Psychické poruchy koní sú priamym dôsledkom nevhodného spôsobu
chovu a výcviku. Namiesto nálepkovania koňa ako tupého, zákerného,
dominantného a pod., treba zistiť, čo mu v skutočnosti je a pomôcť
mu – odstránením príčiny problému a prinavrátením dôvery v človeka.
Depresia
u koní
Symptómy – nezáujem
o kone a dianie okolo, stojí bokom, apatia, prázdny pohľad, nehybné
ušnice, žiadna mimika, rovný krk.
Príčiny – chronická
bolesť, týranie, dlhá sociálna a emočná deprivácia.
Riešenie – odstrániť
príčiny.
Depresívny kôň
stojí s rovným krkom, bez záujmu o okolie.
Naučená
bezmocnosť u koní
Symptómy – absencia
akejkoľvek snahy vymaniť sa zo stresujúcej, bolestivej, poškodzujúcej situácie,
aj keď sa objaví táto možnosť. Tieto behaviorálne symptómy sprevádza emočná
oploštelosť, depresia, kognitívny deficit, oslabenie vôle (pasivita). Stav je
niekedy vratný, častejšie je však poškodenie trvalé (vrátane organických zmien
v CNS), záleží od dĺžky trvania a od individuality koňa.
Príčiny – typicky sa
vyskytuje u koní cvičených averzívnymi metódami, metodicky trestaných,
týraných, prípadne dlhodobo utláčaných v zle zostavenom stáde.
Riešenie – odstrániť
príčiny, postupne koňa naučiť opäť dôverovať vo vlastné schopnosti, opäť byť
koňom (dať najavo nespokojnosť). Najlepšie úplnou zmenu prístupu všetkých ľudí
okolo koňa (pozitívna motivácia, rešpektovanie koňa, jeho potrieb
a pocitov) a zostavením stáda, kde nebude v útlaku.
Dva obrazy
naučenej bezmocnosti, naoko odlišné, v skutočnosti veľmi podobné – oboje
bolo dosiahnuté metodickým používaním negatívneho posilňovania.
Agresivita
u koní
Symptómy – od
„hrozenia“ cez štípanie, hryzenie, nájazdy, kopanie, až seriózne útoky „na
život a na smrť“. Väčšina koní, ktoré sú popisované ako „nevychované,
drzé, agresívne, dominantné, nemajúce dostatok rešpektu, zákerné, tvrdohlavé,
sprosté...“, iba hrozí, nanajvýš občas štipne. Vážnejšia agresivita je zriedkavejšia
a je vždy znamením, že človek už niečo veľmi, veľmi pokazil.
Príčiny – strach,
porucha osobnosti. Strach je príčinou agresivity v 99,99% prípadov.
Výnimočne sa nájde kôň s poškodenou identitou a takmer vždy vtedy ide
o osirené žriebä vychovávané ľuďmi na fľaši – neosvojilo si
v kritickom období sociálne zručnosti potrebné pre kone a vlastne nie
je tak celkom koňom. Bežne sa však „agresívne“ kone proste boja. Agresivita im
zostala ako jediná možnosť obrany, ktorú vidia a formou poverčivého správania
(koňa i ľudí) sa udržiava. Kôň sa môže báť o seba, o svoje
žriebä, kobylu, kamaráta, ale aj o žrádlo, priestor, či dokonca vodu.
Riešenie – odstrániť
príčinu, teda strach. Zmeniť vlastný prístup, aby sa bludný kruh agresivity
prelomil – prestať koňa preventívne trestať, naopak, vytvárať situácie,
v ktorých je možné konfliktom predísť. Nanovo cez pozitívnu motiváciu
vybudovať dôveru koňa v ľudí. Poučiť všetkých ľudí v okolí – ak sa
nedá, zmeniť stajňu. „Získavanie rešpektu“ nie je cesta, tým koňa iba umlčíte
(dokedy však?). Naučte koňa vyjadrovať svoje emócie primerane. Dajte mu do rúk
kontrolu, aby sa cítil bezpečne.
Stereotypné
správanie koní
Nie sú to „zlozvyky“! Kone sa ich neučia od seba navzájom – ak
ich robí viac koní v jednej stajni, je to len výraz tej istej nepohody.
Príčiny – je to
reakcia na dlhodobú depriváciu – keď je kôň stále izolovaný, hladný, bez
pohybu... Záleží od temperamentu, ako dlho kôň depriváciu vydrží, kým sa
rozvinie stereotyp.
Najčastejšie
stereotypy – klkanie (možnou príčinou sú vredy!), hodinárčenie, hrabanie,
kopanie, hryzenie, hlodanie, manéžové pohyby.
Riešenie – nikdy
netrestať, neriešiť ďalšou restrikciou (mreže, remene). Odstrániť depriváciu
a dúfať, že ešte nie je neskoro – niekedy pomôže iba úplná zmena
prostredia (pastviny, 24/7 vonku v stabilnom stáde) a absencia
kontaktu s ľuďmi aspoň na pár rokov.
