Pohlavná vs.
fyzická a psychická dospelosť – aj keď sú kobylky pohlavne dospelé už okolo
9-12 mesiacov veku a žrebčeky v 1-1,5 roku veku, rozmnožovať sa
začínajú až omnoho neskôr. Žrebce zvyčajne v 5-6 rokoch (keď už dokážu
získať a udržať si vlastný hárem), kobylky asi v 3 (o mladšie kobylky
žrebce málokedy prejavujú záujem, ani keď sa samé ponúkajú). Úplnú fyzickú
a psychickú dospelosť kôň dosahuje až medzi 6-8 rokmi, kedy sa mu uzavrú
aj posledné rastové platničky v chrbtici a panve, vyššie kone a
žrebce dozrievajú neskôr.
Rozmnožovací
cyklus kobýl – v prírode trvá väčšinou od jari do jesene. Ruja sa
opakuje každé tri týždne, trvá 3-5 dní s ovuláciou k záveru. Kobyla
je vtedy náladová, páreniu prístupná, natŕča sa žrebcovi zadkom, rozkračuje sa,
chvost dvíha a ohýba na stranu a „blýska“ ohanbím, často po troškách močí.
Dvorenie – žrebec najprv
zisťuje pripravenosť kobyly k páreniu. Využíva k tomu vomeronazálny
orgán (Jacobsonov) – sú to citlivé zmyslové bunky uložené na zvrásnenom podnebí
nosohltanu. Je to evolučne veľmi starý orgán, umožňuje spracovanie feromónov.
Kôň tento orgán môže najlepšie využívať, keď natiahne krk, zakloní hlavu
a vyhrnie horný pysk – vtedy doslova „nasáva pachy“
a najefektívnejšie ich môže identifikovať (kone to robia nielen pred
párením, ale vždy, keď sa stretnú s nezvyčajným, intenzívnym či neznámym
pachom). Ak zistí, že kobyla je v ruji, začína jej dvoriť – nesie sa
v zhromaždení a napriamení, obieha ju, pasážuje, funí jej do nozdier,
ovoniava jej slabiny a ak mu dovolí, aj vulvu. Niekedy kobylu nežne
olizuje a okusuje na pleciach, krku, kohútiku, bokoch, zadku, dáva jej
hlavu cez krk, chrbát... Kobyla spočiatku často reaguje pískaním, prudkým
vykopávaním prednou nohou. Ak chce žrebca prijať, neskôr sa k nemu sama
natočí zadkom s rozkročenými nohami a chvostom ohnutým nabok. Ak však
žrebca nechce, nemilosrdne ho odoženie, aj za sprievodu hryzenia
a kopancov zadnými kopytami, ak treba.
Pohlavný akt – ak kobyla
žrebca prijme, ten sa na ňu pokúsi vyskočiť a oplodniť ju, počas styku si
kobylu pridržiava zubami za krk a vykonáva prudké pohyby panvou. Po
ejakulácii takmer ihneď zoskakuje a dočasne stráca záujem. Toto sa počas
ruje kobyly môže opakovať viac ráz za deň, aj v priebehu viacerých dní po
sebe. Samotný akt trvá niekoľko sekúnd. Jeho úspešné zavŕšenie však nastáva na
prvý pokus asi iba v polovici prípadov – žrebec často nie je dostatočne fyzicky
vzrušený alebo sa proste netrafí. Ak kobyla zostáva receptívna a žrebec má
erekciu, na druhý pokus sa penetrácia zvyčajne podarí. Bolo pozorované, že kone
sa páreniu oddávali aj mimo rozmnožovacieho obdobia, naopak sa však stáva aj
to, že kobyla nemá žriebä každý rok – napr. ak je po predošlom žriebäti
vyčerpaná a v oblasti sú obmedzené zdroje výživy, náročné klimatické
podmienky a pod., môže sa rozhodnúť, že bude vhodnejšie investovať energiu
do výchovy už žijúceho potomka, než sa dávať na neistú cestu k porodeniu
ďalšieho.
Etologické výskumy zistili, že napriek tomu, že kobyly žijú
v jednej rodinnej skupine aj celý život, často sa správajú promiskuitne
a pod rúškou noci odbiehajú za cudzími žrebcami. Keďže by však domáci
žrebec potom zistil, že žriebä nie je jeho a mohol by ho zabiť
(infandicída), kobyla sa prefíkane po návrate zo záletov spári aj s ním,
aby nič nezistil. U takto splodených žriebät je však vyššia potratovosť
a aj po ich narodení vyššia úmrtnosť. Preto sa aj u domácich koní
ukazuje, že najlepší spôsob, ako predísť potratu, je púšťať po návrate
z pripúšťacej stanice kobylu aj s domácimi valachmi a nechať ich ju
obšťastňovať.
