O mne

Volám sa Viktória Kóňová, mám 29 rokov a bývam v Bojniciach. Vyštudovala som magisterskú psychológiu na Masarykovej univerzite v Brne a venujem sa hlavne deťom - mám za sebou absolventskú prax v špeciálne-pedagogickej poradni,  kurz pedagogicko-psychologického jazdenia (druh hipoterapie pre deti s poruchami správania, učenia, s pervazívnymi vývojovými poruchami... ale aj pre dospelých s psychickými problémami či túžiacich po osobnom rozvoji).

S koňmi som od svojich 11 rokov, z toho prvých 5 rokov som sa učila jazdiť v jazdeckej škole pod vedením kvalitnej trénerky. Od 16 rokov som mala na starosti súkromne vlastnenú kobylku slovenského teplokrvníka - od septembra 2016 je už v mojom vlastníctve (týmto jej predošlému majiteľovi veľmi ďakujem, že mi ju napokon daroval) - ktorá ma stále učí všetko, čo treba a má so mnou naozaj božskú trpezlivosť. Od 20 rokov som navyše začala pracovať s rôznymi cudzími koňmi (popri štúdiu na VŠ), s mladými, problematickými... Pracovala som vo viacerých súkromných aj nájomných stajniach ako ošetrovateľ, jazdec a občas aj tréner. Absolvovala som 100 hodín praxe z hipoterapie v dvoch popredných hipocentrách na Slovensku.

Prešla som si rôznymi prístupmi - bežné "anglické" jazdenie v jazdeckej škole; klasický horsemanship typu Roberts, Parelli, Kovář a spol. sa o mňa našťastie len veľmi zľahúčka obšuchol, nikdy mi nebol sympatický; potom som dlho pracovala podľa K. F. Hempflinga (a to najmä vnútorne, na svojej osobnosti); neskôr som začala tento prístup kombinovať s princípmi klasickej francúzskej drezúry, ako som sa o nej dočítala u Bey Borelle, Phillipa Karla, Anjy Beran, Benta Branderupa a samotného zakladateľa, Francoisa Bauchera (a stále študujem ďalších klasických majstrov a ich súčasných žiakov). Okrem toho som postupne pribrala do okruhu svojich hipologických záujmov aj štúdium welfare chovu koní, výživy, anatómie, fyziológie, fyzioterapie, kopýt...

Vždy mi však vadilo, koľko stresu, tlaku a donucovania všetky prístupy typu "horsemanship" zahŕňajú - ja som sa naopak snažila robiť s koňmi čo najjemnejšie, nestresovať ich, využívať veľa pochvaly a aj odmeny, nielen tlak-uvoľnenie... Ale stále to nebolo úplne "ono", i keď som si mohla cválať po lúkach bez sedla i uzdečky... Stále v tom vzťahu s koňom niečo veľmi podstatné chýbalo.

A potom, v júni 2013, prišla zrazu ako blesk z jasného neba na Slovensko Hannah Dawson (nesmierna vďaka Veronike Bonnebakerovej za to, že ju sem pozvala!) a predstavila nám clicker tréning - metodiku založenú konečne na vedeckých poznatkoch, nie iba na tradícii, kulte osobnosti a subjektívnych misinterpretáciách. Metodiku využívajúcu v tréningu koní pozitívnu motiváciu. Akoby sa mi konečne rozsvietilo v hlave - veď to boli veci, o ktorých som sa na vysokej škole učila už v prvom ročníku. A predsa som ich vďaka sile tradícií a autority osobností vo výcviku koní nebola dovtedy schopná plne uplatniť. To bol ten chýbajúci kúsok skladačky - chcela som, aby koňa tréning bavil, aby z neho niečo mal aj on, nie iba ja!

Bol to síce mierne bolestivý prerod, pohľadom vedca nemilosrdne prehodnotiť všetko, čo som doteraz robila, ale stálo to za to. Niet nad ten pocit vnútornej radosti, keď sa učíte niečo nové. A tak som k doterajšiemu štúdiu pridala aj etológiu a poriadne som si zopakovala teóriu učenia, komparatívnu psychológiu a neuropsychológiu a samozrejme som prelúskala peknú kôpku našej i cudzojazyčnej (omnoho viac cudzojazyčnej) literatúry na tému tréningu zvierat pozitívnou motiváciou. Absolvovala som ďalšie semináre o výcviku zvierat pozitívnou motiváciou so svetovo uznávanými trénermi - so Shawnou Karrasch (USA), Františkom Šustom (CZE), lektorkami z Animal Training Center (AUS, Chicken Camp), Gabby Harris (JAR), Rachael Draaisma (NED), Rachel Bedingfield (UK), Angelicou Hesselius (SWE, spája R+ s akademickým jazdením). A keďže nové poznatky pribúdajú míľovými krokmi, je to naozaj celoživotné vzdelávanie, nikdy nekončiace nasávanie nových poznatkov, ich kritické hodnotenie a overovanie v praxi. Úžasné.

Na záver považujem za potrebné sa v tejto sekcii zmieniť nielen o sebe, ale aj o skvelých ľuďoch, ktorí sa zobúdzajú aj v našej (stále dosť zaostalej) krajine, vytvárajú komunitu a pomáhajú si navzájom - a hlavne napomáhajú šíreniu nových informácií ďalej medzi verejnosť. Vďaka vzdelávacím akciám, stretnutiam "clicker nadšencov" a online diskusiám, ktoré sú veľmi inšpiratívne a nápomocné, sa aj u nás už postupne vytvára základňa spriaznených ľudí, ktorí sa dívajú na chov a tréning koní podobne. Takáto sociálna podpora je naozaj nenahraditeľná. Ak sa k nám chcete pridať, ste srdečne vítaní v našej FB skupine:

Pozitívna motivácia v učení koní