1. Vláknina musí
byť nonstop k dispozícii – ak treba, obmedziť príjem náhubkom a/alebo
slowfeedermi, NIE nechať koňa hladovať! Samozrejme aj voda musí byť nonstop k dispozícii.
Kôň nesmie byť bez vláknitej, objemovej potravy viac ako 2-3
hodiny vkuse, inak sa mu začínajú tvoriť žalúdočné vredy. Ich riziko zvyšuje aj
stres (ktorý vzniká už z hladovania samotného, ale aj z nedostatku pohybu –
box, z nedostatku kontaktu s ostatnými koňmi, z nevhodných výcvikových
metód, z častých zmien v stáde, v ustajnení, z prevozov,
súťaží), časté podávanie nesteroidných protizápalových liekov (fenylbutazon),
podávanie jadrového krmiva nalačno, jazdenie nalačno (kyselina špliecha na
nechránené steny žalúdka). Preto nie je vhodné kŕmiť kone nárazovo 2-3x za deň.
Ideálne je, ak majú nonstop prístup k pastve alebo k senu v slowfeederoch;
alebo kŕmiť aspoň 4-5x denne, na noc dať toľko, aby im to vydržalo do rána.
Ak má kôň zdravotné problémy (nadváha, metabolické poruchy,
schvátenie), musíme príjem pastvy obmedzovať náhubkom a/alebo časovým
obmedzením pobytu na pastve v presne daných hodinách (vhodný čas – večer,
v noci, skoro ráno; nevhodný čas – medzi 10:00-18:00, v období sucha,
za prízemných mrazov) a príjem sena obmedzovať slowfeederovou sieťou
s najmenšími okami 3x3cm, prípadne seno aj máčať (1h) alebo naparovať. Na
sieť treba kone zvykať postupne, aby z nej nemali stres, začať s väčšími
okami a nechať k dispozícii aj trochu voľného sena, postupne voľné
seno uberať a veľkosť otvorov zmenšovať. Siete by mali byť ideálne na zemi
alebo blízko pri zemi, pozor ak máte okuté kone – v tom prípade musia byť
siete zabezpečené tak, aby do nich nemohli hrabať kopytami (aby sa nezachytili
v sieti podkovákmi alebo ozubami). Obézne kone netrápime hladom, jednak
vzniknú vredy, koliky, jednak je to psychické týranie a je aj dokázané, že
to chudnutiu vôbec nenapomáha.
2. Seno, voda
a balancer – zdravému koňovi v ľahkej záťaži postačia.
Rekreačným koňom a aj väčšine koní v nižších súťažiach
naozaj na pokrytie všetkých nárokov postačí kvalitná pastva a/alebo seno (v
množstve 2-3% váhy koňa v sušine, čiže cca 10-12kg sena pre 500kg koňa),
čistá pitná voda – oboje nonstop k dispozícii – a balancer na mieru,
ktorý doplní chýbajúce minerály, vitamíny a esenciálne aminokyseliny. Je
zbytočné až škodlivé prikrmovať jadrom takéto kone v ľahkej záťaži (áno,
aj keď jazdíte každý deň, stále je to ľahká záťaž). Ak vám kôň chudne, vždy
najprv pridajte seno, vybalancujte
minerály a aminokyseliny.
3. Ak
nestačia, hľadať príčinu – zuby, červy (rozbor trusu), krvný obraz, stres...?
Ak vášmu koňovi adlibitný prístup k pastve či senu nestačí
a chudne, ako prvé sa pozrite na jeho zdravie, neriešte to hneď pridaním
jadra. Je veľmi pravdepodobné, že ho niečo trápi a treba čím skôr prísť na
to čo a vyriešiť to, kým to neprerastie do niečoho vážnejšieho – lebo ak
to zanedbáte, neskôr ten problém už pridaním ďalšieho ovsa naozaj nevyriešite (napr.
keď už ho kôň nebude mať čím požuť).
Takže v prvom rade vyriešte zuby, zavolajte si odborníka s dobrými referenciami, ktorý
skontroluje predné aj zadné zuby, celú ústnu aj nosovú dutinu i prínosové dutiny,
slinné žľazy, lymfatické uzliny; je vhodnejšie, ak upravuje zuby manuálne
rašpľou, zníži sa tým bolestivosť zákroku aj riziko nadmerného obrúsenia.
Potom si dajte urobiť koprológiu,
čiže rozbor 3 dni zbieraných vzoriek trusu a podľa výsledkov odčervite
koňa na mieru (ideálne je rovnako odčerviť celé stádo, aby si to už medzi sebou
ďalej neodovzdávali), niekedy je potrebný aj kontrolný odber po niekoľkých
týždňoch.
