Otázky a odpovede
Povedzme, že ste si už vyhliadli
niekoľko potenciálne vhodných koní podľa všetkých kritérií spomínaných
v predošlých dieloch a teraz sa na ne chce ísť pozrieť. Kľúčovým
bodom na začiatku prehliadky je rozhovor – snažte sa byť slušní, ale priebojní,
nebojte sa pýtať! Kto sa nepýta, nič sa nedozvie, a to by v prípade
nákupu koňa mohlo mať nepekné dôsledky... Máloktorý majiteľ Vám bude schopný
(či ochotný) odpovedať na všetko, ale musíte to aspoň skúsiť. Na čo by ste sa
teda mali určite spýtať:
* Kde a kedy sa kôň
narodil, akých mal rodičov, ako boli využívaní (prípadne či má preukaz pôvodu,
výkonnostné skúšky, zápis do plemennej knihy...)?
* Akým spôsobom bol kôň
odchovávaný, kŕmený, ošetrovaný a vychovávaný od narodenia až doteraz, akých
mal predošlých majiteľov?
* Aký je stupeň jeho výcviku
a akým spôsobom bol trénovaný, prípadne či má už nejaké športové úspechy?
* Ako sa správa k ľuďom
a ako vychádza s inými koňmi, či netrpí nejakými zlozvykmi, či nemá
nejaké fóbie alebo zapamätané zlé skúsenosti?
* Aké choroby a zranenia
prekonal, aké mali príčiny, priebeh, ako boli liečené a aké majú trvalé
následky?
* Ako sa kôň správa pri návšteve
veterinára, kováča a pri nakladaní do prepravníka?
Hovorte nahlas a zreteľne, ale
stále priateľsky, formou rozhovoru (občas dačo aj poznamenajte, povedzte
o svojej skúsenosti), aby to neznelo ako krížový výsluch... :D Dívajte sa
predávajúcemu priamo do očí a snažte sa ho odhadnúť podľa tónu hlasu,
istoty, s akou hovorí, jeho pohľadu (či neuhýba), postoja
a gestikulácie (či sa neošíva) – zistiť, či je čestný a či sa Vás nesnaží
nejako zavádzať...
Okusovanie môže byť problém – takýto kôň ničí ohrady,
box, náradie, čistenie, výstroj... a v neposlednom rade aj svoje zuby
(ak obhrýza kovovú ohradu). Nekupujte koňa s podobnými zlozvykmi.
V boxe
Nechoďte hneď ku koňovi. Najprv
si ho prezrite z diaľky, ako pôsobí – je pozorný, pozerá sa von alebo
stojí obrátený zadkom ku dverám a podriemkava? Zaháňa sa po svojom
susedovi alebo „hádže ksichty“ na ľudí prechádzajúcich okolo? Nemusí ísť
o nič vážne, ale môže vám to niečo povedať o jeho povahe
a zdravotnom stave. Dajte mu oňuchať ruku, nehlaďte ho hneď – aké by to
bolo vám, keby vás na ulici začal objímať cudzí človek? Pozrite sa, ako stojí –
neodľahčuje stále tú istú nohu? Ustúpi, keď sa otvoria dvere boxu alebo sa vás
snaží prevalcovať? Všetky tieto informácie vám môžu pomôcť vyhnúť sa neskorším
problémom. Skúste mu zdvihnúť nohu – dá ju ochotne? Hneď sa aj pozrite,
v akom stave má kopytá, či majú pravidelnú stavbu, ako sú ošetrované
a strúhané, či má kôň podkovy (opýtajte sa prečo – môže to byť zo
zdravotných dôvodov!). Pozrite sa aj do žľabu, či v ňom kôň nenecháva
zbytky potravy – môže to značiť problémy so zubami, ale aj rôzne iné (napríklad
stres, ktorý býva príčinou nechutenstva). Za povšimnutie stojí aj taká kôpka
kobylákov – farba, tvar, zápach – prezradí to čo-to o zdraví koňa.
