Kôň sa do značnej miery riadi aj čuchom (čuchové centrum je
jedno z najstarších v prednom mozgu), rozoznáva pomocou neho členov
svojej skupiny, matka so žriebäťom sa poznávajú primárne podľa pachu. Podľa
pachu trusu vie kôň zistiť, kto tam kôpku zanechal (pohlavie, vek, zdravotný
stav, ale aj pripravenosť kobyly na párenie a pod.). Podľa zápachu tiež
rozlišuje (ne)závadnosť kŕmenia. Na rozlišovanie nezvyklých pachov
a feromónov (tzv. exohormonálnu komunikáciu) kone používajú vomeronasálny
alebo Jacobsonov orgán, čo sú zmyslové bunky na zvrásnenej sliznici nosohltanu
– natiahnu pritom hlavu a krk šikmo nahor do jednej priamky a vyhrnú
horný pysk, akoby sa usmievali, aby sa molekuly analyzovanej látky mohli lepšie
dostať na sliznicu – teda tzv. „flémujú“ (viď vyššie, rozmnožovacie prejavy
koní).
Zoofarmakognózia:
Anglicky „zoopharmacognosy“, veľmi zaujímavá téma, ktorá sa viaže k čuchu. Je to schopnosť zvierat čuchom (a tiež chuťou – viď nižšie) nájsť a rozoznať látky, ktoré zvieraťu pomôžu uzdraviť sa, zbaviť sa toxínov, doplniť si dôležité stopové prvky atď.. Je napríklad známe, že istý druh papagájov konzumuje jedovatú potravu a potom si chodia po protijed do jazierka, v ktorom má voda presne také zloženie, aké neutralizuje jed. Kone tiež disponujú touto schopnosťou, len ju bohužiaľ v domestikovaných podmienkach málokedy majú možnosť využiť. V prírode sú schopné putovať aj celý deň na určité miesto, kde rastú špeciálne byliny, tečie voda s iným zložením, než bežne pijú, kde je pôda bohatá na isté minerály...
Dôsledky pre
jazdca:
Je potrebné si uvedomiť, že zápach je často jedna
z vlastností predmetu alebo situácie, ktorej sa kôň bojí (veterinár,
dezinfekčný sprej, pach benzínu z traktora, dym z ohňa...) a treba ho
brať ako zvláštne kritérium, na ktoré ho treba pomaly, postupne zvyknúť. Čuch
koňa je veľmi citlivý a kone teda veľmi dobre reagujú na aromaterapiu, len
veľký pozor na kvalitu, spôsob použitia a dávkovanie, aby sme koňa
nechtiac neotrávili – esenciálne oleje (EO) sa v žiadnom prípade nesmú
užívať vnútorne a aj na vonkajšie použitie sa väčšina musí riediť
v určitom pomere s nosným olejom (napr. panenským olivovým alebo
mandľovým). Pri akútnych zdravotných problémoch nemá aromaterapia nahrádzať
klasickú veterinárnu liečbu, no môže ju vhodne doplniť. Jej použitie vždy konzultujte
s vaším veterinárom a skúseným aromaterapeutom, ideálne takým, čo sa
špecializuje na použitie aromaterapie u zvierat. Najčastejšie používané EO
sú levanduľa (na štípance, proti plesniam a kvasinkám, na upokojenie), tea
tree, čiže čajovník (štípance, plesne, kvasinky, hniloba kopýt), oregano
(pozor, extrémne silný, nutné riedenie! na hnilobu), harmanček (zuby,
trávenie), medovka (dýchanie, upokojenie), eukalyptus, mäta, kosodrevina
(dýchacie problémy), citrusy (povzbudenie, osvieženie)...
