Ako vyzerá
zdravý kôň
Základné životné funkcie – tepy (28-44 dospelý kôň; 80-100
žriebä), dychy (10-24; 20-40), teplota (37,2-38,3°C; 37,5-38,9°C). Do 10 minút
po námahe sa má tep a dych vrátiť do normálu.
Dýchanie čisté, akcia srdca pravidelná, bez šelestov.
Ružové, vlhké sliznice bez výtoku, po zatlačení kapilár sa farba
vracia do 2 sekúnd (takisto aj kožná riasa vytvorená na krku sa vyrovná do 2
s).
Počuteľná peristaltika. Pravidelne kadí a čúra.
Pravidelný, ochotný pohyb bez známok krívania či skracovania
krokov vo všetkých troch chodoch, na rovnej i oblej línii. Pri odpočinku
strieda odľahčenú nohu. Kopytá nereagujú na skúšku kliešťami. Kopytá, kĺby,
šľachy, svaly nehrejú, nebolia na stlačenie, bez opuchov („suché“).
Dobrá výživová kondícia – 4-5 na BCS.
Lesklá, hustá srsť, hriva a chvost bez vydratých miest,
chrást, lupín, rán, kopytá hladké, bez krúžkov, rázštepov, hniloby, vo fyziologickom
tvare, vyvážené.
Pozorný, uvoľnený výraz, uvoľnené, ale dobre tonizované
svalstvo.
Zaujíma sa o okolie, žerie, pije, komunikuje s inými
koňmi a s ľuďmi.
Reaguje primerane svojmu temperamentu, pohlaviu, veku
a stupňu výcviku.
Ako vyzerá
chorý kôň
Zvýšený tep a dych, nečisté dýchanie, narušená srdcová
činnosť, zvýšená teplota (znížená pri akútnom podchladení).
Začervenané alebo naopak biele sliznice, výtok zo slizníc, po
zatlačení kapilár a vytvorení kožnej riasy sa farba a koža vracia do
pôvodného stavu dlhšie než 2 sekundy.
Zastavená alebo zrýchlená peristaltika. Hnačka alebo zápcha.
Časté močenie alebo neschopnosť vymočiť sa (kôň sa stavia do pozície
a nič).
Potenie alebo naopak náhle zastavenie potenia.
Neochota k pohybu, nepravidelný pohyb, krívanie,
skracovanie krokov. Pozitívne ohybové skúšky. Pozitívne skúšky kopytnými
kliešťami. Stále odľahčuje tú istú nohu. Má jednu nohu zdvihnutú vo vzduchu.
Opuchy, hrejúce končatiny, bolestivé na tlak.
Zlá výživová kondícia – menej ako 4 alebo viac ako 5.
Matná, schlpená, vypadávajúca srsť, šupiny, chrasty, bradavice,
nehojace sa rany, vydraté miesta. Pretrvávanie zimnej srsti aj v lete.
Choré kopytá (viď vyššie).
Nezáujem o okolie, rovný krk, prázdny výraz, uši nabok,
stiahnutý chvost, napäté nozdry a čeľuste, vrásky nad okom, stiahnuté
brušné svaly.
Neprimerané reakcie – príliš prudké alebo naopak príliš apatické
na tohto konkrétneho jedinca.
Očkovanie
a odčervovanie
Očkovanie – proti
tetanu sa odporúča každý rok, keďže kôň je veľmi citlivý a pohybuje sa
v rizikovom prostredí (hnoj). Avšak nové výskumy ukazujú, že príliš časté
preočkovávanie naopak môže spôsobovať znižovanie odpovede imunitného systému
a nižšiu hladinu ochranných protilátok. Obzvlášť kontraproduktívne je
priskoré očkovanie žriebät. Kým prijímajú materské mlieko, sú chránené
protilátkami od kobyly, vhodné je zaočkovať ich až pred odstavom, najskôr
v 6m veku. Preočkovať podľa nových poznatkov stačí tak často ako
u ľudí, čiže cca raz za 10 rokov. Proti chrípke stačí očkovať raz za 2-3
roky, ak sa kone nestretávajú s cudzími koňmi (ak áno, každý rok). Proti
trichofícii sa už rutinne neočkuje. Žrebné kobyly sa očkujú proti víru
spôsobujúcemu zmetanie. Očkovanie so sebou nesie potenciálne riziká nežiadúcich
účinkov (opuchy a bolesti v mieste vpichu, zvýšená teplota, oslabenie
imunity, u citlivých jedincov vznik chronických zdravotných problémov
rôzneho rázu – kožné, neurologické, autoimunitné, tráviace...), preto treba
očkovať s rozumom a iba to a tak často, ako je naozaj nevyhnutné.