Kôň by nemal vyjsť sám z boxu, ani keď sa trochu
vzdialite od dverí.
Na dvore
Sledujte reakcie koňa na odchod
od jeho druhov – nereaguje prehnane panicky, keď je sám? Ako sa nechá viesť –
predbieha sa, stúpa po nohách, nesústredí sa na svojho vodiča alebo ide slušne
a pozorne so sklonenou hlavou v „diskrétnom odstupe“ od neho? Pri vodení
sa totiž najskôr ukáže, ako je kôň (ne)vychovaný. Nechajte si ho postaviť
rovno, na rovný a pevný povrch. Prezrite si ho pomaly a pozorne zo
všetkých strán a zamerajte sa na znaky a vlastnosti popísané
v predošlých dieloch. Bez hanby prehmatajte koňovi šľachy, ohmatajte kĺby
a kopytá – hľadajte mäkké, teplé miesta, bolestivosť, hrčky, zhrubnutia
(samozrejme by tam nemali byť). Mierny opuch šliach môže byť spôsobený len
nahromadením lymfy v tkanivách v dôsledku dlhého státia v boxe
bez voľného pohybu a po chvíli pohybovania zmizne – no aj to napovie
o spôsobe chovu a zdraví kĺbov, šliach a chrupaviek. Skontrolujte
pravidelnosť postoja, sklon sponiek... Koňa s vrodenou nevhodnou stavbou tela
sa naozaj neoplatí kupovať.
Potom si ho nechajte predviesť
na tvrdom povrchu v kroku a kluse a v obratoch. Kôň by mal mať
hlavu voľnú (nemal by byť ťahaný). V kroku sa majú ozývať jasné štyri
údery pravidelne po sebe, v kluse dva (nepravidelnosť značí nejaký
problém). Všímajte si aj ostatné vlastnosti pohybu zmienené v II. a III.
diele seriálu. Pozrite sa aj na chvost – kôň by ho mal niesť mierne zdvihnutý a
uvoľnene ním pokyvovať zo strany na stranu (to isté platí aj pri jazdení).
Neustále prudké švihanie alebo naopak strnulé nesenie chvosta natočeného na
jednu stranu môže signalizovať nespokojnosť, stuhnutosť, bolesť.
Prezrite si koňa v zootechnickom postoji (a aj
s nohami zarovno), zistíte tak pravidelnosť končatín a ich postoja.
Vo výbehu
Majiteľ koňa by mal byť ochotný
predviesť ho aj vo voľnosti (ak sa zdráha, môže to znamenať, že kôň má buď problém
s ostatnými koňmi, alebo sa zle chytá – a vtedy je jasné, že do
výbehu chodí len zriedka alebo má zlý vzťah k ľuďom). Pri voľnom pohybe by mal
byť kôň uvoľnený, nie stuhnutý. Ak sa hneď začne pásť, znamená to, že bol už
veľmi hladný. Sledujte aj jeho správanie k ostatným členom stáda – ak
chcete koňa úspešne začleniť do nového stáda, nemal by byť príliš výrazne
dominantný.
Kôň by mal byť vo výbehu uvoľnený, sebaistý a primerane pokojný
– ak vyskakuje a lieta ešte aj pol hodiny po vypustení, je zjavne
nevyrovnaný a trpí dlhším nedostatkom pohybu (čo negatívne vplýva na jeho fyzické
aj psychické zdravie).
Ošetrovanie
Dotýkajte sa koňa po celom tele,
na hlave, na ušiach, na chvoste... Sledujte, či na nejakom mieste neprotestuje
alebo neuhýba. Mal by pokojne a uvoľnene akceptovať dotyky na celom tele.
Pri čistení si všimnite, ako podáva a drží nohy, či nie je niekde
šteklivý, či po vás nechňapne alebo nekopne (držte sa preto vždy
v bezpečnej vzdialenosti).
