Svaly predných končatín – môžeme
ich rozdeliť celkovo na naťahovače, ktoré sa starajú o vystieranie
končatiny pred dopadom na zem a na ohýbače, ktoré končatinu ohýbajú po
dopade na zem. Lopatku upevňuje ku kohútiku trapézový sval, tiež ňou pohybuje
dopredu-dozadu a dolu-hore. Ramenný kĺb je ohýbaný najširším chrbtovým
svalom a trojhlavým ramenným svalom (koncentrická práca) a tieto
svaly tiež stabilizujú rameno a lakeť pri dopade, najmä pri skokoch
a v cvale (excentrická práca). Naťahovač zápästia (spredu)
a ohýbač zápästia (zozadu) sú antagonistické, proti sebe fungujúce svaly –
keď je jeden v kontrakcii, druhý je zároveň v relaxácii
a naopak. Tieto svaly pokračujú v spodnej časti končatiny ako šľachy,
ktoré ohýbajú / naťahujú prsty, vďaka čomu sa môže celá končatina v súlade
vystrieť alebo pokrčiť. V prvej fáze krčenia končatiny uľahčuje svalovú prácu
aj pasívne skrátenie predtým natiahnutých šliach.
Svaly zadných končatín – sú
hnacím „motorom“ koňa, slúžia tak na výrazný posun vpred pri pohybe (prejavuje
sa to najmä v trysku a pri skokoch), ako aj na statické nesenie váhy
koňa a jazdca (pri vyššom zhromaždení). Sedacie svaly (povrchový, mediálny
a hlboký) sú najväčšie svaly zadku koňa, môžu tvoriť aj 30 cm hrubú
vrstvu, ohýbajú a naťahujú bedrový kĺb a upínajú sa na panvu
a stehennú kosť. Svaly zadnej strany stehna (dvojhlavý stehenný sval,
poloblanitý sval, pološľachovitý sval) sa upínajú na krížovú kosť, vrchol
holennej kosti a v dolnej časti prechádzajú do Achillovej šľachy,
ktorá sa upína na pätový hrbol. Tieto zadné svaly naťahujú bedrový kĺb, koleno
(to aj ohýbajú, spolu s dvojhlavým svalom lýtka) a pätový kĺb – teda
obstarávajú dopredný pohyb zadných nôh. Ohýbanie bedrového kĺbu
a vystieranie kolena dopredu zabezpečujú štvorhlavý stehenný sval (ide od
bedrového kĺbu pod koleno) a napínač širokej fascie (upína sa na hrbol
bedrovej kosti, stehennú kosť a koleno).
Použité zdroje a literatúra:
Beran, A. (2009). S respektem! Praha: Brázda.
Diacont, K. (2010). Jak to řeknu mému koni. Praha: Brázda.
Diacont, K., Löffler, A.
(2010). Správný trénink, zdravý kůň.
KoKo Produkzionsservice.
Diacont, K. (2010). Výcvik mladého koně: Šetrný a bezpečný
výcvik koně. KoKo Produkzionsservice.
Dunová, A., Popková, L. (2016).
Dornova metoda pro zvířata. Olomouc:
Poznání.
Heuschmann, G. (2012). Kdybv koně mohli křičet: Co musí jezdci
vědět, aby jejich kůň zůstal zdravý. Praha: Brázda.
Higgins, G., Martin, S.
(2009). Koně a jejich pohyb.
Praha: Metafora.
Higgins, G. Martin, S.
(2013). Pohyb a výkon koně:
Anatomie. Praha: Metafora.
Hourdebaigt, J.-P. (2012). Masáže koní. Praha: Ana Hita.
Karl, P. (2008). Omyly moderné drezury. Praha: Brázda.
Kattwinkel, K. (2016). Když mají koně problémy: Celostní léčba koní
v praxi. Praha: Brázda
O’Brien, K. (2009). Zdraví koně: Základní péče. Nejčastější choroby a problémy. Praha:
Metafora.
Stammer, S. (2007). Fyzioterapie: Prevence, Rehabilitace,
Optimalizace tréninku. Praha: Brázda.
Tucker, R. (2017). Kde to mého koně bolí? Praktický průvodce
vyšetřením koně pomocí chiropraktických metod. Jihlava: Arcaro.
Weeks, Jo (2009). Mistrovské lekce jezdeckého umění.
Praha: Metafora.
Wood, P. (2009). Výcvik jezdeckého koně: Vychovejte si ze
svého koně dokonalého, spolehlivého partnera. Praha: Metafora.
Späť na Pohybovú
sústavu koňa