Každý z nás si už asi
niekedy pri sledovaní našich konských priateľov položil otázku – čo to teraz
robia? A prečo? Je toto správanie normálne, prirodzené? A mnohí sa pýtajú ďalej
– keď si toto moje kone robia medzi sebou, môžem to robiť aj ja im– napríklad
pri tréningu? Bude to tiež „prirodzené“? Aby sme si na tieto otázky mohli
skutočne objektívne odpovedať, nestačí si len hodinku, dve alebo desať rokov
posedieť na ohrade a pozerať sa na svoje kone (alebo proste uveriť
niekomu, kto hovorí, že to robil). Potrebujeme sa bližšie pozrieť na vedný
odbor, ktorému sa hovorí „etológia“, pretože ten skúma správanie koní skutočne
nezaujato, dlhodobo a systematicky.
Vedné disciplíny skúmajúce správanie koní
Etológia:
Je vedná disciplína
skúmajúca správanie zvierat v prirodzených podmienkach. Popisuje ho, hľadá
jeho príčiny a skúma jeho vývoj. Toľko definícia. Čo sa týka koní, je to skúmanie
divoko a polodivoko žijúcich koní a poníkov.
Kvalitatívny prístup – vytvára
sa tzv. „etogram“, čiže popisná charakteristika všetkých prejavov koní
v danom kontexte. Prevažuje longitudinálne (trvajúce mesiace až roky,
desiatky rokov), prípadové skúmanie jednej rodinnej skupiny naraz, výnimočne
viacerých. V metaštúdiách sa porovnávajú rôzne skupiny (napr.
z rôznych geografických oblastí).
Kvantitatívny prístup –
kvantifikuje sa napr. frekvencia jednotlivých prejavov koní, porovnáva sa medzi
jedincami (podľa veku, pohlavia, vzťahov v skupine) alebo aj celými
skupinami. Problém býva získať dostatočnú „demografickú silu“
a reprezentatívnosť vzorky, aby boli výsledky zovšeobecniteľné na celú
populáciu.
Spôsob získavania dát – hlavne pozorovanie.
Musí byť objektívne, systematické, pozorovateľ musí mať zdravé zmyslové orgány,
jasné vedomie (nesmie byť chorý, ospalý, pod vplyvom omamných látok), schopnosť
sústrediť sa, nesmie mať žiadne predsudky a stereotypy, nesmie pozorované
správanie hodnotiť, iba popisovať, dôležité je tiež okamžité vedenie záznamov
(používajú sa rôzne druhy časového vzorkovania, kódovania). Čiže pozorovateľ si
nepíše: „Kôň A neznáša koňa B,“ (to by bolo hodnotenie) ale napíše: „Kôň A má
agonistické prejavy voči koňovi B, keď ide o prístup k vode.“ Používajú sa
rôzne kódovacie skratky a tabuľky, aby sa nestrácal čas písaním, ale mohlo sa
s čo najmenším vyrušovaním pozorovať. Zaznamenávajú sa jednotlivé prejavy
koní za istú časovú jednotku (napr. dva týždne vkuse, každý deň 5x po pol
hodine). Vďaka tomu sa dá potom štatisticky vyhodnotiť, aké všetky prejavy kone
majú, s akou početnosťou sa vyskytujú, ako často, ako intenzívne, za akých
okolností. Najlepšie je, keď je pozorovateľov viac. V etológii sa využíva
hlavne nezúčastnené, skryté pozorovanie.
Spôsob vyhodnocovania dát – obsahová
analýza, roztrieďovanie pozorovaných javov do jasne definovaných
a odlíšených kategórií. Tvorba etogramu pre pozorovaných jedincov,
skupinu/y. Metaanalýza dát z viacerých štúdií – možnosť kvalitatívnych
odlišností.
Interpretácia dát – vyvodzovanie
príčin správania iba z pozorovania je problematické, rovnako
zovšeobecňovanie poznatkov získaných od jednej skupiny na celý živočíšny druh.
