Práca na ruke
Pomôcky – najprv musí kôň rozumieť
základným pomôckam, inak ich nemôžeme kombinovať v cvikoch. Pomôcky oťažami
do strany (otvorená oťaž a neck rein), hore (polovičná a celá zádrž),
dopredu (ponúknutá ruka); rukou/bičíkom na pleci, predná a zadná „holeň“,
zdvihnutie konkrétnej nohy na povel. Pozitívnym (cez targeting a shaping)
alebo negatívnym posilňovaním (tlak-uvoľnenie).
Práca na ruke – Marijke de Jong (obrázky zo straightnesstraining.com)
Pristavovanie, ohýbanie a naťahovanie – najprv v zastavení, po zvládnutí aj v kroku,
neskôr v kluse; ohýbanie krku laterálne (max. o 90°, nelámať v zátylku!)
a vertikálne dopredu-dolu. Neskôr možno žiadať aj ohýbanie v zátylku.
Kruhy – veľké 20 m; až časom malé
15, 10, 8 m; v kroku, kluse; správne ohnutie, podkračovanie vnútornou
zadnou nohou; aj každý roh je štvrť kruhu; meniť pristavenie dnu aj von.
Stranová práca –
v kroku, po zvládnutí aj v kluse; ustupovanie na holeň, dovnútra plece,
kontra dovnútra plece, dovnútra zadok (traverz), kontra dovnútra zadok
(renverz), traverzály. Dbať na udržiavanie pravidelného taktu, rytmu, správneho
ohnutia, pristavenia, priľnutia – nestačí iba, že kôň ide na 3-4 stopách. Dajú
sa rôzne kombinovať, robiť na kruhu, štvorci...
Obraty na mieste – okolo predku a zadku;
správne pristavenie, natiahnutie hornej línie, prekračovanie nohami spredu, ani
nohy v strede otáčania nestoja, robia malinký krúžok.
Pasívne ohýbanie a naťahovanie
Všeobecné zásady –
rozširujú rozsah pohybu; robíme iba fyziologické pohyby; nie v akútnej
fáze zranenia (podľa veta), nie pred ťažkou, rýchlou prácou – takže po
zahriatí, po tréningu; zvyknúť koňa na dotyky po celom tele, nekmitať, neťahať
za hranicu (aby nedošlo k reflexnému ochrannému spazmu), výdrž 20-30 s,
opakovať 2-3x, pomaly rozširovať rozsah.
Krk – laterálne nelámať
zátylok; vertikálne medzi predné kopytá; šikmo za prednú sponku.
Nesprávne ohýbanie krku, kôň sa láme v zátylku.
Správne ohýbanie krku.
Chrbát – naťahuje sa s krkom, nohami
a bruchom; reflexne prejdením nechtami pozdĺž krížovej kosti z oboch strán
(robte len s koňom, s ktorým si úplne dôverujete).
Nohy – extenzia, flexia, vždy
najprv dopredu-dole, potom trošku jemne hore; addukcia a abdukcia (von
a dnu) pre stranové pohyby – s vystretými nohami, opora rukou na
karpe/päte; hlava je pritom neutrálne až dolu.
Brucho – reflexne zatlačením
prstov na koniec hrudnej kosti; nie dlho naraz, aby sa kôň mohol nadýchnuť.
Pasívne naťahovanie
prednej končatiny, hlava koňa je dole.
Práca na dlhých oťažiach
Najprv privyknutie na oťaže
popri tele, okolo zadku; práca ako na ruke; výhodou je prehľad o rovnosti
/ krivosti koňa, oťaže dotýkajúce sa bokov a zadných nôh koňa mu pomáhajú
uvedomovať si svoje telo.
