Zdravie a psychické vlastnosti

Zdravotný stav

Samozrejme, že chceme kúpiť 100%-ne zdravého koňa, no to nie je tak celkom možné... No predsa by sa náš kôň mal tomuto ideálu čo najviac blížiť. Ušetríme si tak množstvo starostí a aj finančných nákladov na liečbu. Základom je spýtať sa majiteľa na všetky prekonané choroby a zranenia koňa, aké boli ich príčiny, liečba, rekonvalescencia a následky... Ale bohužiaľ málokedy sa nájde majiteľ, ktorý by Vám toto všetko povedal (často to totiž ani sám nevie). Nekupujte chorého koňa z ľútosti, s tým, že ho z toho „vypipláte“. Budete mať akurát kopu starostí a veľké výdaje a kôň pravdepodobne už nikdy neponesie jazdca. Zo zdravotného hľadiska je ideálne kupovať mladé zviera z dobrých podmienok, to však chce veľké jazdecké skúsenosti. Čo je teda pri posudzovaní zdravotného stavu koňa dôležité?

Hlava – uši čisté, oči bez výtoku, pozrieme sa na ne aj zboku a koňa postavíme do svetla – na povrchu by nemala byť nijaká nepriehľadná vrstva (často prejav počínajúceho zákalu). Nozdry takisto bez výtoku (priehľadný pri záťaži nevadí – to sú slzy). Kôň by pri záťaži nemal príliš „kýchať“ (prudko odfrkávať) ani kašľať, dychová frekvencia by sa mu nemala neúmerne zvýšiť a nemal by veľmi dýchať do brucha (vidno zozadu na slabinách) – mohol by to byť náznak nejakej akútnej infekcie, chronickej vady alebo cysty v dýchacích cestách; prípadne minimálne slabej kondície.

Končatiny – suché, bez opuchov a výrastkov, bez nálievok (nie sú síce bolestivé, ale sú znakom opotrebovania kĺbov). Šľachy by sa mali jasne rysovať, nemali by byť citlivé na stlačenie, končatiny by nemali hriať. Pri pohybe kôň nesmie krívať, má mať jasný nohosled, mal by sa pohybovať uvoľnene, kroky by nemal neprirodzene skracovať ani predlžovať. Stopy zadných kopýt by mali v kroku a kluse došľapovať minimálne do stôp predných nôh a kôň by špičky zadných kopýt nemal ťahať po zemi. Cválať by mal kôň s ľahkosťou, s jasným trojdobým taktom a výrazným posunom vpred. Chyby pohybu často súvisia nielen s nohami, ale aj s chrbtom, takže pozor na to!

Kopytá – bez vodorovných krúžkov, bez rázštepov, správne ostrúhané (ideálne nekuté – podkovy postupom času kopytá degenerujú a ničia). V rázvorkách by nemala byť hniloba (čierna mazľavá páchnuca hmota). Kopytá by nemali na dotyk dlaňou príliš hriať (a pár by mal mať rovnakú teplotu) a nemali by byť citlivé na tlak (zovretie kliešťami, poklepanie). Ich stav okrem čistenia a strúhania veľmi záleží aj na podmienkach chovu – kopytá sú totiž zdravé a perfektne plnia svoju funkciu (bez podkov) len pri celoročnom chove vonku, pri takmer neustálom pomalom pohybe na pevnom rôznorodom povrchu, správnom kŕmení a úpravách.

Chrbát – kôň by mal zvládať aj úzke obraty bez stuhnutosti a zmeny taktu. Nemal by mať problém v kroku, cvale, pri práci na dvoch stopách ani pri skokoch. Keď mu stisnete svaly okolo chrbtice, nemal by sa príliš prehýbať (trochu môže, je to nepodmienený reflex), najmä nie v oblasti krížov. Uhýbanie tlaku môže znamenať akútne bolesti, ale bezpodmienečne nemusí – kôň môže mať proste citlivejší chrbát alebo si pamätá už prekonanú bolesť. V každom prípade by sme však pri takejto reakcii mali spozornieť. Kone s problémami v krížovej oblasti okrem toho často uhýbajú, keď im silnejším tlakom prejdeme po zadnej strane stehna od koreňa chvosta po pätový kĺb (pozor, reakcia môže byť v prípade bolestivosti až agresívna!).

