Etológia a aplikovaná etológia popisujú, ako sa kone správajú.
To je samo o sebe veľmi zaujímavé, no predsa len to, čo nás najviac
zaujíma, je prečo sa tak správajú. Ako napríklad kôň vidí a počuje? Čo sa
mu preháňa hlavou, keď ho trestáme a čo keď ho odmeňujeme? Ako sa učí?
Čoho všetkého je mozog schopný? Prežíva kôň emócie a city ako my? Môže byť
duševne chorý? A ako dosiahnuť, aby bol v našej starostlivosti
psychicky „fit“ a čo najviac spokojný?
Kedysi sa na tieto otázky odpovedalo len podľa subjektívnych
dohadov. Hovorilo sa, že kone majú síce dobrú pamäť, ale inak sú to dosť hlúpe
zvieratá. Občas sa síce objavila historka o koňovi s fantastickými
schopnosťami (najznámejšia je asi tá o „Múdrom Hansovi“), ktorá sa snažila toto
tvrdenie vyvrátiť, no vedecká obec takéto príbehy vždy zamietla ako
nereprezentatívne, keďže nebolo možné vylúčiť vplyv prítomného experimentátora.
Napr. v prípade Hansa sa vyslovene potvrdilo, že správne odpovede odčítal
z takmer nepostrehnuteľných nevedomých zmien v dýchaní a držaní
tela prítomných osôb – dokonca sa podľa neho potom vo vede pomenoval fenomén
ovplyvnenia výsledku experimentu výskumníkom – „Clever Hans phenomenon“ –
a vďaka nemu sa začal používať dizajn dvojito zaslepených experimentov,
kedy ani proband, ani experimentátor nepoznajú správnu odpoveď, resp. účel
výskumu (napr. či je pacientovi podávané placebo, alebo skutočný liek).
Dnes je však už výskum konských mentálnych schopností naozaj na vysokej
vedeckej úrovni a umožňuje nám získavať kvalitné, objektívne poznatky. Tie
sú mnohokrát fascinujúce a jednoznačne vyvracajú predpoklady o slabej
mentálnej kapacite koní. Pozrime sa najprv krátko, ako sa tieto výskumy robia –
pre ilustráciu, že nasledujúce rozprávanie o schopnostiach koní skutočne
nie sú žiadne romantické výmysly, ale „solid science“. Funkcie mozgu, ako je vnímanie,
myslenie a emócie, skúma niekoľko vedných disciplín, ktoré sa vzájomne
prelínajú a spolupracujú.
Porovnávacia
psychológia – alebo tiež komparatívna psychológia. Hraničná psychologická
vedná disciplína, ktorá sa zaoberá porovnávaním humánnej a subhumánnej psychiky,
teda ľudskej a zvieracej. Hľadá tak podobnosti, ako aj odlišnosti,
vývojové trendy (evolúcia psychických schopností a procesov). Berie ohľad
na zvláštnosti každého živočíšneho druhu aj jedinca (jeho jedinečnú genetickú
výbavu a skúsenosti). Varuje pred antropomorfizáciou (poľudšťovaním
zvierat, pripisovaním ľudských vlastností zvieratám, ktoré ich nemajú – napr.
žiarlivosť, nenávisť, pomstychtivosť, túžba po moci, súťaživosť...) aj
zoomorfizáciou (ponižovaním, bagatelizovaním psychických schopností zvierat,
pretože sú to „len zvieratá“ – napr. schopnosť generalizácie, kategorizície,
matematické schopnosti, schopnosť riešiť problémy, schopnosť pociťovať strach,
radosť...). Spolupracuje s ďalšími vednými disciplínami, hlavne
s etológiou, neuropsychológiou, kognitívnou psychológiou.