Práca na dlhých
oťažiach
Lonžovanie
Všeobecné zásady – dôležité je správne zapnutie
lonže (do obnosku, spodného krúžku stajňovej ohlávky, resp. cez vnútorný
krúžok, okolo zátylku a do vonkajšieho krúžku; nikdy nie do „spojky“ alebo
cez vnútorný krúžok, popod bradu a do vonkajšieho krúžku!!! koňovi tým
spôsobíte obrovskú bolesť!!!); nenapínanie lonže – má byť stále jemne
prevesená, ale neváľa sa po zemi, je iba udaním vzdialenosti koňa od človeka,
ani človek, ani kôň za ňu nesmú ťahať (spôsobuje to vytáčanie zátylku dnu
a nosa koňa von, stratu rovnováhy); bez vyväzovania – to sú úbohé skratky,
ktoré v zdravom, klasickom výcviku koňa nemajú čo robiť, keďže správnou
a trpezlivou gymnastikou a pozitívnou motiváciou koňa ľahko naučíme
pohybovať sa správne, dokonca aj keď nemá ideálnu stavbu tela (vyväzovacie
oťaže dávajú iba falošný dojem správneho rámca, no v skutočnosti spôsobujú
stuhnutosť; dobrý jazdec ich nepotrebuje a zlému jazdcovi do rúk
nepatria); všetko s mierou – lonžovanie nemá trvať viac ako 15-20 min.,
max. 2-3x do týždňa, je to gymnastika, nie posilovňa; ak je povrch príliš
tvrdý, hlboký či klzký, ešte menej a v pomalšom tempe; mladé kone by
pred 3-4 rokmi veku nemali byť lonžované na kruhu vôbec.
Pozície voči koňovi – koňa ich
učíme bez lonže v štvorcovej alebo kruhovej ohrade s priemerom 20 m;
tiež si môžeme vybrať, či použijeme pozitívne posilňovanie (targety
rozmiestnené okolo ohrady, navádzanie na target na dlhej tyči, around
a round pen) alebo negatívne posilňovanie (tlak-uvoľnenie – lonžovacím bičom)
Základná pozícia – na
úrovni zadku koňa, kráčame spolu s ním ako družica, plecami mierime na
jeho plecia, nerušíme ho.
Celá zádrž – predkročíme
spočiatku výrazne pred koňa (neskôr stačí na úroveň pleca), zostávame ale
uprostred kruhu, nepribližujeme sa ku koňovi, zostaneme nehybne stáť po celú
dobu, čo má aj kôň stáť. Mal by stáť rovnobežne s ohradou, nestáčať sa
dovnútra kruhu.
Polovičná zádrž – ako
celá, ale po vykročení dopredu sa ihneď vraciame na základnú úroveň
a kráčame ďalej s koňom (prechody dolu medzi chodmi či ruchmi – podľa
intenzity zádrže).
Poslanie vpred – kráčame za
úrovňou zadku koňa a rukou s lonžou upažíme do smeru pohybu, takže
koňovi uvoľňujeme cestu vpred a umožňujeme mu predĺžiť kroky.
Zmenšenie kruhu – trupom
sa natočíme za chvost koňa a tam aj vykročíme, podľa stupňa natočenia kôň
zmenší primerane kruh.
Zväčšenie kruhu – kráčame
na úrovni zadku koňa, plecami smerujeme na jeho plecia a približujeme sa
k nemu (smerom na plecia).
Zmena smeru – ustúpime šikmo pred
úroveň hlavy koňa a zároveň výrazne od neho, tým mu urobíme miesto, bič
prehodíme pomaly veľkým oblúkom vrchom spoza koňa pred neho (niečo ako rampa,
ktorá mu bráni ísť starým smerom) a telo nasmerujeme do nového smeru – kým
kôň prechádza okolo nás, znova sa zaraďujeme do základnej pozície na novej
strane a vraciame ho na veľký kruh.
Lonžovanie – polovičná
zádrž – prechod z klusu do kroku, človek aj kôň viditeľne podsadzujú
panvu.
Cviky – pomocou spomínaných pozícií
dokážeme vyvolať pravidelný, rytmický, energický pohyb vpred, podkračovanie
vnútornou zadnou nohou, naťahovanie krku dopredu-dolu, prechody medzi chodmi a ruchmi
(skrátenie, neskôr základy zhromaždenia, predĺženie), harmonické zmeny smeru po
oblúku v kroku a kluse. Lonžovať môžeme aj na rovných líniách, nielen
na kruhu, je vhodné často to striedať.
Na dvoch lonžiach –
privyknutie na druhú lonž, správne držanie (primerané, pružné priľnutie na
oboch oťažiach, vonkajšia nesmie prevísať, za vnútornú neťaháme), stále
pracujeme s pozíciami tela. Výhody – kontrola nad vonkajšou stranou tela
koňa, práca na priľnutí, dotykom lonže okolo zadku si kôň viac uvedomuje túto
časť tela.
