Funkcia – presuny za potravou,
vodou, sexuálnymi partnermi, naplnenie potreby skúmať prostredie, hra, súboj,
dvorenie, únik pred predátormi, prenasledovanie predátorov či konkurencie. Kôň
je uspôsobený na takmer nepretržitý pomalý pohyb s hlavou pri zemi,
s krátkymi epizódami rýchlejšieho pohybu (predátor, hra, súboj...). Prudké
dlhé preťaženie alebo naopak nedostatok pohybu spôsobujú fyzické
i psychické problémy.
Základné chody – krok,
klus, cval (letmý preskok), trysk, cúvanie.
Mimochody – prirodzené,
u určitých plemien (islandský kôň, paso fino, tennessee walking horse...).
Umelé chody – piafa, pasáž, cval
či piafa v cúvaní. Niektoré sa môžu vyskytovať aj prirodzene, napr. pri
dvorení, hre, rituálnom súboji.
Skok – skladá sa z nájazdu,
odrazu, letu, dopadu, obnovenia chodu.
Laterálne pohyby –
prirodzene sa vyskytuje dovnútra plece, ustupovanie na holeň, pirueta
v kroku a cvale. Traverz, renverz, traverzály a pirueta v piafe
sú čisto umelé pohyby.
Nadzemné prvky – leváda,
pesáda, kurbeta, krupáda, balotáda, tere-a-tere, kapriola. Vyskytujú sa aj
prirodzene, pri hrách, súbojoch, dvorení.
Použité zdroje a literatúra:
Duruttya, M. (2005). Velká etologie koní. Košice-Praha: HIPO-DUR.
Skipper, L. (2005). Let
Horses Be Horses. London: L. A. Allen.Waring, G. H. (2003). Horse Behavior. Norwich: William Andrew Publishing.
Wendt, M. (2011). How
Horses Feel and Think. Richmond: Cadmos Publishing.
Wendt, M. (2011). Trust
Instead of Dominance. Richmond: Cadmos Publishing.
Wendt, M. (2012). A Quiet Word with your Horse. Richmond:
Cadmos Publishing.
Späť na Správanie