Na lonži
Nechajte si koňa predviesť aj
pri práci zo zeme, všímajte si jeho pohyb na kruhu – ohýba sa, je uvoľnený,
podsadzuje vnútornú zadnú nohu pod telo? Ťahá za lonž alebo je samostatný
a v rovnováhe (= lonž je mierne prevesená)? Reaguje okamžite a
pokojne alebo prudko a výbušne, či naopak oneskorene a neochotne? Nie je agresívny,
nebojí sa? Všímajte si VŠETKO.
Takto by to na lonži malo vyzerať – kôň ide uvoľnene a
s nízkym krkom aj bez vyväzovacích oťaží, lonž je mierne prevesená.
Pod sedlom
Najprv požiadajte
o predvedenie majiteľa / stáleho jazdca, aby ste videli, akým spôsobom
s koňom zaobchádza. To vás aspoň sčasti pripraví na možné reakcie koňa –
ale nečakajte, že vám pôjde tak ako jemu, lebo jeho už pozná, vás nie.
Požiadajte o predvedenie všetkých chodov, ohýbacích cvikov, prechodov,
prípadne laterálnych pohybov alebo skokov, podľa zamerania a úrovne
výcviku koňa. Kôň by mal všetko vykonávať energicky, ale zároveň pokojne,
uvoľnene, ochotne, hneď, stále na jemnom priľnutí, ideálne aj na mierne
povolenej oťaži. Nemal by byť závislý na neustálej podpore jazdcovej ruky, ale
byť samostatný a sám sa niesť v rovnováhe. Nemal by pôsobiť napäto
alebo dojmom, že cviky vykonáva akosi „sťažka“. Nemal by byť tlačivý ani
uponáhľaný. Pri nacválaní by nemal vyhadzovať (jedno naznačené vyhodenie ako
prejav radosti tolerovať môžeme, nie však pol jazdiarne kopancov...). Pri
prechodoch by nemal byť vznetlivý (prudko vyrážať a spomaľovať
s hodením sa na predok), ale ani ako parný valec, čo má brzdnú dráhu 10 metrov . Mal by sa
sústrediť viac na jazdca než na svoje okolie, nemal by reagovať panicky na
rušivé vplyvy (vtáky, prechádzajúce auto, pokrikujúci ľudia, psy, iné kone,
náhle zvuky...).
Na skoky by mal ísť
v nezmenenom tempe, nemal by sa pred nimi snažiť uhnúť, odskakovať by mal samostatne
a z primeranej vzdialenosti (výška skoku = cca vzdialenosť odskoku, pri oxeroch
je odskoková vzdialenosť samozrejme väčšia). V skoku by mal kôň rovnako
krčiť obe predné nohy, natiahnuť krk a zapojiť chrbát, vyklenúť ho.
Skúste si ho vo všetkých týchto
oblastiach aj vy sami, sústreďte sa na jeho reakcie... Vo všetkých chodoch ho skúste
raz na chvíľku „pustiť“ (náhle úplne povoliť oťaže) – nemal by zakopnúť, zmeniť
tempo, ani držanie tela. Sústreďte sa aj na svoj celkový pocit v sedle –
má kôň príjemné chody, „vezme“ vás na chrbát? Nikdy nekupujte zviera, čo síce
možno spĺňa všetky ostatné požiadavky, ale nemáte z neho v sedle ten
príjemný pocit, že je to „ten pravý“ (samozrejme za predpokladu, že máte
kvalitný sed) – aké potešenie by ste potom zo spoločných chvíľ mali?
Pod sedlom by mal byť kôň tiež uvoľnený a pozorný,
ani mierne povolená oťaž by ho nemala vyviesť z rovnováhy.
V teréne
Ideálne je, ak sa na koníka
môžete prísť pozrieť aj viackrát. Uvidíte ho v rôznych „náladách“...