Váha – táto veličina je samozrejme ovplyvniteľná, ale môže nám dať indície o celkovom spôsobe chovu koňa. Prekŕmený kôň je možno ešte horší než chudý – chudého vykŕmime, ale tučný potrebuje dlhodobú, citlivo stanovenú diétu a riadený pohyb, aby sa jeho váha postupne znormalizovala. Samozrejme nekupujeme koňa, ktorému trčia rebrá a chrbtica! Spôsobené to totiž nemusí byť iba slabým kŕmením, ale aj ťažkou vnútornou chorobou alebo zamorením parazitmi. Koňovi by sa teda mali dať nahmatať rebrá, ale nemalo by ich byť vidno, nemá mu byť vidno horné tŕňové výbežky stavcov, nemá mať strechovitý zadok, ale na druhej strane nesmie mať tukový hrebeň na krku, tuk uložený za plecom, na zadku (srdiečkový zadok), na koreni chvosta – to je už obezita. Pozor však, prevísajúce senné brucho neznamená obezitu (ak je zvyšok tela „normálny“), ale poukazuje na nedostatočnú kondíciu – kôň v správnom tréningu má pevné brušné svalstvo.

Svalstvo – kôň by mal byť správne nasvalený, t.z. horná línia krku, chrbát a zadok by mali tvoriť pekný harmonický oblúk, jednotlivé svaly nemajú byť viditeľné.. Prechod krku do pliec a kohútika má byť hladký, kosti nemajú trčať. Takisto za kohútikom nemajú byť žiadne jamy. Ani priehlbina pred bedrovým hrboľom („hladová jama“) nie je veľmi pozitívna – takýto kôň má často slabé brušné svalstvo a chrbát potom akoby „visí“ medzi plecami a panvou (typické a normálne je to však pre kobyly vo vysokom štádiu žrebnosti). Chrbát by mal byť dostatočne osvalený po celej dĺžke, takisto aj zadok – keď sa pozriete zozadu, kôň by nemal byť ako „strecha“, ale svaly by mali siahať po výbežky stavcov. Končatiny by mali byť tiež dostatočne osvalené, najmä zadné, „motor“ koňa. Určite by nemala byť viditeľná línia kopírujúca zadnú stranu stehna, naopak priehlbina pod jabĺčkom kolena by mala byť zreteľne viditeľná.

Koža a srsť – zdravá koža je hladká, pružná, sliznice sú lososovo ružové (nie červené), po zatlačení napr. na ďasno sa sfarbenie vráti do cca 2 sekúnd. Lesklá, hladká a hebká srsť je znakom dobrého výživného stavu a kondície koňa (aj groše na letnej srsti). Kôň s rozcuchanou, matnou a drsnou srsťou proste nie je „vo svojej koži“. Na srsti by nemali byť lupiny, takisto koža by mala byť bez vyrážok či chrást. Dôležité je prezrieť si pozorne aj korienky vlásia hrivy a chvosta, či tam nenájdeme šupiny, prípadne nejaké „zvieratká“ (to sa stáva najmä keď sa príliš hustá hriva alebo chvost neudržiavajú čisté). Koža je jedným z vylučovacích orgánov koňa, takže ak nie je s metabolizmom niečo v poriadku, na koži sa to hneď prejaví.

Prekonané choroby a zranenia – niektoré majú trvalé následky, niektoré nie, preto je dôležité poradiť sa aj s veterinárom. Avšak vo všeobecnosti je veľmi nerozumné kupovať koňa s artrózou, prekonaným natrhnutím šľachy, chorými krížami, po operácii brušnej dutiny alebo s inými pohybovými problémami. Takisto kôň s chronickými dýchacími problémami nie je tou najlepšou voľbou.

Kôň s nevhodnou stavbou tela – veľká ťažká hlava, krátky, nízko nasadený jelení krk, strmé plecia, rovný tuhý chrbát, zrazený, slabo osvalený zadok. Navyše má slabé brušné svalstvo a mierne senné brucho. Jeho plusom sú však suché kĺby a šľachy na nohách a dobré kopytá, má zdravú a lesklú srsť.

Kôň s lepšou stavbou tela – ušľachtilá hlava, dobre spojená s krkom, krk síce nižšie nasadený, no dobre osvalený, šikmé lopatky, svalnatý (i keď trochu prehnutý) chrbát a zadok, v dobrej výživnej kondícii. Za mierny nedostatok môžeme považovať malé „čapičky“ na pätových kĺboch a slabší postoj predných končatín.

Psychika – kôň by mal byť samozrejme aj psychicky v poriadku, bez pretrvávajúcich tráum, behaviorálnych problémov (agresivita, utekanie, vzpínanie sa, vyhadzovanie, neschopnosť odísť od koní, utekanie domov, stereotypné správania – klkanie, hodniárčenie, manéžové pohyby a pod.), nemal by trpieť depresiou, naučenou bezmocnosťou. Nekupujte koňa s problematickým správaním, príčinou totiž veľmi často býva bolesť, a teda nejaká choroba alebo zranenie. Alebo ak ide o dôsledok zlého zaobchádzania, nehrajte sa na hrdinov, že vy predsa toho koňa zvládnete napraviť. Možno áno, ale čo ak nie? Jednak riskujete svoje zdravie, možno až život, jednak potom budete musieť koňa predať, čo nemusí byť jednoduché.