Za poplatok je možné dať si zistiť, aké hladiny protilátok na konkrétne
ochorenia má váš kôň a podľa toho sa rozhodnúť, kedy je potrebné
preočkovať.
Odčervenie –
najvhodnejšie je regulovať červy spravovaním pastvín a kontrolou počtov
vajíčok v truse. Ak treba, odčervovať cielene, striedať účinné látky
(pokryť všetky druhy červov a nespôsobiť rezistenciu). Je možné odčervovať
aj prírodne – diatomitom (kremelinou), určitými bylinami (vždy kontrola
koprológiou – každý kôň je iný a vyžaduje inak časté a inak
intenzívne odčervovanie, najohrozenejšie sú mladé a staré kone). Dodržiavať
hygienu – pravidelne a často kydať, nepožičiavať si navzájom čistenie a výstroj,
umývať si ruky, raz za pol roka dezinfikovať všetky veci, boxy, prístrešky,
náradie. Nové kone musia podstúpiť rozbor trusu a aspoň dva týždne byť
v karanténe.
Najčastejšie
choroby a zranenia
Kolika – číslo jedna
medzi zabijakmi koní na svete. Ide vlastne o upchatie čreva sprevádzané
prudkou bolesťou – najnáchylnejšie sú k tomu zákruty veľkého kolonu.
Najčastejšie príčiny – nevhodné kŕmenie, nekvalitné kŕmenie (plesne, hniloba),
nárazové kŕmenie s hladovaním medzitým, prudké zmeny v kŕmení, najmä
náhle pridanie koncentrátov, otravy (rastlinami, pesticídmi, liečivami), stres
(z prepravy, zmeny prostredia, samota, nevhodné zloženie stáda)... Najlepšou
prevenciou kolík je kŕmenie prispôsobené potrebám tohto živočíšneho druhu (viď
vyššie) a všetky zmeny, nielen v kŕmení, robiť veľmi postupne,
v priebehu aspoň niekoľkých týždňoch. Príznaky – kôň nežerie, nepije,
často ani nevylučuje (ale môže sa stavať do pozície na kadenie či močenie), je
nervózny, potí sa, má zvýšený tep a dych, má zastavenú peristaltiku, môže
sa obzerať k bruchu, kopať si po ňom, líhať si, váľať sa. Vždy voláme
veterinára, zatiaľ koňa vodíme po tráve či piesku (aby si neublížil, ak by si
ľahol alebo sa váľal), násilím mu nebránime vo váľaní, ale povzbudzujeme ho,
aby kráčal. Niekedy stačí mierny pohyb a podanie spazmolytík (na uvoľnenie
kŕčov hladkého svalstva), vo vážnejších prípadoch je nevyhnutná operácia na
klinike. Po prekonaní koliky by mal mať kôň diétu – lúčne seno, žiadne
koncentráty, dostatok tekutín. Vhodné je podávať probiotiká a prebiotiká,
bylinné čaje podporujúce činnosť tráviacej sústavy, upokojujúco pôsobí aj
varené ľanové semienko (musí popraskať a vylúčia sa slizové látky – tie
pôsobia liečivo).
Schvátenie – druhá
najčastejšia príčina utrácania koní na svete, bohužiaľ zbytočne. Viď kapitola
o chorobách kopýt.
Žalúdočné
vredy – podľa prieskumov sa vyskytujú u vyše 90% závodných koní
a u vyše 60% rekreačných koní – to sú alarmujúce čísla. Viď kapitola
o výžive – najlepšou prevenciou je vláknina stále k dispozícii,
redukcia stresu, nepodávať často a dlho nesteroidné protizápalové lieky,
nepodávať veľké dávky škrobových krmív naraz, vždy najprv vláknina, potom
škroby. Vredy sa môžu prejavovať „iba“ smutným výrazom koňa, apatiou, neochotou
pod sedlom, ale aj citlivosťou na doťahovanie a dotyky v oblasti brucha
a hrudníka či dokonca klkaním (kôň prehĺta vzduch, aby aspoň trochu
zmiernil bolesť žalúdka). Jedinou klinicky účinnou liečbou je Omeprazol – bez
vyššie zmienených zásad však nebude stačiť, aby sa vredy nevracali.