Separačná
úzkosť u koní
Symptómy – neschopnosť
opustiť stádo, resp. konkrétneho koňa (spárovaná väzba). Kôň ide
v priebehu pár metrov do absolútnej paniky, je schopný ublížiť okoliu
i sebe (vytrhnúť sa na uzdečke, rozbúrať plot, zamotať sa do pásky,
preskočiť box...), len aby sa dostal späť ku koňom.
Príčiny – necitlivý,
priskorý odstav, predošlá izolácia a následné uvedenie koňa do stáda,
časté menenie stáda (s každou ďalšou zmenou sa úzkostné reakcie stupňujú). Pre
kone sú takéto zmeny jednoducho nenormálne, extrémne stresujúce. Kôň
s citlivejšou nervovou sústavou ich nemusí zvládnuť.
Riešenie – robiť čo
najmenej zmien v sociálnom živote koňa, a keď už, tak citlivo. Ak
musíme koňa previezť na úplne iné miesto, dobre si to rozmyslíme a potom
mu dáme niekoľko mesiacov času na aklimatizáciu (bez tréningu). Ak má naozaj
extrémne reakcie, môžeme prvé dni použiť na zmiernenie šoku homeopatiu, Bachove
esencie, aromaterapiu, bylinky (medovka, ľubovník, chmeľ), pridať horčík. Ak to
nestačí a je reálne riziko, že si kôň ublíži, na veľmi krátku dobu môžeme
podať anxiolytiká. Odchádzanie od koní potom trénujeme pomaličky, trpezlivo, vo
voľnosti, s pomocou pozitívneho posilnenia, nedávame si žiadne časové
limity. Nedovolíme, aby kôň išiel do distresu. Vždy musí mať pocit, že má
dokonalú kontrolu nad situáciou.
Generalizovaná
úzkosť u koní
Symptómy – kôň sa bojí
všetkého a všetkých. Resp. sa bojí „všetkých mužov“ alebo „všetkých mužov
v klobúku“, všetkého, čo i len vzdialene pripomína bič... Jeho
reakcie sú absolútne nepredvídateľné, je nebezpečný sebe i okoliu. Opak
naučenej bezmocnosti – záleží na citlivosti nervovej sústavy koňa, do ktorého
z týchto dvoch stavov sa dostane. Niekedy sa úzkostný kôň napokon „zrúti“
a upadne do naučenej bezmocnosti.
Príčiny – týranie,
t.z. nepredvídateľné používanie trestov. Zaplavovanie (flooding) – vystavovanie
desivému podnetu o intenzite prekračujúcej hranicu distresu bez možnosti úniku.
Riešenie – úplne
zmeniť prístup ku koňovi, nechať ho nejaký čas oddýchnuť si na pastvinách iba
v spoločnosti iných koní. Začať tréning od nuly, akoby to bolo žriebätko.
Pracovať výhradne pozitívnou motiváciou, s jasnými pravidlami,
systematicky, férovo. Rešpektovať potreby a pocity koňa, dovoliť mu
vyjadriť ich. Nechávať mu kontrolu, nikdy neísť do distresu.
Vplyv
tréningových metód na psychické zdravie koní
Viď vyššie a Teória učenia.
Metódy
využívajúce negatívne posilňovanie – čiže tlak-uvoľnenie. Veľmi často
dochádza k zaplavovaniu, enormnému distresu (resp. dlhodobému
miernejšiemu), časom k naučenej bezmocnosti, kôň nemá právo vyjadriť svoj
názor, tempo postupu určuje človek (riziko stresu aj fyzického poškodenia,
najmä mladých koní), kôň iba pasívne prijíma rozkazy. Ak by sa robilo
„správne“, vedľajším účinkom by bola „iba“ pasivita – kôň nie je učený samostatne
rozmýšľať a ponúkať riešenia či nové činnosti. Vie poslúchať, pracuje, aby
sa vyhol nepríjemnému, sám z toho nič nemá. Hlavným prvkom je tu absencia
možnosti voľby, kôň buď poslúchne, alebo bude donútený.
Metódy
využívajúce pozitívne tresty – čiže pridávanie niečoho nepríjemného na
zastavenie nežiadúceho správania koňa. Napr. keď sa kôň predbehuje, dostane
cukanec za ohlávku – tým zastavujeme predbiehanie, ale neučíme správne vodenie.
Čiže trest len zastavuje prebiehajúce správanie. Kôň sa tým nič nové nenaučí.
A okrem toho sa naučí vyhýbavému správaniu – vyhýbať sa okolnostiam
trestu, čiže aj nám. Naučí sa robiť neželanú činnosť potajomky. A naučí sa
báť – obzvlášť ak trestáme so zlým načasovaním a nepredvídane (raz áno,
raz nie).
