Zmysel pre polohu a pohyb

Polohovo-rovnovážny orgán sídli vo vnútornom uchu, tvoria ho kryštáliky v gélovitej hmote, ktorá vypĺňa závity slimáka a riasinky, ktoré zachytávajú pohyby týchto kryštálikov, ako sa mení poloha hlavy voči telu aj prostrediu. Tieto fyzikálne impulzy sa premieňajú na nervové vzruchy, ktoré posielajú nervy do mozgu. O polohe a pohybe jednotlivých častí tela tiež informujú „čidlá“, čiže citlivé bunky v kĺboch a svaloch.

 

Dôsledky pre jazdca:

Jazdecký kôň by mal mať dobré povedomie o svojom tele, kde sa začína a končí a čo sa s ním v pohybe deje. Základom pre dobrú rovnováhu a koordináciu a uvedomovanie si svojho tela, je dostatok voľného pohybu (ideálne 24/7) po rôznorodom teréne, po rôznych povrchoch, cez prekážky a nerovnosti. Malé svaly stabilizujúce kĺby sa takto dobre naučia svoju prácu, posilnia sa a nezlenivejú. Pravidelné vychádzky do terénu by mali byť súčasťou tréningového programu každého koňa, jednak sú najlepšie na budovanie kondície, kôň pri nich psychicky pookreje a zmysly sa tiež precvičia. Výbornou zábavou a zároveň dobrým precvičovaním týchto zmyslov sú aj najrôznejšie trailové a ešte lepšie extrem-trailové, agility alebo working-equitation prekážky – bariéry, kavaletky, malé skoky (aj v gymnastických radách), hojdačky, mostíky, bludiská, bránky, atď., fantázii sa medze nekladú, len dbáme na bezpečnosť, koňa učíme prekážky po jednej, pomaly, trpezlivo, najprv zo zeme, až potom zo sedla, žiadny stres ani nátlak. Uvedomovanie si tela a jeho biomechanicky správne používanie najlepšie podporuje akademické jazdecké umenie – systematickou, detailnou prácou najprv zo zeme, neskôr aj zo sedla, učí koňa dokonale ovládnuť každý jeden sval v tele. Ak to koňa navyše učíme pozitívnym posilňovaním, tak cviky nielen poslušne urobí, ale on si ich doslova „privlastní“, presne si uvedomuje, aké pohyby, akým spôsobom, v akom poradí má urobiť. Kone cvičené negatívnym posilňovaním naoko robia tie isté cviky, no v podstate iba uhýbajú tlaku, nevedia, čo sa pritom s ich telom deje, a tak cvičenie nemá až také benefity. Ani ja som tomu neverila, kým som ten rozdiel neuvidela na vlastné oči a verte, že je vskutku markantný (nehovoriac o tom, že pozitívkárske kone majú z práce neskrývanú radosť, atmosféra zostáva po celú dobu absolútne bez stresu, pokojná a sústredená).

 

Extreme trail.

 

Enrichment na rovnováhu a uvedomovanie si tela:

Vo výbehu urobíme priechody s okrúhlymi kameňmi, inde s pieskom, s drobným štrkom. Umiestnime do výbehu nižšie kmene stromov, ktoré musia kone prekračovať. Ideálne je, ak je vo výbehu prevýšenie. Ak sú vo výbehu prirodzené nerovnosti, kopčeky a jamy, nevyrovnávame ich (samozrejme ale nenecháme jamu o veľkosti kopyta! myslím plytké široké jamy). Koňom vo výbehu môžeme nechať plošinku (ľahko vyrobíme zakrytím medzier v palete) alebo konskú hojdačku či visutý mostík, zvedavcom sa to určite zapáči.

 

 

Použité zdroje a literatúra:

Jones, J. (2020). Horse Brain, Human brain. North Pomfret: Trafalgar Square.

Leblanc, M. A. (2013). Mind of the Horse. Cambridge: Harvard University Press.

Plháková, A. (2003). Obecná psychologie. Praha: Academia.

Wendt, M. (2011). How Horses Feel and Think. Richmond: Cadmos Publishing Ltd..

 

 

Späť na Zmyslové vnímanie

 

Späť na Myslenie koní