Artrózy – chronické
poškodenia kĺbnych chrupaviek, ich ubúdanie. Najčastejšie u preťažovaných
koní, ktorým sa nikdy chrupavky ani dobre nevyvinuli (málo pohybu od narodenia
a potom rovno preťažovanie od príliš mladého veku). Dnes často artrózou
trpia už 8-10-ročné kone, pretože sú chované nevhodne, obsadané priskoro,
trénované nesprávne, uponáhľane a sú od nich vyžadované obrovské výkony
neprimerané ich veku a skutočnému stupňu výcviku. Najviac postihnutými
kĺbmi bývajú korunkové, sponkové, pätové, kolenné, lakťové. Artrotické zmeny sa
najčastejšie prejavujú stuhnutosťou pri pohybe (najmä po dlhšom státí, napr. po
noci v boxe), obzvlášť v obratoch, na tvrdom povrchu. Prvými známkami
môže byť neochota skákať, cválať, robiť malé kruhy, skracovanie krokov, trhavé
kroky, nejasné krívanie (ak ide o jednu končatinu)... Takto postihnuté
kone potrebujú takmer neustály, mierny pohyb – státie im robí rovnako zle ako
preťažovanie. Najlepšie sa im darí v otvorenom ustajnení s trekmi.
Podľa stupňa poškodenia je buď možné na nich zľahka jazdiť, prípadne už s nimi
pracovať len zo zeme, chodiť na prechádzky na ruke. V zime by mali mať
dobre vystlaný box v závetrí (s voľným prístupom) a neprefúkavú,
nepremokavú deku). Jediným klinicky overeným preparátom u nás je Bonharen
(k. hyalurónová) – aplikuje sa v kúrach po 6 dávok, buď vnútrožilovo,
alebo priamo do postihnutých kĺbov. Kŕmne doplnky nemajú overenú účinnosť –
každopádne, ak ich už chcete dávať, zistite si množstvo účinnej látky na dávku
a zaistite dostatok voľného pohybu (bez pohybu sa výživa do chrupaviek
nedostane).
Metabolické
poruchy – EMS (Equine Metabolic Syndrome) známy aj ako IR (inzulínová
rezistencia), Cushingov syndróm. Tieto kone sú často obézne, ale nie je to
pravidlo. Presnú diagnostiku poskytnú len cielené vyšetrenia krvi. Každopádne
tieto kone potrebujú prísnu diétu, obzvlášť veľký pozor treba dávať na prísun
jednoduchých cukrov, fruktanov, škrobov – zmeny hladiny glukózy v krvi
zhoršujú ich stav.
Choroby
dýchacieho aparátu – najčastejšia je dušnosť, spôsobená často kombináciou
viacerých faktorov – leptanie slizníc čpavkom, nedostatok čerstvého vzduchu,
žranie sena z jaslí vo výške očí, prach a plesne zo sena
a slamy, prípadne poškodzovanie pľúc preťažovaním pri tréningu. Najlepšou
prevenciou i liečbou je chov koní 24/7 vonku, s dostatkom voľného
pohybu, kŕmenie zo zeme, vyhýbanie sa plesnivému krmivu a podstielke,
nepreťažovať koňa nárazovo. Bylinné čajové zmesi sú len podpornou liečbou,
nenahradia zmenu režimu.
Konská chrípka – predchádzame
jej pravidelným očkovaním. Pre kone je táto choroba nebezpečnejšia než pre nás
(nemôžeme sa však vzájomne nakaziť – ich postihujú iné kmene vírusov než nás).
Prejavuje sa zvýšenou teplotou, apatiou, bolesťami svalov a kĺbov
(neochota k pohybu), zníženou chuťou do jedla, môže sa pridať suchý kašeľ
a vodnatý výtok z nosa. Koňa izolujeme od ostatných, zahrievame svaly
dekou, teplotu znižujeme liekmi (pre kone je už malé zvýšenie teploty
nebezpečné), podávame mu napr. otruby zaliate teplým čajom, aby nabral chuť do
jedla.
Tetanus – pravidelne
očkujeme, resp. dávame kontrolovať hladinu protilátok, keďže kone sú na tetanus
náchylné a ich vlastný trus obsahuje mnoho tetanových spór, takisto hlina,
z ktorej žerú trávu. Hrozí pri hlbokých bodných ranách bez prístupu
kyslíku, ktoré sa ihneď nevyčistia. Prejavuje sa spočiatku neochotou
k pohybu, stuhnutým pohybom, neskôr prudkými zášklbmi končatín. Napokon sa
kôň udusí kvôli kŕčom dýchacieho svalstva. Lieči sa podaním séra
a spazmolytík.