Metódy
využívajúce pozitívne posilňovanie – čiže odmeňovanie za želané správanie.
Kôň urobí niečo, čo chceme vidieť viac a my mu potom dáme niečo, čo chce
on (žrádlo, poškrabkanie, pohráme sa, vrátime sa ku koňom...). Kôň sa učí
aktívne hľadať riešenia „hádaniek“, ktoré mu v tréningu dávame. Súčasne ho
učíme pri tréningu relaxovať, má vždy všetko pod kontrolou (je voľný),
predchádzame vzniku konfliktných a stresujúcich situácií, nároky zvyšujeme
iba tak rýchlo, ako kôň sám dovolí, smie vyjadriť svoje pocity. Získavame tým koňa,
ktorý je psychicky vyrovnaný, motivovaný k spolupráci a postupne
rozvíja svoje kognitívne i telesné schopnosti. Kľúčovým prvkom nie sú
odmeny, ale možnosť voľby.
Symptómy
dobrého psychického zdravia koňa
Má záujem o okolie, je zvedavý, priateľský ku koňom
i ľuďom.
Ak je zároveň fyzicky zdravý (čo sa vzájomne ovplyvňuje), tak sa
rád pohybuje, hrá sa, zapája sa do afiliatívnych interakcií. Pri hre niekedy
predvádza drezúrne prvky. Dobre žerie, pravidelne vylučuje.
Je sociálne obratný – má v stáde priateľov, vie predchádzať
konfliktom.
Primerane vyjadruje svoje emócie (nie je ani „vypnutý“, ani
„nedramatizuje“).
Nie je prehnane bojácny, ani agresívny v reakcii na neznáme
podnety.
Ak sa dostane do stresujúcej situácie, nezamrzne, ale primárne
uteká.
Psychosomatika
& somatopsychológia
Telo a myseľ nie sú oddelené, sú jedno. Preto psychika
vplýva na telesné zdravie a naopak. Môže to byť uzdravujúci kruh, ale
naopak aj bludný kruh prehlbujúci poškodenie.
Psychosomatika – psychický
stres spúšťa telesnú odpoveď, vylučujú sa hormóny kortizol, adrenalín,
noradrenalín, to pri chronickom pôsobení zvyšuje zápalové procesy v tele
a inhibuje imunitný systém. Nešťastný kôň stráca chuť do jedla,
k socializácii, horšie sa zotavuje, pomalšie sa hojí. Naopak kôň žijúci
v dobrom prostredí, kde sa cíti bezpečne, môže prejavovať svoje prirodzené
správanie, má okolo seba blízkych konských (prípadne i ľudských)
priateľov, sa z choroby zotavuje oveľa ľahšie a celkovo je odolnejší.
Somatopsychika – telesné
ochorenie / zranenie, prežívanie silnej, najmä chronickej bolesti spôsobuje
negatívne psychické prežívanie, strate záujmu o okolie, iné kone, tréning,
hru, pohyb, až napokon i potravu, čo môže viesť až k smrti. Naopak
fyzicky zdravý kôň si aj ľahšie udrží psychickú pohodu.
Použité zdroje a literatúra:
Draaisma, R. (2018). Language Signs & Calming Signals of
Horses. Boca Raton: CRC Press.
Harris, G. (2015). Dotkni se zvířecí duše: Jak pozávat zvířata
nejen hlavou, ale i srdcem. Praha: Plot.
Harris, G. (2017). Od delfína ke psovi a zpátky
k člověku: Příručka etické komunikace se zvířaty. Praha: Plot.
Jackson, J. (2010). Paddock Paradise: Průvodce přirozeného
ustájení pro koně. Star Ridge.
Karrasch, S., Karrasch,
V. (2012). You Can Train Your Horse to Do
Anything! On Target Training: Clicker Training and Beyond.
Kattwinkel, K. (2016). Když mají koně problémy: Celostní léčba koní
v praxi. Praha: Brázda
Kurland,
A. (2007). Clicker Training for Your
Horse. Waltham: Sunshine Books, Inc..
Pryor,
K. (2011). Svého psa nestřílejte. Praha:
Práh.
Seligman, M. E. P. (1992). Helplessness: On Depression, Development and
Death. W. H.
Freeman
& Co..
Skipper, L. (2005). Let Horses Be Horses. London: L. A.
Allen.
Šusta,
F. (2014). Trénink je rozhovor.
Praha: Plot.
Šusta,
F. (2016). Trénink je v hlavě.
Praha: Plot.
Wendt, M. (2011). How Horses Feel and Think. Richmond:
Cadmos Publishing.
Wendt, M. (2011). Trust Instead of Dominance. Richmond:
Cadmos Publishing.
Wendt,
M. (2012). A Quiet Word with your
Horse. Richmond: Cadmos Publishing.