Pri prevažne kvalitatívne vedených výskumoch chýba štatistická sila. Naopak
výhodou je vysoká ekologická validita, no často veľmi špecifická (geograficky).
Závery etologických štúdií sa interpretujú s ohľadom na to, koľko, ako
veľkých, ako a kde situovaných skupín koní a ako dlho a ako intenzívne sa
pozorovali. Takže napríklad štúdia na jednej malej skupinke koní, ktorá sa
zakladá na týždňovom pozorovaní po jednej hodine denne nebude mať príliš veľkú
výpovednú hodnotu. Ale aj štúdia na malej vzorke môže mať veľký prínos, ak je
robená do hĺbky a dlhodobejšie – môžeme sa veľa dozvedieť o jednom
konkrétnom jave, jednej populácii. A zasa metaštúdia zhŕňajúca výsledky niekoľkých
štúdií skúmajúcich to isté správanie, bude mať väčší štatistický význam. Výhodne
sa javí spolupráca s ďalšími vednými disciplínami, ako sú aplikovaná
etológia, porovnávacia psychológia, neuropsychológia, paleontológia...
Toto všetko píšem, aby ste
si uvedomili, koľko dôkladnej práce za kvalitným etologickým skúmaním stojí.
A tiež aby ste si uvedomili, že občasné posedenie si na ohrade skutočne
nie je etológia, ani keď to človek robí celý život. Iste, určité zákonitosti
vypozorujeme aj takýmto spôsobom. Avšak je tu jeden celkom zásadný rozdiel
– my pozorujeme kone v neprirodzených podmienkach, a tak sa ľahko
stane, že vyvodíme z pozorovaného nesprávne závery. Že budeme považovať za
koňom vlastné a prirodzené niečo, čo by v skutočne prirodzených
podmienkach nikdy (alebo takmer nikdy) nerobili. Ďalšia veľká chyba, ktorú my
laici pri pozeraní sa na kone robíme, je antropomorfizácia – pripisujeme koňom
ľudské vlastnosti a motívy, i keď to v 99% prípadov nie je
pravda. Pripisujeme správaniu nesprávne príčiny, sme zaujatí. Takže pozeranie
sa na domáce kone naozaj nie je etológia a nepovie nám, aké správanie je
pre kone skutočne prirodzené a normálne.
Existuje však aj vedná
disciplína, ktorá objektívne a systematicky skúma správanie domácich
zvierat, a tou je aplikovaná etológia. Ďalšie spolupracujúce nové obory sú
porovnávacia psychológia, porovnávacia kognitívna psychológia
a porovnávacia neuropsychológia. Tými sa samozrejme tiež stojí za to zaoberať,
keďže s koňmi chceme niečo robiť, vychádzať s nimi, porozumieť im
a napĺňať ich potreby.
Aplikovaná etológia:
Vedná disciplína skúmajúca
život zvierat v neprirodzených podmienkach – v človekom narušených
biotopoch, v zajatí, domestikovaných zvierat. Kladie obzvlášť veľký dôraz
na vzťah konkrétneho kontextu a prejavov zvierat. Využívame ju prakticky –
na to, aby sme dokázali určiť príčiny abnormálneho správania zvierat
a eliminovať ich, a tým maximalizovať ich welfare aj napriek nutnosti
chovať ich v nie úplne prirodzených podmienkach. Resp. minimalizovať ich
dopady – napr. aj ako cvičiť zvieratá tak, aby sme sa o ne mohli bez
problémov postarať, v prípade koní ich aj využívať k rekreačným,
športovým, pracovným či liečebným účelom – a to bez toho, aby to malo
negatívny vplyv na ich fyzické a/alebo psychické zdravie.
Použité zdroje a literatúra:
Skipper, L. (2005). Let
Horses Be Horses. London: L. A. Allen.
Wendt, M. (2011). How
Horses Feel and Think. Richmond: Cadmos Publishing.
Wendt, M. (2011). Trust
Instead of Dominance. Richmond: Cadmos Publishing.
Wendt, M. (2012). A Quiet Word with your Horse. Richmond:
Cadmos Publishing.
Späť na Správanie