Čierne močenie – alebo
„sviatočná choroba“ – môže nastať, keď koňa po viacerých dňoch státia (a
nezmenenej kŕmnej dávke) vytiahneme z boxu a náhle ho silne
preťažíme. Môže k tomu však dôjsť aj vo výbehu, napr. keď nového koňa
doslova „uženú“ ostatní. Ide vlastne o rozpad svalových vláken –
a uvoľnené svalové farbivo, myoglobín, sa vylučuje močom, ktorý tým získa
tmavú farbu typickú pre toto postihnutie. Kôň typicky odmieta pohyb, má
stvrdnuté svaly, zvýšene sa potí. Nenútime ho hýbať sa, prehodíme mu ľahkú
deku, privoláme veterinára – ten mu podá analgetiká a protizápalové lieky,
odoberie krv pre potvrdenie diagnózy. Do odoznenia príznakov ponechávame koňa
v kľude. Prevencia – záťaž vždy dávkujeme postupne, dbáme na postupné
a dostatočné zahrievanie pred prácou a vychládanie po práci.
Kožné choroby – časté sú odreniny
(od výstroja – zistiť, či to bolo zlým nasadením či použitím výstroja, alebo
proste nesedí; ošetriť nechtíkovou masťou, čakať, kým zarastie srsťou, až potom
opäť použiť dobre napasovaný a správne upevnený výstroj), podlomy (mokvavé
praskliny na spodnej časti končatín, typicky vo vlhkom počasí, u koní
stojacich v blate, hnoji, alebo naopak za sucha a slnečna –
najčastejšie na nepigmentovanej koži; chrasty sa musia zmäkčiť, zoškrabať,
postihnuté miesta ostriháme, dezinfikujeme a ošetrujeme hrubou vrstvou
zinkovej masti, vyhýbame sa namáčaniu; prevenciou je strihanie pridlhej srsti
na sponkách, udržiavanie končatín v suchu a čistote), rôzne dermatitídy
(mierne stačí natierať nechtíkovou mastičkou, prípadne omývať žihľavovým alebo
harmančekovým odvarom; ak problémy pretrvávajú, dáme veterinárovi urobiť
zoškrab pre presnú diagnostiku a cielenú liečbu), bradavice (dobre
účinkuje potieranie medom, podväzovanie, u mladých koní zvyknú zmiznúť
samy od seba), ušné povlaky (biele výrastky v ušniciach; sú vírusového
pôvodu, ich liečenie nebýva úspešné a zbytočne robí kone citlivými na
dotyky na ušiach; je lepšie nechať ich tak), letná vyrážka (genetická
autoimunitná porucha, nadmerná alergická reakcia na bodnutie hmyzom; tieto kone
v hmyzej sezóne chránime celotelovou sieťovou dekou a maskou na
hlavu, používame upokojujúce bylinky, posilňujeme imunitu koňa; inak je schopný
kvôli neznesiteľnému svrbeniu rozškriabať si kožu až do mäsa), melanómy
(nezhubné hromadenie kožného farbiva melanínu v koži – postihuje 80%
bielych koní nad 15 rokov; ak nevredovatejú, prípadne nie sú na mieste, kde
koňovi prekážajú – napr. konečník, vulva, predkožka, kútik oka... – netreba ich
odstraňovať), sarkoidy (najčastejšie nádory kože, zväčša nezhubné, ale môžu sa
zvrhnúť; rozlišujeme rôzne druhy, najhoršie sú fibroblastické (vyzerajú ako
divoké mäso) a zmiešané; treba ich začať liečiť, ešte kým je ich málo
a sú malé – niekedy postačí špeciálna masť, niekedy je potrebná operácia;
môžu sa vracať, rásť, množiť sa, vredovatieť).
Otravy – viď časť
o jedovatých rastlinách, plus pozor na pesticídy (ak máte kone
v blízkosti poľa, nepúšťajte ich do výbehu v čase, keď sa postrekuje;
nenechajte kone odtŕhať si steblá z takýchto postriekaných polí, jazdite
po ich okraji). Prejavovať sa môže rôzne, v závislosti od toho, akou látkou
sa kôň otrávil. Časté sú poruchy trávenia (nechutenstvo, hnačka, kolika,
poškodenie pečene), poruchy nervového systému (narušená orientácia,
koordinácia, apatia alebo naopak agitovanosť). Pri podozrení na otravu ihneď
voláme veterinára.