Porovnávacia
kognitívna psychológia – alebo aj „kognitívna etológia“, jedna
z novších odnoží porovnávacej psychológie. Skúma poznávacie (teda
kognitívne) schopnosti a procesy zvierat, porovnáva ich s ľudskými,
hľadá vývojové trendy. Skúma vnímanie, pozornosť, pamäť, myslenie, učenie,
schopnosť riešiť problémy, inteligenciu... Najčastejšie využíva metódy
experimentu a kvázi experimentu, ktoré sú veľmi presné – zvieratá sa za
prísne kontrolovaných podmienok (dnes už za pomoci veľkých dotykových
obrazoviek, aby sa vylúčil vplyv experimentátora) učia riešiť rôzne úlohy,
zväčša operantným podmieňovaním (najčastejšie pozitívnym posilňovaním, ale
niektoré dizajny využívajú aj ostatné kvadranty – čo to je, sa dozviete ďalej
v časti o učení). Sleduje sa pritom nielen, či úlohu vyriešia (resp.
rozlíšia určitý podnet), ale aj ako, ako rýchlo, ako dobre a ako dlho si
neskôr pamätajú riešenie, atď.. Vďaka týmto pokusom sa dozvedáme mnoho
nesmierne zaujímavých informácií o schopnostiach zvierat.
Porovnávacia
neuropsychológia – ďalšia nová odnož porovnávacej psychológie. Skúma
neurologické (neuroanatomické, neurofyziologické a neurochemické) základy
psychických javov – tieto dve veci sa však nedajú stotožňovať! Táto vedná
disciplína vysvetľuje, na akých biologických základoch vznikajú psychické
fenomény, ako je vnímanie, pamäť, učenie, emócie, vrodené správanie, stresové
reakcie, ale aj poruchy psychických funkcií...Čiže čo sa deje pri týchto
fenoménoch v mozgu. Učí nás však tiež to, že psychický jav (napr. strach)
sa nedá celkom stotožňovať s jeho neurologickým základom (s istými
neurónovými dráhami a chemickými impulzami, ktoré nimi putujú – tie sú
síce fyzickým základom prežitku strachu, ale tento prežitok nemôžeme redukovať
iba na ne). Okrem skúmania post mortem (pitvou po smrti) využíva hlavne moderné
prístrojové metódy (MR, fMR, EEG, meranie tepovej, dychovej frekvencie, teploty
očných viečok, frekvencie žmurkania, hladín kortizolu v slinách či krvi,
EquiFACS...), ktoré umožňujú skúmať zvieratá za života a dokonca
i počas experimentov, takže môžu sledovať zmeny vo fungovaní mozgu
v rôznych situáciách. Tieto štúdie sú obrovským obohatením poznatkov
o mentálnych schopnostiach zvierat. Dokazujú, že u zvierat mnohé schopnosti,
predtým vnímané ako výhradne ľudské, skutočne existujú, že si ich vedci
skúmajúci správanie zvierat len romanticky nedomýšľajú, ale naozaj majú aj svoj
fyzický základ v mozgu (napr. poznatok o tom, že potkany tiež majú
zrkadlové neuróny a dokážu sa teda správať empaticky). Modely zvieracích
duševných porúch sú tiež veľmi cenné (napr. pre vyvíjanie psychofarmák pre
ľudí).
Na tomto stručnom prehľade vedeckých metód vidíme, že dnes už sú
poznatky o vnímaní, myslení a emóciách koní skutočne na vysokej úrovni. Jedná
sa o kvalitné, objektívne získané fakty. Domnienky, antropomorfizácia ani
zoomorfizácia dnes už v tejto oblasti skutočne nemajú miesto (pre
porovnanie si prečítajte napríklad knižky od Henryho Blakea – na jeho dobu to
boli síce veľmi dobre prevedené experimenty, no pri dnešných metodologických
štandardoch už vôbec neobstoja, skôr sa na nich pousmejeme).
Teraz si vysvetlíme, ako funguje nervová sústava koňa,
predovšetkým mozog, a pokúsime sa zodpovedať neľahkú otázku ohľadom
inteligencie koní. Potom sa postupne pozrieme na jednotlivé kognitívne
(poznávacie) procesy u koní – začneme zmyslovým vnímaním, pokračovať
budeme pozornosťou, pamäťou, myslením a skončíme učením.
Použité zdroje a literatúra:
Leblanc,
M. A. (2013). Mind of the Horse. Cambridge:
Harvard University Press.
Panksepp,
J. (1998). Affective Neuroscience: The
Foundations of Human and Animal Emotions. New York: Oxford University Press
Inc..
Plháková,
A. (2003). Obecná psychologie. Praha:
Academia.
Vašina,
L. (2010). Komparativní psychologie.
Praha: Grada.
Wendt,
M. (2011b). How Horses Feel and Think.
Richmond: Cadmos Publishing Ltd..
Späť na Myslenie koní