Žrebnosť – gestácia
trvá 11 mesiacov (333-336 dní). Kobyla rodí typicky v noci, často odchádza
od stáda. Žriebä sa zvyčajne rodí prednými kopýtkami napred, hlavičku má
položenú na predných končatinách. Kobyla po pôrode pretrhne zubami plodové
obaly, vylíže žriebä dosucha, čím sa medzi nimi začne tvoriť pevná emočná väzba,
spojená s hmatovými a čuchovými zážitkami. Keď sa kobyla alebo žriebä
postaví, pupočník sa sám pretrhne na správnom mieste, zvyčajne niekoľko minút
po pôrode (medzitým pupočník dotepe, čím cezeň žriebä dostane ďalšieho 1-1,5
litra krvi, čo je preň prospešné, je to jeho krv, nie matkina). Žriebä vstáva
do pol hodiny až hodiny po pôrode a čuchom hľadá vemienko. Prvé mlieko –
kolostrum – obsahuje množstvo dôležitých protilátok významných pre vytvorenie
imunity žriebäťa, preto sa musí napiť čo najskôr, aby neodkvapkalo. Čoskoro po
jeho požití žriebä vylúči prvú stolicu – smolku (kobyla tomu môže napomôcť
olizovaním anusu žriebäťa). V prvých týždňoch žriebä pije materské mlieko
až 5x za hodinu, okolo 8 mesiacov veku už len raz za 2 hodiny. Žriebä by malo
čo najskôr začať nasledovať matku. Akonáhle je toho schopné, odchádzajú
z miesta pôrodu, pretože placenta a plodové obaly môžu lákať
predátory (kobyla ich málokedy požiera). Nanajvýš po pár dňoch sa vracajú k stádu,
v prvých dňoch kobyla žriebä výrazne chráni pred ostatnými koňmi, zaháňa
ich a žriebä núti zostávať v jej tesnej blízkosti (tichým volaním
alebo bránením vlastným telom). Pre správny psychický vývoj žriebäťa je veľmi
dôležité, aby vyrastalo v rodinnej skupine s jedincami rôzneho veku
a pohlavia. Kobyla v prírode žriebä bežne kojí až do cca 2-3 mesiacov
pred narodením ďalšieho žriebäťa, niekedy dokonca vídať kobylu, ako kojí
zároveň malé žriebä, aj jeho staršieho súrodenca.
Autostimulácia – je úplne bežná.
Kobyla sa môže trieť zadkom o strom či stenu, žrebec si udiera stoporeným
penisom o brucho (môže dokonca dôjsť aj k ejakulácii, a to aj
u valachov). Samovoľná erekcia sa u žrebcov i valachov vyskytuje
niekoľko ráz denne, aj v spánku.
Rozmnožovacie
prejavy domestikovaných koní – bohužiaľ prirodzená plemenitba sa vyskytuje
už len veľmi málo, pritom je najvhodnejšia pre maximalizáciu úspešnosti
odchovu. Žrebce sú priskoro odstavované, nedostatočne socializované – nevedia,
ako sa majú ku kobyle správať. Pripúšťa sa z ruky, nie je priestor na
dvorenie, kobyla nemôže žrebca odmietnuť, je vlastne znásilnená. Z toho
pramenia nízke percentá úspešných oplodnení a donosení plodu. Ďalšou
škodlivou praktikou je posúvanie rozmnožovacieho obdobia na zimu (zdravotné
problémy mladých koní z nedostatku pohybu a potom z predčasného
pracovného zaťaženia) a predovšetkým – umelý, priskorý, necitlivý odstav
a slabá, nevhodná socializácia mladého koňa. To často poškodí psychiku
koňa na celý život – napr. uňho vznikne separačná úzkosť (viď vyššie).
Valachovia často pripúšťajú kobyly, niekedy dochádza aj k styku či dokonca
k ejakulácii.
Použité zdroje a literatúra:
Duruttya, M. (2005).
Velká etologie koní. Košice-Praha:
HIPO-DUR.
Skipper, L. (2005). Let Horses Be Horses. London: L. A.
Allen.
Skipper, L. Understanding Horse Behavior: An Innovative Approach to Equine
Psychology
and Successful Training.
Waring, G. H. (2003).
Horse Behavior. Norwich: William
Andrew Publishing.
Wendt, M. (2011). How Horses Feel and Think. Richmond:
Cadmos Publishing.
Wendt, M. (2011). Trust Instead of Dominance. Richmond:
Cadmos Publishing.
Wendt,
M. (2012). A Quiet Word with your
Horse. Richmond: Cadmos Publishing.
Späť na Správanie