A budete mať aj možnosť vyskúšať si ho v teréne. Všímajte si, či sa
nezdráha odísť od stajne, či sa nepchá do zadku koňovi pred sebou, či nemá
snahu predbiehať sa, či nie je nervózny, či sa neľaká náhlych zvukov, zvierat,
turistov v lese... Aký je pri prechádzaní cez cestu, či sa nebojí áut...
Ako je to uňho s cvalom – vyhodí si len raz alebo vyhadzuje stále, je
nezastaviteľný alebo rešpektuje pokyny jazdca? Ponáhľa sa cestou domov? Vie
pokojne, s nízkym krkom a vo vlastnej rovnováhe kráčať do kopca
a z kopca? Prejde kľudne cez potok / rieku / po moste? Skrátka,
sledujte jeho spoľahlivosť. ;-)
V teréne by mal byť kôň (hlavne pre začínajúceho
jazdca) 100%-ne spoľahlivý.
Preprava
Ak má majiteľ koňa doma prepravník,
je to výhoda – môže vám predviesť, ako vie kôň do neho nastupovať. Kôň by nemal
panikáriť, isté váhanie je však ospravedlniteľné – pre koňa ako únikové zviera
je vrcholne neprirodzené dobrovoľne vstúpiť do malého a tmavého uzavretého
priestoru, odkiaľ nemôže ujsť. Avšak pri tom sa najlepšie ukáže jeho (ne)dôvera
v človeka...
Veterinárna kontrola
Ak ste si už teda napokon – po
zvážení všetkých spomínaných aspektov – vybrali toho „pravého“ koníka a váš
tréner Vám voľbu tiež odobril, je čas priviesť k nemu veterinára (vášho,
nie ich). V žiadnom prípade sa za to nehanbite a ani majiteľ koňa by nemal
byť urazený – je to úplne normálne, že chcete, aby bol kôň skontrolovaný
odborníkom. Veterinár skontroluje zuby koňa (a tým tiež, či sedí jeho vek),
jeho zrak, sluch, dýchacie cesty, vypočuje si srdce a pľúca, vykoná ohybové
skúšky, prehmatá končatiny, skontroluje chrbát... Veľmi vhodné je urobiť aj RTG
vyšetrenie spodnej časti nôh, prípadne odbery krvi, rozbor trusu na parazity.
Ak Vám po vyšetrení veterinár odporučí koňa radšej nekupovať, mali by ste na
jeho radu dbať.
Finále
Ak ste sa dostali až tak ďaleko,
že ste nakoniec našli svojho vysneného koníka, ktorý aspoň viac-menej spĺňa
všetky vaše požiadavky, nastal čas na samotnú kúpu. Na čo všetko by ste si mali
pri nej dať pozor?
Cena – ak máte
prehľad, v akej cenovej relácii sa kone určitého plemena, veku, výcviku,
využitia, atď. predávajú, len tak ľahko vás neošklbú... Ak nie, môžete na
svojom vysnenom miláčikovi pekne „prerobiť“ (nebojte sa predávajúceho aspoň
opýtať, či je cena koňa pevná).
Právne záležitosti –
predávaný kôň by mal vždy byť napísaný na meno predávajúceho a následne po
kúpe prepísaný na vás (prípadne vášho zákonného zástupcu, ak ešte nie ste
plnoletí); ak je kôň napísaný na niekoho iného, predávajúci vlastne po právnej
stránke nie je jeho oficiálnym majiteľom a ak takého koňa kúpite, môžete
nakoniec čeliť nepríjemnému obvineniu z krádeže cudzieho majetku...
Takisto si treba pripraviť kúpnu zmluvu (jej vzor sa dá nájsť na stránkach
SJF). Jej súčasťou by mal byť aj dodatok o možnosti vrátení koňa a peňazí
v určitej lehote, ak sa ukáže, že nie je v takom stave, ako vám jeho
majiteľ pri kúpe tvrdil.
