Sluchový orgán sídli vo vnútornom uchu koňa, v spánkovej
kosti (tam je aj sídlo polohovo-rovnovážneho orgánu). Vonkajšie ušnice slúžia
na optimálne zachytávanie zvukových vĺn (napomáha k tomu ich neuveriteľná
pohyblivosť – dokážu sa otáčať až o 180°, a to nezávisle od seba).
Vnútorné ochlpenie ušníc bráni vstupu nečistôt, hmyzu, infekcie – nesmie sa
preto holiť; nanajvýš môžeme pre upravenie vzhľadu priložiť k sebe okraje
ušnice a zastrihnúť chlpy trčiace von.
Rozlišovacia
schopnosť sluchu:
Kôň rozlišuje širšie spektrum frekvencií než človek (15 Hz – 35
kHz), a to pri nižších hlasitostiach než človek. Je teda pravdepodobné, že
prah bolesti prekračuje už pri zvukoch nižšej hlasitosti, než je tomu
u nás. Zaujímavosťou je, že experimenty preukázali, že kôň pri erdžaní
produkuje svojimi hlasivkami dve rôzne frekvencie naraz – jedna komunikuje
kvalitu emócie (či kôň erdží od radosti, vzrušenia, alebo napríklad od
zúfalstva) a druhá jej intenzitu. Ďalšie experimenty dokázali, že kone
rozlišujú hlasy svojich konských priateľov od hlasov cudzincov – na nahrávky
erdžania známych koní odpovedali omnoho častejšie než na nahrávky cudzích koní.
Kone teda dokážu ako vysielať, tak aj prijímať bohatú vokálnu komunikáciu, i keď
ju v prírode veľmi často nevyužívajú, aby na seba neupozorňovali
predátory.
Audiogram koňa
(plnou čiarou) vs. audiogram človeka (čiarkovane).
Dôsledky pre
jazdca:
Snažíme sa, aby kôň nežil v hlučnom prostredí. Ale občasná
pokojná, tichá hudba môže byť k prospechu, obzvlášť ako enrichment pre
chorého / zraneného koňa, ktorý musí mať pokoj v boxe. Aj hudba pri
jazdení môže pomôcť lepšiemu výkonu (uvoľnenie, rytmus, takt, energia lenivému
koňovi, upokojenie vzrušivému koňovi), no treba ju vhodne zvoliť, aj primerane
jednotlivým fázam tréningu. Experimenty na kravách preukázali, že pri klasickej
hudbe kravy lepšie dojili. Na nezvyklé, hlasité zvuky koňa zvykáme pomaly,
postupne a s odmenou (striekanie spreja, šušťanie igelitu, vrčanie
holiaceho strojčeka, prskanie vody v hadici, zvuky áut, traktorov,
motoriek, štvorkoliek, hlasná hudba na pretekoch, praskanie balónov, rachotenie
plechoviek, streľba...). Netrestáme ho, keď stojí a počúva a my
pritom nič nepočujeme – on totiž môže počuť aj to, čo my nie.
Sluchový
enrichment:
Podobne ako sme koňa naučili zrakové rozlišovanie, môžeme ho
naučiť aj sluchové rozlišovanie – môžeme využiť niekoľko detských zvukových
hračiek, ktoré majú odlišný vzhľad, z každej potrebujeme dve. Najprv
koňovi ukážeme „hot“ hračku, stlačíme ju, aby vydala zvuk (možno bude najprv
potrebná istá desenzitivizácia, aby sa kôň zvuku nebál) a dáme signál
k dotyku hračky, po vykonaní odmeníme. Opakujeme, kým sa kôň hračky
spoľahlivo nebude dotýkať vždy, keď ju stlačíme, a to aj keď hračka leží na
zemi alebo na stolíku pred koňom. Ďalší krok je stlačiť rovnakú hračku za
svojím chrbtom, tak aby ju kôň nevidel, a odmeniť, keď sa kôň dotkne
rovnakej hračky pred sebou. Po zvládnutí tohto kroku pridávame postupne
distraktory – iné hračky – najprv do pozadia, neskôr ich už mixujeme s „hot“
hračkou. Signálom je vždy stlačenie hračky za chrbtom, teda vydanie zvuku. Postupne môžeme koňa naučiť ďalšie „hot“
zvukové hračky s odlišným vzhľadom a neskôr ich začať miešať
navzájom, aby kôň naozaj musel dávať pozor na to, aký zvuk sa ozve a podľa
toho vyberal. Ak sa v tom váš kôň stane majstrom a hra ho začne
nudiť, stále ešte môžete s náročnosťou „pritvrdiť“ – skombinovať
rozlišovanie zvukov s farbami alebo tvarmi, čiže priradiť rôzne zvuky
rovnakým predmetom, ktoré sa však líšia farbou alebo tvarom (oboma naraz nie).
K tomuto účelu perfektne poslúži detská hra zvukové pexeso, ktorú tvoria
dvojice kociek naplnených materiálom vydávajúcim rôzny zvuk, odlíšené jednou
farebnou stenou.
Použité zdroje a literatúra:
Hangii,
E. B. (2005). Thinking Horse: Cognition and Perception Reviewed, AAEP Proceedings, Vol.51, 246-255.
Jones,
J. (2020). Horse Brain, Human brain.
North Pomfret: Trafalgar Sqare.
Leblanc,
M. A. (2013). Mind of the Horse.
Cambridge: Harvard University Press.
Plháková,
A. (2003). Obecná psychologie. Praha:
Academia.
Wendt,
M. (2011). How Horses Feel and Think.
Richmond: Cadmos Publishing Ltd..
Späť na Zmyslové vnímanie
Späť na Myslenie koní