Zranenia končatín – najčastejšie
sú poškodenia šliach, rezné rany, odreniny z pádov, zášľapy. Drvivá
väčšina závodných koní má poškodené šľachy – podobne ako s kĺbmi, je to
kombináciou nedostatočného vyvinutia šliach (na to potrebuje kôň od narodenia
isté množstvo voľného pohybu po pevnom teréne) a ich predčasného
zaťažovania a chronického preťažovania. Najnáchylnejšie sú na poškodenia
šliach kone rýchlo pracujúce, skáčuce, ale aj drezúrne (najmä ak sa od nich
príliš často a dlho naraz vyžadujú predĺžené chody). Šľacha sa lieči
niekoľko mesiacov až pol roka, no nevýhodou je, že sama o sebe nie je
zásobená cievami a nervami – čiže koňa nebolí a ťažšie sa hojí. Bolí
iba šľachová pošva, ktorá sa naplní tekutinou pri zápale šľachy (navonok sa to
prejavuje bolestivým, hrejúcim, mäkkým opuchom a krívaním) – preto je podávanie
protizápalových liekov trochu nebezpečné. Bolesť odoznie, kôň prestane krívať,
prestane si na seba dávať pozor a hlavne – jazdec sa príliš rýchlo vráti
k predošlej úrovni záťaže.
Ošetrovanie
zranení
Drobné
poranenia – omyť riedenou betadinou (pri alergii na jód iná dezinfekcia),
oči prepláchnuť kvapkami Oftalmoseptonex. Nepoužívať antibiotiká bez indikácie
veterinárom (Pederipra, Aureomycín, Framikoin), hrozí vznik rezistencie!
Nepoužívať peroxid vodíka – leptá sliznice, iba na hlboké rany bez prístupu
kyslíka – eliminácia tetanových spór.
Veľké zranenia – zastaviť
krvácanie, ostriekať fyziologickým roztokom na prečistenie, konzultovať
s vetom (či to nechať odokryté alebo nie, či šiť, ako bandážovať, čím).
Udržiavať v čistote.
Krvácanie – ak je krv
jasnočervená a silno tečie až strieka, priložiť tlakový obväz a volať
veterinára. Slabé tmavočervené krvácanie sa zväčša zastaví samo, pomôže
chladenie a tlak (nechladiť tečúcou vodou – bráni vytvoreniu krvnej
zrazeniny – lepšie je priložiť gázu a na to pritlačiť sáčok
s mrazeným hráškom).
Podporná
liečba
Vždy konzultovať s ošetrujúcim veterinárom. Pozor na
kvalifikáciu a kontraindikácie!
Komplexný prístup – vzhľadom na diagnózu zvážiť výživu, pohyb,
kopytá, tréning, doplnkovú liečbu.
Pohybová terapia – vždy zahájiť čo najskôr, ale s rozumom.
Terapia teplom, chladom – na akútne poranenia chlad, na
chronické teplo.
Elektroterapia, magnetoterapia, kinesiotaping.
Masáže, chiropraxia, Dornova metóda.
Čínska medicína, akupunktúra, akupresúra.
Homeopatia. Bachove esencie.
Bylinky. Aromaterapia.
Rehabilitácia – náprava tréningu, aby sa problém nevrátil.
Nezabudnúť ponaprávať a zrehabilitovať aj jazdca.
Použité zdroje a literatúra:
Beran, A. (2009). S respektem! Praha: Brázda.
Diacont, K. (2010). Jak to řeknu mému koni. Praha: Brázda.
Diacont, K., Löffler, A.
(2010). Správný trénink, zdravý kůň.
KoKo Produkzionsservice.
Diacont, K. (2010). Výcvik mladého koně: Šetrný a bezpečný
výcvik koně. KoKo
Produkzionsservice.
Dunová, A., Popková, L.
(2016). Dornova metoda pro zvířata.
Olomouc: Poznání.
Heuschmann, G. (2012). Kdybv koně mohli křičet: Co musí jezdci
vědět, aby jejich kůň zůstal
zdravý. Praha:
Brázda.
Hourdebaigt, J.-P.
(2012). Masáže koní. Praha: Ana Hita.
Karl, P. (2008). Omyly moderné drezury. Praha: Brázda.
Kattwinkel, K. (2016). Když mají koně problémy: Celostní léčba koní
v praxi. Praha: Brázda
O’Brien, K. (2009). Zdraví koně: Základní péče. Nejčastější choroby a problémy. Praha:
Metafora.
Tucker, R. (2017). Kde to mého koně bolí? Praktický průvodce vyšetřením
koně pomocí
chiropraktických metod.
Jihlava: Arcaro.
Skipper, L. (2005). Let Horses Be Horses. London: L. A. Allen.
Stammer, S. (2007). Fyzioterapie: Prevence, Rehabilitace,
Optimalizace tréninku. Praha: Brázda.
Strasser, H. (2009). Celostní ošetřování kopyt koní. Český
Těšín: Nakladatelství Růže.
Strasser, H., Cook, R.
(2009). Železo v koňské hubě.
Praha: Nakladatelství Růže.
Späť na Zdravie
Späť na Welfare chov