Nasleduje vyšetrenie krvi
– okrem základnej sedimentácie je vhodné skontrolovať aj deficity minerálov a vitamínov
(napr. kôň môže byť anemický z prebytku železa a nedostatku medi), no
treba mať na pamäti, že aj keď v krvi sa deficit nepreukáže, v orgánoch
už môže byť, takže dobré krvné výsledky ešte nemusia znamenať, že kôň je ok –
ak má klinické problémy, je dobré dať urobiť rozbor sena a vyrobiť minerálny
balancer na mieru, aby sme mali istotu, že kôň naozaj má všetko, čo potrebuje.
Krvné vyšetrenie tiež môže ukázať metabolickú vadu – tie sa síce väčšinou
prejavujú priberaním, ale napr. Cushingov syndróm sa výnimočne môže prejaviť aj
chudnutím.
V neposlednom rade treba tiež zvážiť, či kôň nechudne zo stresu (viď zdroje stresu popísané
vyššie). K tomu patrí aj endoskopické vyšetrenie na žalúdočné vredy – má ich 90% závodných koní a asi 60%
rekreačných koní, takže je to naozaj častý a veľmi podceňovaný problém. Ak
klesá kondícia koňa, je smutný, podráždený, zrazu odmieta sedlanie, škľabí sa
pri doťahovaní neznáša dotyky v oblasti podbrušníka, treba jednoznačne
volať veterinára a zistiť, či kôň netrpí vredmi. Liečba zahŕňa farmaká
(Omeprazol), eliminovať stres, nepoužívať protizápalové lieky, nonstop prístup
k senu, znížiť až úplne zrušiť kŕmenie jadrom a kŕmiť ním iba vtedy,
keď je kôň dobre nažratý sena. Stres eliminujeme tým, že koňovi dáme seno
nonstop, chováme ho nonstop vonku v spoločnosti nemeniacej sa skupinky
koní, na kŕmenie z vedra ho od ostatných oddeľujeme, aby mohol žrať v kľude,
trénujeme bez stresu, eticky (viď Tréning
pozitívnou motiváciou), nemeníme ustajnenie, koňa zbytočne často
neprepravujeme, na prepravu ho dostatočne pripravujeme, vozíme ho spoločne s konským
kamarátom.
Príčinou stresu a chudnutia môže byť aj chronická bolesť. Napr. kôň trpiaci
pokročilým stupňom artrózy, rakoviny a pod. chradne, pretože od bolesti
ustupuje chuť do jedla. U takýchto koní treba zvážiť, aká je kvalita
takéhoto života a včas ich odprevadiť, aby zbytočne netrpeli.
Staroba samotná nie je dôvodom na zníženie výživovej
kondície! Áno, starým koňom opadáva svalstvo, to je aj napriek
udržiavaciemu tréningu nevyhnuteľné, no výživovú kondíciu nemajú dôvod si
neudržať, ak netrpia nejakým vážnym chronickým ochorením. Mnoho starých koní
pochudne jednoducho preto, že nemajú dostatočne upravované zuby, druh a úprava
(namáčanie) krmiva sa neprispôsobí stavu ich zubov, nie sú dostatočne
odčervované (staršie kone sú na začervenie náchylnejšie), v zime nie sú
dostatočne chránené pred chladom (dobrý prístrešok so slamou a závetrím,
prípadne aj termodeka). Nikdy neospravedlňujte zlý stav koňa vekom! Hľadajte
príčinu jeho problémov a odstráňte ju, nenechávajte ho trpieť!
4. Ak pridať,
tak najprv lucernu, rezky, tuky + dovyvažovať minerály.
Ak ste poctivo koňovi skontrolovali zuby, trus, krv, eliminovali
stresory, bolesť, pridali seno, vybalancovali minerály a ani po mesiaci-dvoch
stále nepriberá, vtedy je vhodné obohatiť kŕmnu dávku. Začíname vždy s vláknitými,
čiže objemovými krmivami. Na tie je tráviaci trakt koňa najlepšie prispôsobený,
prospievajú mu. Najjednoduchšie je pridať lucernové
seno alebo granule, zvykáme postupne po hrstiach v priebehu pár
týždňov, no dávku môžeme navýšiť aj na niekoľko kilogramov za deň. No lucerna
by nemala tvoriť viac ako cca 30% kŕmnej dávky (veľa bielkovín preťažuje
obličky, nadúva). Ak to stále nestačí, pridáme repné rezky. Majú priaznivý glykemický index, no zároveň poskytujú
toľko isto energie, koľko rovnaké množstvo ovsa. Treba ich poriadne namáčať
aspoň hodinu pred podávaním. Tiež ich možno podávať aj niekoľko kg denne,
zvykáme samozrejme postupne. Dennú dávku treba rozdeliť do viacerých kŕmení,
keďže majú veľký objem a žalúdok koňa je malý. Naraz kŕmime max. 1kg. Ak
ani rezky neurobia zázrak, tak môžeme pridať tuky, či už vo forme mletých alebo peletovaných semien (ľan,
konope), alebo panenských olejov (ľanový, olivový, konopný, ostropestrecový,
repkový). Zasa treba zvykať postupne, keďže kôň nemá žlčník, postupne ale môžeme
navyšovať dávku až na 100g semienok denne alebo niekoľko dcl oleja denne (vo
viacerých dávkach). Zdrojom tuku sú aj ryžové otruby, no zároveň je v nich
aj dosť škrobu, čo treba brať do úvahy. Tuky sú veľmi energeticky bohaté, takže
by jednoznačné mali priniesť výsledky.
