, že sa na koni vôbec
nehýbete – akoby ste boli prilepení o sedlo, zrastení s koňom. Keby
ste sa na koni však naozaj nehýbali – zaťali by ste svaly v bedrách, panve
a stehnách, pozorovateľ by uvidel nepekné rajtovanie dopredu-dozadu, vo
vyšších chodoch aj hore-dole, čo samozrejme koňa ruší a bolí a jazdca
taktiež.
Kolená
a holene:
Predstavte si, že od kolien dole nohy vôbec nemáte. Nedržte sa
koňa kolenami, nechajte nohy „dýchať“ s koňom.
Chrbtica:
Dvojitým esovitým zakrivením sa chrbtica sama balansuje –
akonáhle zvýrazníme jedno zakrivenie, zvýraznia sa aj ostatné . Na koni by sme
sa mali snažiť o mierne vyrovnanie týchto zahnutí – nepredsúvať hlavu,
nehrbiť sa, nevypínať hruď, neprehýbať kríže. Predstavte si, že ste bábka
visiaca za povrázok pripevnený uprostred vrchu vašej hlavy. Ako vás povrázok ťahá
za hlavu nahor, váš chrbát sa naťahuje, predlžuje. Povrázok vás ťahá hore,
ťažké nohy vás ťahajú dole. Predstavte si jednotlivé stavce ako kocky, ktoré
majú byť nastavané na sebe ako krásna rovná veža – ak sa kocky vykrivia do
strany, veža spadne (čiže váš kôň sa pod vami skriví). Otvorte ramená, aby ste
sa nehrbili – urobte nimi veľký kruh a nechajte ich voľne spadnúť dozadu
a dolu, precíťte pohyb lopatiek vzadu po rebrách. Takto sa vystriete, ale
nestuhnete, zostanete uvoľnení. Dobrá je aj predstava, že vaše kľúčne kosti
a ramená sú rovná tyč a na jej koncoch visia laná s vedrami
s vodou (to sú vaše ruky) – tyč musí byť rovná, laná s vedrami sa
voľne hojdajú.
Kostra človeka
zboku (obrázok zo zbynekmlcoch.cz)
Hrudný kôš:
Rebrá sú vzadu pripojené k hrudným stavcom kĺbmi a vpredu
k hrudnej kosti, resp. k predošlému rebru) mäkkými chrupavkami, ktoré
umožňujú ich rozťahovanie pri dýchaní (posledné dva páry sú úplne voľné).
Uvedomujte si túto pružnosť, predstavujte si, že rebrá otvárate ako dvere –
budete dýchať hlboko a chrbát ostane rovný, lopatky naplocho položené.
Krk
a hlava:
Hlava by mala sedieť uvoľnene na vrchole krku uprostred (medzi
ušami) – jemnými pohybmi si to uvedomte. Nedržte hlavu rovno napätím krku, ale
uvoľnene ju tam nechávajte balansovať. Uvoľňujte si krk predkláňaním
a zakláňaním (zároveň uvoľníte celú zadnú a prednú stranu tela),
ukláňaním (ucho na rameno; zároveň uvoľníte telo zboku), otáčaním – krk
a trapézy bývajú v západnej spoločnosti miestom, kam „ukladáme
stres“. Čeľuste sú tiež uvoľnené, inak stuhne krk (a aj všetko ostatné).
Vzájomné
vzťahy:
Celé telo je prepojené, akonáhle vznikne napätie, dysbalancia na
jednom mieste, telo sa to bude snažiť kompenzovať vznikom napätia na inom
mieste. A samozrejme, telo a myseľ sú jeden celok, vzájomne sa ovplyvňujú
– (ne)pohoda tela spôsobí (ne)pohodu mysle a naopak, často je to potom
bludný kruh. Prelomíme ho tým, že začneme pozitívnym naladením, afirmáciami,
imagináciami (viď nižšie) a naviažeme cvičením a celkovo zdravým
životným štýlom, ktorý pomôže aj nášmu telu. Pri jazdení treba byť neustále
plne prítomní v tele, nekaziť si to negatívnymi myšlienkami, sústrediť sa
na predstavu toho, ako to MÁ vyzerať, nie ako sa to nepodarí. ;-)
A nenúťte sa do korektnej pozície nasilu. Predstavujte si, že to robíte
a dovoľte to telu, nenúťte ho. Nemusí to byť hneď dokonalé – rokmi
poskracované svaly a šľachy, zatuhnuté kĺby, potrebujú svoj čas na to, aby
sa opäť ponaťahovali, zmäkli a uvoľnili – doprajte im ho.
Použité zdroje a literatúra:
Beran, A. (2009). S respektem! Praha: Brázda.
Diacont, K. (2010). Jak to řeknu mému koni. Praha: Brázda.
Karl, P. (2008). Omyly moderné drezury. Praha: Brázda.
Swift, S. (2015). Ježdění podle Sally Swift. Praha:
Brázda.
Weeks, Jo (2009). Mistrovské lekce jezdeckého umění.
Praha: Metafora.
Wood, P. (2009). Výcvik jezdeckého koně: Vychovejte si ze
svého koně dokonalého, spolehlivého partnera. Praha: Metafora.