Vek

Tu hrá rolu zdravotný stav koňa a naše skúsenosti. Mladý kôň = zdravý kôň? Pozor, nie vždy to platí! Už žriebä môže trpieť vadami zdedenými (prešľachtenosť) alebo vzniknutými počas žrebnosti, pôrodu, či krátko po ňom. Zdravotný stav závisí aj od spôsobu chovu. Ak mladý kôň nemá dostatok pohybu na pevnom a rôznorodom povrchu, jeho kosti, kĺby, šľachy a chrupavky sa dostatočne nevyvinú, o svalstve ani nehovoriac... Takýto kôň potom aj pri primeranej záťaži rýchlo nadobúda chronické ochorenia pohybového aparátu. Naopak predčasne zaťažovaný kôň – priskoré obsadanie, čiže pred 5. rokom veku (keďže rastové platničky v stavcoch sa uzatvárajú až medzi 6-8 rokmi veku) – spôsobuje tiež zníženie životnosti koňa. Takéto kone odchádzajú do dôchodku s artrózami už medzi 6-10 rokmi veku.

Na druhej strane, aj starší kôň, ak mal vždy dobré podmienky odchovu, bol správne vycvičený a primerané trénovaný, môže mať dobrý zdravotný stav a ešte dlho nám slúžiť (lipicany v Španielskej jazdeckej škole vo Viedni často predvádzajú najvyššiu drezúru ešte v 20 až 30 rokoch veku). Pri koňoch, ktoré boli využívané v športe, si dávajte pozor už od veku 5-6 rokov – preťažovanie v mladom veku často spôsobí problémy s chrbtom, šľachami, kĺbmi... Bohužiaľ sa čoraz častejšie stretneme s nečestnosťou predávajúcich, ktorí sú schopní chromého koňa aj nadopovať, len aby ho predali... Takže pozor na to! Všeobecne si treba dobre rozmyslieť kúpu koňa staršieho ako 12-15 rokov (pozitívom je, ak má dobré výsledky RTG vyšetrenia končatín). Ten už môže mať dýchacie problémy, pohybové, s chrbticou... A ťažko ho opäť predáte – v prípade, že sa pre takéhoto koníka predsa len rozhodnete (na pokojné spoločné trávenie voľného času), mali by ste rátať s tým, že mu poskytnete aj slušný dôchodok, keď už nebude môcť pracovať.

Samozrejmosťou by malo byť NEkupovať mladého koňa pre mladého a neskúseného jazdca! Jazdec by sa nič nenaučil, kôň by trpel nedostatkom ukáznenosti a „pokazil“ by sa. Mladý kôň by mal vždy dostať pokojného, vyrovnaného a hlavne skúseného jazdca. Nech sa vám ten ročný čierny žrebček páči ako chce, ak máte za sebou len pár rokov jazdenia v klube, kúpte si radšej toho „obyčajného“, pokojného 10-ročného hnedáka. ;-)

Mladý kôň stále vonku = zdravý kôň! Neustále si mierne posiluje podporné štruktúry svojho pohybového aparátu, buduje si to správne svalstvo, učí sa vyrovnávať sa s rôznymi nerovnosťami a typmi povrchov... A v neposlednom rade sa socializuje v rámci stáda... ;-)

Ak sa predsa len rozhodneme pre kúpu staršieho koňa, mali by sme byť schopní poskytnúť mu aj pokojný dôchodok na pastvinách.

Pohlavie

Tiež dosť dôležitý aspekt, i keď tu máme o niečo ľahšie rozhodovanie – sú iba tri možnosti.

Žrebec – je spravidla tou najneľahšou voľbou a rozhodne NEpatrí do rúk začiatočníkom ani mierne pokročilým! Potrebuje naozaj skúseného a spoľahlivého človeka, ktorý mu dá síce láskavú, ale dôslednú výchovu. A vtedy môže byť skutočne skvelým jazdeckým koňom – má totiž prirodzene vznešené a reprezentatívne vystupovanie a väčšinou rád prijíma nové výzvy. No tiež býva problém s jeho ustajnením – s kobylami chodiť von nemôže a v čase, keď sa kobyly horujú, ani s valachmi. A aby bol stále zavretý v boxe a sám, to je trýznenie... V takom prípade je určite lepšie vykastrovanie, aby kôň mohol byť psychicky v pohode.