5. Ak stále
nestačí, pridať opatrne obilniny, neprekračovať ale bezpečnú dávku škrobu.
Vyššie odporúčané krmivá by zdravému koňovi v ľahkej záťaži
jednoznačne mali stačiť na pokrytie jeho potrieb, aj keď je ťažšie kŕmiteľný.
Pri zvýšenej záťaži môžeme pridať aj koncentrované krmivo, no prísne sa držíme
zásady, že iba toľko, koľko treba, o nič viac. Bezpečná dávka škrobu je 1g na 1kg hmotnosti koňa v jednej dávke,
2g na deň. Čiže naraz môžeme dať 500kg koňovi cca 1kg ovsa ALEBO 0,8kg
jačmeňa ALEBO 0,66kg kukurice. Ak kombinujeme viac obilnín naraz, spočítame ich
obsah škrobu, aby sme mali istotu, že neprekračujeme bezpečnú dávku. Ak kŕmime
priemyselne vyrobenú zmesku alebo granule, pozorne čítame štítky, aby sme
vedeli, aký je obsah škrobu a koľko môžeme koňovi bezpečne dať v jednej
dávke aj v dennej dávke. Pretože ak bezpečnú hranicu prekročíme, škrob sa
nestihne stráviť v tenkom čreve, prenikne do hrubého a začne robiť
šarapatu, ktorá môže viesť až ku kolikám, schváteniu, inzulínovej rezistencii.
A samozrejme aj k tlstnutiu.
6. Dávať jadra
tak veľa, ako treba, ale tak málo, ako sa len dá.
Naozaj, naozaj, naozaj NEPREKRMUJEME!!! Ľudia dnes od samej
lásky zvieratá zabíjajú zbytočným prekrmovaním. Sem okrem premiery jadra patrí
aj prekrmovanie jablkami, chlebom, kockovým cukrom... Prosím, nerobte to svojim
zvieratám. Prejavte im lásku tým, že ich budete kŕmiť tak, ako potrebujú, tak,
aby boli zdravé a v normálnej telesnej kondícii.
7. Všetky
zmeny v kŕmení robíme pomaly, postupne.
Črevná mikroflóra koňa sa prispôsobuje zmenám len pomaly, a tak
môže prudká zmena v kŕmení ľahko spôsobiť koliku (ktorá môže byť aj
smrteľná). Takže žiadne také, že kúpime nové krmivo (alebo nebodaj krmivá) a nadšene
z neho koňovi nasypeme rovno za kýbel! Nie, zvykáme vždy len na jedno nové
krmivo naraz, po hrstiach a v priebehu niekoľkých týždňov. Takisto na
pastvu zvykáme koňa postupne, pridávame po 10 minútach denne.
Tiež nerobíme to, že keď raz za čas viac jazdíme, tak koňovi aj
dáme výdatnú porciu jadra – nie, kŕmna dávka sa musí meniť postupne a v tomto
prípade ju ani vôbec nie je nutné meniť. Na druhej strane, keď obmedzíme na
dlhší čas prácu a kôň nič nerobí, je na mieste postupne kŕmnu dávku
znížiť, aby nedošlo k myoglobinúrii (čierne močenie, rozpad svalových
vlákien, objavuje sa u bohato kŕmených koní, keď náhle klesne záťaž a nemajú
voľný pohyb – zavreté v boxe).
Čo sa týka dodržiavania presného času kŕmenia, nie som toho
zástancom. U koní to vedie k stresu a vzájomnej agresivite,
dokonca k vzniku stereotypného správania spojeného s očakávaním potravy.
Ak majú kone seno nonstop, nie sú hladné, takže túžobné neočakávajú kŕmenie.
Navyše ak sa čas kŕmenia trochu mení (v rozmedzí pár hodín), kone sú oveľa
pokojnejšie, v stáde panuje harmónia.
