Je to telesne-emočná
reakcia na potenciálne škodlivý podnet – niečo, čo vzhľadom, pachom či chuťou pôsobí,
že šíri infekciu, že je to jedovaté a pod.. Každý živočíšny druh je
vrodene naprogramovaný cítiť odpor k iným podnetom. U ľudí sú to
často napr. jedovaté živočíchy ako hady a pavúky, červy prezrádzajúce
hnilobné procesy, pach pokazeného mäsa... U koní sú to neobvyklé pachy
a chute, ktoré by mohli napovedať o jedovatosti rastlín. O tom sa
presviedčame často pri odčervovaní pastou, zavádzaní nového krmiva, vitamínov
či orálne podávaných liekov – kone cítia aj minimálne množstvo a väčšinou
čudne chutiacu/páchnucu hmotu odmietnu zožrať. Často ich treba na nové chute
zvykať veľmi dlho a postupne, po kávových lyžičkách a zároveň
kamuflovať chuť džúsom, výživou či medom. Veľký problém to býva pre
vytrvalostných jazdcov, keďže potrebujú, aby kôň pri prestávke vypil dostatok
vody s elektrolytmi, no kone cudziu vodu často odmietajú. Tu príde veľmi
vhod tréning pozitívnym posilňovaním – koňa totiž možno pomerne ľahko naučiť
piť na povel – a za odmenu vypije aj vodu, ktorá mu nechutí.
Či kone cítia odpor
k hadom a pod. ako my, je ťažké zistiť, ale určite z nich majú
strach (zvyčajne) a boja sa napr. aj hadice – to je priestor pre
systematickú desenzitivizáciu. Zaujímavé je aj to, že kone sa boja, keď cítia
pach zdochliny (ktovie, či cítia aj odpor) – pozostatok inštinktov, pretože
zdržiavať sa v blízkosti zdochliny je nebezpečné, nablízku môže byť
predátor.
K čomu však kone
určite odpor necítia, sú ľudia s telesným či mentálnym handicapom,
nedokonalým vzhľadom... Prijímajú ich bezpodmienečne, nehodnotia, nevysmievajú
sa. Záleží im iba na tom, ako sa k nim človek správa a podľa toho
reagujú – to je úžasný terapeutický faktor v hipoterapii. Čo sa týka ich
vzťahu k postihnutým koňom, je to rôzne, ale obvykle v dobre zohranej
skupine zdravé kone tomu chorému (napr. slepému) pomáhajú, chránia ho. Ak je
však v skupine napätie z dôvodu nenaplnených potrieb (málo priestoru,
potravy, vody, prístreškov, nevhodné zloženie stáda, nesprávne socializované
kone, kone nie sú spolu nepretržite), môže sa stať, že slabšieho jedinca budú
odháňať, prípadne naňho môžu až zaútočiť (zažila som aj prípad usmrtenia).
Použité zdroje a literatúra:
Panksepp,
J. (1998). Affective Neuroscience: The
Foundations of Human and Animal Emotions. New York: Oxford University Press
Inc..
Plháková,
A. (2003). Obecná psychologie. Praha:
Academia.
Skipper,
L. (2005). Let Horses Be Horses.
London: J. A. Allen.
Wendt,
M. (2011a). Trust Instead of Dominance.
Richmond: Cadmos Publishing Ltd..
Wendt,
M. (2011b). How Horses Feel and Think.
Richmond: Cadmos Publishing Ltd..