Práca na dvoch lonžiach.
Práca na bariérach, kavaletách a malých skokoch
Účel – uvedomovanie tela,
koordinácia, ohýbanie veľkých kĺbov zadných nôh, uvoľnenie hornej línie,
zapojenie brušných svalov, tlmenie nárazov.
Cez – v kroku, kluse,
cvale, rôzne usporiadania na kruhu, zdvihnutia (na oboch stranách alebo iba na
jednej – na striedačku), šikmé prekračovanie, do hviezdy (začíname na
najvzdialenejšom konci a pomaly sa približujeme k stredu).
Pomedzi – vpred a vzad do L, postupne zmenšovať
priestor medzi bariérami; pyramída (mám napr. 6 bariér a koňa navádzam
najprv pomedzi 1. a 2., potom pomedzi 2. a 3., atď., až nakoniec
kôň urobí kruh súčasne medzi 5. a 6. a 1. a 2.) v kroku, kluse, bludisko,
zastavovanie a cúvanie medzi bariérami. Zvyšuje sa tým presnosť vedenia na
lonži, uvedomovanie si tela a koordinácia koňa aj človeka.
Ustupovanie – najprv kôň musí ovládať pomôcky
na ustupovanie plecom a zadkom; dôležité je správne pristavenie, hlava dole,
správne prekračovanie; nedovoľte koňovi ponáhľať sa; neskôr môžeme usporiadať
bariéry do rôznych tvarov – L, U, Z, O...
Cúvanie – najprv cez 1 bariéru,
pomaly, spočiatku pomôcť dotykom či dokonca zdvihnutím a presunutím nohy;
pomaly pridávať počet bariér; cez zdvihnuté kavaletky.
Skoky – najlepšie vo voľnosti, na
lonži zabezpečiť stojany proti zachyteniu; rady malých skokov (do 60 cm) na 0, 1,
2 cvalové skoky. V žiadnom prípade nebrániť voľnému pohybu krku a hlavy
(nevyväzovať!!!). Dbať na dobré zahriatie pred skákaním, rozcvičiť sa na
bariérach a kavaletkách. Pred skákaním nerobiť naťahovacie cvičenia
s nohami.
Skákanie vo voľnosti.
Použité zdroje a literatúra:
Bayley, L. (2006). KONĚ: Práce ze země. Praha: Metafora.
Beran, A. (2009). S respektem! Praha: Brázda.
Braun, G. (2005). Výcvik koní podle Bey Borelle. Praha:
Brázda.
Diacont, K. (2010). Jak to řeknu mému koni. Praha: Brázda.
Diacont, K., Löffler, A.
(2010). Správný trénink, zdravý kůň.
KoKo Produkzionsservice.
Diacont, K. (2010). Výcvik mladého koně: Šetrný a bezpečný
výcvik koně. KoKo Produkzionsservice.
Dunová, A., Popková, L.
(2016). Dornova metoda pro zvířata.
Olomouc: Poznání.
Heuschmann, G. (2012). Kdybv koně mohli křičet: Co musí jezdci
vědět, aby jejich kůň zůstal zdravý. Praha: Brázda.
Higgins, G., Martin, S.
(2009). Koně a jejich pohyb.
Praha: Metafora.
Higgins, G. Martin, S.
(2013). Pohyb a výkon koně:
Anatomie. Praha: Metafora.
Hourdebaigt, J.-P. (2012). Masáže koní. Praha: Ana Hita.
Karl, P. (2008). Omyly moderné drezury. Praha: Brázda.
Kattwinkel, K. (2016). Když mají koně problémy: Celostní léčba koní
v praxi. Praha: Brázda
O’Brien, K. (2009). Zdraví koně: Základní péče. Nejčastější choroby a problémy. Praha:
Metafora.
Klimke,
I., Klimke, R. (2005). Kavalety: Drezura
a skákání. Praha: Brázda.
Stammer, S. (2007). Fyzioterapie: Prevence, Rehabilitace,
Optimalizace tréninku. Praha: Brázda.
Tucker, R. (2017). Kde to mého koně bolí? Praktický průvodce
vyšetřením koně pomocí chiropraktických metod. Jihlava: Arcaro.
Wood, P. (2009). Výcvik jezdeckého koně: Vychovejte si ze
svého koně dokonalého, spolehlivého partnera. Praha: Metafora.