Kôň má aj citlivé chuťové bunky, väčšina z nich je
sústredená v chuťových pohárikoch na jazyku koňa. V prírode mu táto
citlivosť pomáha rozpoznať jedovaté i liečivé rastliny, vhodné zdroje
minerálov, nezávadnú vodu... Avšak pri zvykaní na nové krmivo či pri podávaní liekov
to môže byť pre nás problematické, keďže
kôň dokáže rozoznať aj stopové množstvo cudzorodej látky. A ako som už
spomenula vyššie, vďaka svojmu citlivému čuchu a chuti majú kone schopnosť
farmakognózie. Chuťou si vyberajú liečivé rastliny, pôdu a vodu s chýbajúcimi
minerálmi.
Dôsledky pre
jazdca:
Lieky zamiešavame do obľúbených, chuťovo výrazných pochúťok
(napr. zalejeme jablkovým džúsom alebo pyré, primiešame med, škoricu, ak ju má
kôň rád...) a na nové krmivá a doplnky zvykáme po tak malých
množstvách, ako kôň potrebuje, aby látku prijal – niekedy to môže znamenať aj
pridávanie iba po čajových lyžičkách za týždeň.
Chuťový
enrichment:
V zajatí môžeme koňom umožniť využívať schopnosť
farmakognózie aj tým, že na pastviny vysejeme rôznorodú zmes travín (musia byť
vhodné pre kone, v žiadnom prípade nevysievajte zmes pre dobytok!)
a napríklad v jednom rohu ohrady koňom urobíme akúsi voňavú bylinkovú
záhradku (nasadíme tam napr. žihľavu, kostihoj, bazalku, oregano, levanduľu,
materinu dúšku, medovku, mätu, rozmarín, tymián, šalviu, púpavu, podbeľ,
rebríček, nátržník, lesné jahody, ostružinu, ružu šípovú...). Tam si môžu sami
chodiť ako do lekárne a vyberať si, čo zrovna potrebujú. Mimo pastevnej
sezóny im môžeme poskytnúť aspoň sušené byliny voľne alebo v plátených
vreckách zavesených na ohrade alebo
konároch stromov – môžu ich ovoniavať, ale aj žuvať, ak sú voľne dostupné, aj
žrať. Dbáme však na dobré upevnenie a nenechávame ich koňom
k dispozícii bez dozoru, aby nedošlo k prehltnutiu vrecúška či
špagátu. Pozor na vhodné byliny a množstvo u žrebných
a laktujúcich kobýl a žriebät. Ideálne tiež je, ak koňom tečie cez
pastvinu potok a rastú na nej rôzne nejedovaté stromy a kry. Také
prostredie najlepšie imituje voľnú prírodu a kone sú v ňom spokojné,
pretože môžu slobodne a dosýta prejavovať svoje prirodzené správanie.
Zoofarmakognózia.
Použité zdroje a literatúra:
Ingraham,
C. (2014). How Animals Heal Themselves.
Bristol: Ingraham Trading Limited.
Jones,
J. (2020). Horse Brain, Human brain.
North Pomfret: Trafalgar Sqare.
Leblanc,
M. A. (2013). Mind of the Horse.
Cambridge: Harvard University Press.
Plháková,
A. (2003). Obecná psychologie. Praha:
Academia.
Wendt,
M. (2011). How Horses Feel and Think.
Richmond: Cadmos Publishing Ltd..
Witteková,
C. (2021). Zdravý kůň. Praha: Esence.
Späť na Zmyslové vnímanie
Späť na Myslenie koní