S úctou ku koňom: Stresový komunikačný rebríček

Keď sa kôň stretne s akýmkoľvek novým, potenciálne ohrozujúcim podnetom, kam patrí aj stretnutie s druhý koňom (obzvlášť cudzím), začne s ním komunikovať, čím sa snaží predísť konfliktu, zmierniť stres na oboch stranách. Komunikačný rebríček na základe svojich podrobných pozorovaní vytvorila holandská etologička Rachaël Draaisma (podrobne viď jej kniha Konejšivé signály a řeč těla u koní). Začína upokojujúcimi signálmi, ak nestačia, prichádza preskokové správanie, potom stresové signály, vyhýbavé správanie (resp. „správanie zvyšujúce vzdialenosť“) a nakoniec – tu končí vôľová kontrola a nastupuje inštinktívne správanie – FFF reakcia (útok / útek / zamrznutie). Keď následne stres opadáva, kôň po tomto rebríčku zasa postupne zostupuje, čím sám seba upokojuje a uzmieruje sa. Podrobne je popísaný nižšie, v časti o strachu a strese, tu si iba vymenujeme behaviorálne prejavy na jednotlivých stupienkoch.

Upokojujúce signály – anglicky „calming signals“. Patrí sem opakované žmurkanie, odvracanie pohľadu, privieranie očí, prežúvanie naprázdno, prežúvanie s vyplazovaním jazyka dopredu, zívanie, naťahovanie sánky, odvracanie hlavy, odvracanie krku, potriasanie krkom, otriasanie celého tela, kývanie hlavou a krkom hore-dole, hlava pri zemi, približovanie sa oblúkom, rozdeľovanie (napr. kobyla rozdelí svojím telom žriebä a človeka), otočenie sa zadkom (bez hrozenia), otočenie sa bokom, žranie, spomalený pohyb až nehybnosť (nie je to zamrznutie). Pozor, upokojujúce signály nie sú prejavy submisie, podriadenia, ani toho, že sa kôň učí, premýšľa, dôveruje apod., ako to opäť prezentujú niektoré výcvikové smery (týka sa to obzvlášť olizovania sa, prežúvania naprázdno, skláňania hlavy). Je to jednoducho snaha o predídenie konfliktu, snaha rozumne sa dohodnúť, znížiť stres na oboch stranách. Kone ich v prírode využívajú veľmi efektívne, učia sa ich už od žriebäcieho veku v procese socializácie. Vďaka tomu je stres v skupine minimálny a ušetrenú energiu kone môžu venovať radšej spolupráci k získaniu zdrojov, než aby ňou plytvali na zbytočné potýčky.

Preskokové správanie – anglicky „displacement behavior“. Sem patria bežné prejavy, ktoré sú však vytrhnuté z ich normálneho kontextu (potravové, pohybové, komfortné) – očuchávanie zeme, preberanie pyskom po zemi bez žrania, šúchanie hlavy / krku o prednú nohu, šúchanie hlavy / krku o predmety, hryzenie samého seba, olizovanie objektov, hrabanie, váľanie sa, švihanie hlavou v kruhoch. Napríklad sa stretnú dva neznáme kone. Jeden z nich použije „na pozdrav“ upokojujúce signály. Druhý kôň však neodpovedá, prvého to zneistí, a tak sa pokúsi rozpustiť napätie tým, že sa „tvári“, že robí niečo iné – začne sa akože zúrivo pásť, škrabať si nohu, otriasať sa, dokonca sa môže začať váľať. Robíme sa to aj my ľudia, keď sa cítime neisto v nejakej sociálnej situácii – škrabkáme sa, prehrabávame a uhládzame si vlasy, oprašujeme si neviditeľné smietky z oblečenia, obzeráme si nechty...

Stresové signály – anglicky „stress signals“. Zahŕňajú stredne vysoké až vysoké nesenie krku a hlavy, okrúhle oči (uvoľnené sú mandľového tvaru), môže byť až vidno beľmo, stisnuté pery, horný pysk zľahka až viditeľne predĺžený, zmenený tvar horného pysku a nosa, brada zmení tvar (ako šálka), okrúhle nozdry (uvoľnené sú pozdĺžne), aktívne sa pohybujúce ušnice, chvost vysoko nesený alebo naopak zastrčený medzi nohy, častejšie kadenie a močenie, prechádzanie sa hore-dole, keď kôň nemôže ísť tam, kam by chcel, ponáhľanie sa, náhlivé pohyby, zredukované žranie a pitie až neschopnosť žrať a piť, švihanie hlavou, častejšie úľakové reakcie.

Vyhýbavé správanie – anglicky „distance-increasing signals“, doslovne signály zvyšujúce vzdialenosť. Kôň sa týmto správaním snaží zvýšiť vzdialenosť medzi sebou a stresorom, či už tým, že sa vzdiali on sám, alebo sa snaží prinútiť stresor, aby sa vzdialil on. Patrí sem odháňanie, naháňanie druhého, hrozenie hryznutím, hrozenie kopnutím, vyhadzovanie zadnými nohami, vyklenutý krk, zastrašujúci postoj, odchádzanie od stresora (krokom, pomalým klusom). Ak stres pokračuje, kôň nad sebou stráca kontrolu, snaha o komunikáciu končí a nastupujú sebazáchovné inštinkty.

FFF reakcia – alebo úľaková reakcia, anglicky „fight / flight / freeze“ (útok / útek / zamrznutie). Kôň si najčastejšie vyberá útek, no nie je pravda, že by bol výlučne „útekovým zvieraťom“. Ak sa nachádza v známej situácii a je si istý víťazstvom, neváha zaútočiť (napr. voľne žijúce kone sa v prevahe môžu rozhodnúť zahnať predátora namiesto úteku pred ním). Niekedy však nemôže ani utiecť, ani zaútočiť (resp. nevie, čo z toho si má vybrať) – a vtedy „zamrzne“. U koňa je typickým prejavom zamrznutia nehybný postoj s vysoko neseným krkom a hlavou, s napnutým svalstvom, upreným pohľadom, nehybnými nastraženými ušami, zadržaným dychom.

Použité zdroje a literatúra:

Beck, A. Horsonality: An Insight into Horse Behavior.

Berger, J. Wild Horses of the Great Basin.

Draaisma, R. (2018). Konejšivé signály a reč těla u koní. Jihlava: Arcaro.

Duruttya, M. (2005). Velká etologie koní. Košice-Praha: HIPO-DUR.

Hogg, A. The Horse Behaviour Handbook.

Kiley-Worthington, M. Horse Behaviour in Relation to Management and Training.

Kiley-Worthington, M. Horse Watch: The Equine Report.

McDonnell, S. The Equid Ethogram: A Practical Field Guide to Horse Behavior.

Mills, D. S., & McDonnell, S. The Domestic Horse: The Origins, Development and

Management of its Behaviour.

Rees, L. Horses in Company.