Čuchový enrichment:
Aj naše domáce kone môžu využiť svoju samouzdravujúcu schopnosť
(zoofarmakognóziu), len im k tomu musíme dať podmienky. Aj aromaterapia
funguje najlepšie, keď si kôň môže vôňu sám vybrať – keď napríklad na kúsky
látok kvapneme pár kvapiek EO a v dostatočných rozostupoch ich
rozvešiame na stĺpiky ohrady (pozor však, neprežeňme to, kone sú na pachy
naozaj veľmi citlivé, preto by sme ich nimi nemali zahltiť – na každý kúsok
látky naozaj iba pár kvapiek EO a nie príliš veľa druhov naraz, radšej ich
každých pár dní prestriedame). Upevnenie musí byť bezpečné, aby kone nemohli
látku odviazať a zožrať, nenechávame handričky koňom k dispozícii bez
dozoru. Potom môžeme zobďaleč sledovať, ako sa kone budú správať, ktorý si
vyberie akú vôňu a ako na ňu zareaguje. Pri dlhodobejšej možnosti takto sa
samoliečiť uvidíme u koní fascinujúce výsledky (viď práca zakladateľky
aplikovanej zoofarmakognózie Caroline Ingraham). Čuchové schopnosti koňa môžeme
v enrichmente zapojiť ešte jedným zaujímavým spôsobom. Opäť pripomínam, že
domestikované kone majú len málo možností plne prejavovať svoje prirodzené
správanie, a tam patrí aj riadne zapájanie všetkých zmyslov. Čuch koňa
môžeme zapojiť do tzv. pachovej práce, anglicky „nosework“ (psíčkari možno
poznajú). Najjednoduchšia varianta je porozhadzovať v malom priestore
(box, kruhovka) voňavé pamlsky. Znie to možno až príliš jednoducho, ale sú
kone, ktoré na to nie sú zvyknuté a naozaj im chvíľu potrvá, kým sa naučia
pamlsky na zemi nájsť a zožrať ich z nej. Až keď už toto zvládajú,
môžeme začať pamlsky schovávať (napr. krajec suchého chleba medzi dve bariéry,
zakryť pred zrakom koňa kúsky mrkvy uterákom, neskôr ich doňho zamotať, mätové
pamlsky schováme pod prevrátený kýbel...). Stačí pár opakovaní a kôň sa na
túto detektívnu hru bude veľmi tešiť. Dá sa vyrobiť aj „pamlskový koberček“,
kde budú na starej osuške alebo obruse našité rôzne vrecká, „slíže“, rolovacie
pásiky a pod., do ktorých sa dá schovať kopec dobrôt, s ktorých
hľadaním sa kôň dlho prebaví. Výborné sú aj „čmuchacie koberčeky“, ktoré sa
dajú zakúpiť, ale aj jednoducho vyrobiť –na podložku, rohožku s dierami
husto naviažeme pásiky flísu, aby trčalo aspoň 5-10cm a vysýpame do nej
granulky stále menšej veľkosti alebo miešame väčšie a menšie. Môžeme použiť
aj koberce, mopy a prachovky s rôzne dlhým a hustým vlasom. Pokročilejšia
pachová práca je dať koňovi očuchať nejaký pach a potom ho nechať hľadať
rovnaký pach v priestore (napr. pokvapkáme zem kečupom, medom, vysypeme
kakao, papriku..., môžu to byť aj obľúbené EO). Najskôr však musíme koňa naučiť
pach označovať dotykom nosom a potom ho spočiatku umiestňovať veľmi blízko
a až postupne stále ďalej od miesta, kde začíname hru. Ďalšia zaujímavá
pachová práca je rozlišovanie medzi viacerými pachmi – ako aj pri zrakových či sluchových
rozlišovačkách, jeden pach bude „hot“, teda kôň ho bude označovať
a ostatné budú distraktory, teda si ich nemá všímať. Napr. si na dná
rovnakých plastových nádobiek nalepíme vatičky pokvapkané rôznymi vôňami (ak
ide o EO, stačí 1-2 kvapky!), najprv napodmieňujeme označovanie „hot“
pachu a potom postupne pridávame distraktory – ďalší vždy až po tom, čo
kôň spoľahlivo rozlišuje medzi predošlými. „Hot“ pach môžeme postupne meniť.
Obľúbený EO môžeme kvapnúť aj na target alebo stacionárny target, aby sme
zvýšili jeho emočnú hodnotu.
Čmuchací
koberček.
Použité zdroje a literatúra:
Ingraham,
C. (1998). Aromatherapy for Horses. Kenilworth
Press.
Ingraham,
C. (2014). How Animals Heal Themselves.
Bristol: Ingraham Trading Limited.
Jones,
J. (2020). Horse Brain, Human brain.
North Pomfret: Trafalgar Sqare.
Leblanc,
M. A. (2013). Mind of the Horse.
Cambridge: Harvard University Press.
Plháková,
A. (2003). Obecná psychologie. Praha:
Academia.
Wendt,
M. (2011). How Horses Feel and Think.
Richmond: Cadmos Publishing Ltd..
Späť na Zmyslové vnímanie
Späť na Myslenie koní