8. Dbať na
kvalitu vstupných surovín, vyhnúť sa priemyselne vyrábaným krmivám, nekŕmiť
plesnivé, hnilé, staré krmivo, dbať na dobré skladovanie (sucho, tma, chlad).
Ideálne je kupovať čerstvé jednodruhové kŕmne suroviny od
miestneho pestovateľa, najlepšie od takého, ktorý pestuje ekologický spôsobom –
bez genetickej modifikácie, bez postrekov. Spracované krmivá sú síce lepšie
stráviteľné, jednoduchšie sa nimi kŕmi, nič si nemusíme sami miešať a počítať,
no vždy je tu neistota – ako to bolo pestované? čím to postrekovali? ako to
spracovali? kde, ako, ako dlho to stálo? Dobre si overujte kvalitu vstupných
surovín, držte sa overenej značky, cena nie je rozhodujúci faktor. Vhodnejšie
sú zmesky než granule, tam si viete čuchom a pohľadom ako-tak overiť, či
sú suroviny kvalitné. Nekupujte melasované krmivá, melasa je nevhodná pre kone
(sladká, priveľa železa) a používa sa práve na zakrytie nekvalitných
surovín.
9. Nekŕmte
nevhodné krmivá.
Nevhodné krmivá sú kukurica
(mykotoxíny, ťažko stráviteľná), himalájska
soľ (železo), melasa (cukor
a železo), suchý chlieb (škrob,
mykotoxíny), kockový cukor, sladkosti, čokoláda (pre kone je toxickejšia než pre psy!), exotické ovocie a zelenina (napr.
avokádo, citrusy), postriekané šupy
z ovocia a zeleniny, kapustovité
vo väčšom množstve naraz (nafukovanie), kŕmna
repa (samý škrob), jedovaté rastliny
(dub, tis, červený javor, štedrec, starček, iskerník, snežienky, jesienky,
praslička, papradie... nevhodná je aj biela ďatelina a ľubovník –
spôsobujú na ružovej koži fotosenzitivizáciu).
Určovanie
telesnej kondície koní
Základný vzorec na výpočet hmotnosti koňa je:
Hmotnosť =
obvod hrudníka2 x dĺžka tela + 300
Obvod hrudníka a dĺžku tela musíme zadať v palcoch (1
palec = 2,54 cm), hmotnosť nám vyjde v librách. Na prevod na kilogramy
vynásobíme výsledok hodnotou 0,45. Otázkou však zostáva, či je hmotnosť nášho
koňa primeraná. S tým nám pomôže nasledovný skórovací systém.
BCS – Body Condition
Score (Heneke et al.) – je stupnica od 1 po 9, ktorá určuje telesnú
kondíciu koňa. Posudzujú sa tukové zásoby v týchto oblastiach – hrebeň krku,
oblasť chrbtice, najmä v okolí bedier, oblasť za ramenom, rebrá, koreň
chvosta. Senné brucho nemá nič spoločné s váhou, zväčša sú jeho príčinou
iba plyny tvoriace sa pri trávení vlákniny, obzvlášť u koní so slabým
chrbtovým a brušným svalstvom (pri extrémnom sennom bruchu je podozrenie
na začervenie, tráviace ťažkosti, Cushingov syndróm). Ideálny stupeň pre
rekreačného koňa je 5, pre športového 4-5. 3 je už podváha, 2 podvýživa
a 1 ťažká podvýživa. 6 je nadváha, 7 obezita a 8-9 morbídna obezita.
Na skórovanie koňa používame nielen zrak, ale aj hmat, koňa si na daných
miestach pochytáme, pomačkáme – je to tuk alebo svaly? Nahmatám bez problémov
rebrá? Cítim výbežky stavcov? V zime je pohmat jediná možnosť, keďže dlhé
chlpy klamú.
BCI – Body Condition Index – nový vzorec na
výpočet kondície. Vychádza z výšky koňa v kohútiku, obvodu krku,
obvodu hrudníka a obvodu brucha. Dá sa vypočítať online.
U zdravých koní je vhodné výživovú kondíciu merať raz za
mesiac-dva, u koní s problémami každé dva týždne (ideálne ich vážiť
na priemyselnej váhe, ak máte tú možnosť), podľa toho prispôsobovať výživu a žáťaž.
Použité zdroje a literatúra:
Jackson, J. (2010). Paddock Paradise: Průvodce přirozeného
ustájení pro koně. Star Ridge.
O’Brien, K. (2009). Zdraví koně: Základní péče. Nejčastější choroby a problémy. Praha:
Metafora.
Skipper, L. (2005). Let Horses Be Horses. London: L. A.
Allen.
Vogel, C. (1996). Ja kôň: Veľká kniha starostlivosti o koňa.
Martin: Cesty.
coursera.org – Equine Nutrition Course
spillers-feeds.com
– BCI