Valach – býva pre menej pokročilých jazdcov častou voľbou, pretože býva pokojnejší, nemá až také silné teritoriálne potreby, nepodlieha cyklickým zmenám nálad... Záleží však samozrejme aj na tom, v akom veku bol vykastrovaný – ak totiž už predtým pripúšťal alebo šlo o žrebca s nezostúpenými semenníkmi, žrebcovské správanie mu môže do istej miery zostať. Ideálne je, ak bol kôň vykastrovaný okolo 3 rokov veku.

Kobyla – je to žena, takže keď ňou zmietajú hormóny, môže byť náladová a nevypočítateľná. :) Treba mať pre to pochopenie. Prežívanie ruje je u rôznych kobýl rôzne – niektoré sú v tom čase apatické, iné sa naopak prejavujú veľmi výbušne a môžu dokonca odmietať akúkoľvek spoluprácu s jazdcom. Sú však aj kobyly s tzv. skrytou rujou, ktoré sa v tomto období neprejavujú nijako zvláštne. Tieto obmedzenia nežného pohlavia treba buď proste akceptovať alebo sa potom radšej rozhodnúť pre valacha.

Povaha

Každý kôň má svoju jedinečnú individualitu, zaujímajú, bavia, desia ho, chutia mu iné veci. Keďže psychológia ukazuje, že najdlhšie trvajúce a najpevnejšie sú vzťahy, v ktorých majú obaja partneri skôr podobné osobnosti než opačné, skúste sa pred výberom koňa najprv zamyslieť nad tým, akí ste vy sami. V koňovi potom hľadajte zhodu s vašou osobnosťou, prípadne aby ste sa dobre dopĺňali (napr. ustráchaný človek by si nemal vybrať koňa, čo je rovnako ustráchaný, ale ani úplne opačného – čo sa do všetkého bezhlavo vrhá; ideálny by bol kôň odvážnej a zároveň stoickej povahy).

Jediné, čo by mal spĺňať každý kôň, je nekonfliktnosť. Tá je koňovi vrodená – nech si hovorí kto chce, čo chce, žiaden kôň sa nerodí zlý. Sú len zlí ľudia a ak naučili matku žriebäťa byť zlou, nemožno sa diviť, že potomok to od nej pochytí... Kone túžia len prežiť a ak majú pocit, že ich život je ohrozený a nemôžu použiť svoj únikový reflex, bránia sa. Niektoré viac, iné menej, ale vždy to zostáva chybou človeka. Preto je dôležité informovať sa čo najdôkladnejšie o minulosti kupovaného koňa.

Temperament

To je niečo trošku iné než povaha. Ide tu o to, nakoľko je kôň „akčný“ – táto vlastnosť je spojená s činnosťou centrálnej nervovej sústavy (prah aktivácie, bolesti...) a je z väčšej časti určená geneticky. Prejavuje sa stupňom chuti k pohybu, ľahkosťou rozrušenia a ľakania, stupňom citlivosti k prejavom iných koní, zvierat, ľudí... Čím temperamentnejší je kôň, tým skúsenejší a stabilnejší by mal byť jeho majiteľ – niekto, kto koňa v krízovej situácii „podrží“, stane sa jeho oporou, kto sa dokáže ovládať. Preto si dávajme pozor – takýto kôň môže pôsobiť veľmi príťažlivo, no ľahko nám môže aj prerásť cez hlavu! Potom frustráciou trpíme nielen my, ale aj náš kôň, ktorého síce neúmyselne, ale predsa „kazíme“. Tu je možno lepšie nevyberať koňa podobného nám – predstavme si tú kombináciu – dvaja spomalení alebo naopak dvaja šialenci... No katastrofa! :D Živšieho koňa pokojný človek skľudní a naopak, človek pri takomto divochovi trochu „obživne“... A temperamentný človek preberie z letargie spomaleného koňa... A ten mu na oplátku požičia niečo zo svojho stoického pokoja.

Môže sa to znieť ako klišé, ale porekadlo „aký pán, taký krám“ naozaj platí – väčšinou sú si kôň a jeho majiteľ charakterom veľmi podobní.


Použité zdroje a literatúra:
Beran, A. (2009). S respektem! Praha: Brázda.
Hempfling, K. F. (2007). Tanec s koňmi. Praha: Brázda.
Needham, K., Smith, L. (2001). Môj koník. Viktoria print.
OBrien, K. (2009). Zdraví koně. Praha: Metafora.
Strasser, H. (2009). Celostní ošetřování kopyt koní. Český Těšín: Nakladatelství Růže.

Späť na Výber koňa