Príprava – už pred
príchodom koňa treba, aby mal pripravený box (či už u vás doma,
v súkromnej alebo v nájomnej stajni...) – vydezinfikovaný, čisto
omietnutý, podstlatý, s čistou napájačkou a žľabom, dobre vyvetraný, s bezpečným
zatváraním... A samozrejme musí byť pripravený aj (zatiaľ individuálny)
výbeh – aspoň 200m2, prístrešok aspoň 3x3m, kŕmidlo so senom,
napájadlo. Takisto by ste už mali mať pre koňa pripravený jeho vlastný výstroj
a čistenie – z hygienických dôvodov by sa tie isté veci by sa nemali
používať pre viac koní súčasne.
Preprava – ideálne
je, ak má predávajúci, vy alebo vaša nájomná stajňa vlastný prepravník
a niekoho s vhodným autom, vodičským preukazom a (hlavne!)
skúsenosťami, čo Vám koníka odvezie. Ak nie, treba si nájsť serióznu prepravnú
spoločnosť, ktorá sa prepravou koní zaoberá profesionálne. Určite neriskujte
prevoz „na vlastnú päsť“! Koník by mal pri preprave mať buď špeciálne prepravné
kamaše alebo aspoň flísové stajňové bandáže (ak máte elastické, jedine
s podložkami!), bandáž alebo chránič chvosta a v chladnom počasí
aj stajňovú deku. Dobré je obstarať si aj chránič temena, ktorý sa nasadí na
ohlávku a ochráni koňa pred prípadným úderom do hlavy. Koňa
v prepravníku vždy uviažte dosť nakrátko, aby nemohol strčiť hlavu medzi
predné nohy (pri prudkom zabrzdení by mohol dostať úder do čela) a dajte
mu sieť so senom. Nikdy necestujte bez prestávky viac ako 3-4 hodiny – pre koňa
je veľmi náročné udržiavať v prepravníku rovnováhu (hodina prepravy = hodina
tréningu) a ani psychicky mu to veľmi neprospieva. Doma koňa vyložte,
dajte mu napiť a voďte ho aspoň 15 minút, aby si uvoľnil a rozhýbal
stuhnuté svalstvo. Až potom ho odveďte do pripraveného boxu, dajte mu seno
a nechajte ho v pokoji si odpočinúť. Pri prvom vyvedení do výbehu
s ním obíďte najprv celú ohradu, aby si bol vedomý hraníc priestoru. Prvé
dva týždne treba dodržiavať karanténu, kôň by mal byť odčervený. Do stáda ho
začleňujte pomaly a postupne – najprv ho zoznámte len s jedným
pokojným koňom, až keď sa v pohode znesú, pridajte ďalšieho spoločníka,
atď. V zásade platí, že kým má kôň možnosť úniku (dosť priestoru), dokáže
sa do stáda začleniť pomerne rýchlo a bez zranenia. Ustajnenie a zloženie
stáda podľa možností nemeňte, pre kone je to neprirodzené veľmi ich to stresuje. Keď kupujete koňa,
malo by to byť na celý život.
Venovať výberu koňa dostatok času sa vyplatí – keď
nájdete „toho pravého“, stanú sa z Vás (s tým správnym prístupom)
nerozluční priatelia. :-)
Záver
A týmto náš seriál končí,
snáď som vám dala aspoň pár dobrých tipov pre prípad, že by ste si niekedy
kupovali vlastného koňa... A aj keď riskujem, že to pochopíte ako
protirečenie, musím vás upozorniť, že dokonalého jazdeckého koňa, ktorý by
spĺňal všetky tieto požiadavky (a navyše by bol aj v primeranej cenovej
relácii) určite nenájdete. Tajomstvo spočíva v tom, že ideálneho koňa si musíte sami vychovať
– je to len správny výcvik a čas, čo zo zakúpeného zvieraťa urobia vášho
dokonalého partnera a priateľa. ;-)
Použité zdroje a literatúra:
Needham, K., Smith, L. (2001). Môj koník. Viktoria print.
Späť na Výber koňa