S úctou ku koňom: Základná konská sociálna jednotka

Obvykle sa predpokladá, že kone žijú v „stáde“. To ale nie je úplne pravda. V skutočnosti je základnou sociálnou jednotkou koní rodinná skupina (anglicky „family group“). Tú tvorí zvyčajne žrebec, jeho pár kobýl a ich nedospelí potomkovia. Iba výnimočne, v čase nedostatku zdrojov (pastvy v zime, vody v období sucha...) sa môže združiť viac rodinných skupín do väčšieho stáda. Väčšinou sa však držia oddelene, žrebec si stráži kobyly a tie dávajú pozor na svoje žriebätá (tie sa však spolu niekedy predsa hrajú). Rodinná skupina spolu žije takmer celý život vo viac-menej nezmenenej podobe, iba potomkovia odchádzajú. Jedince majú medzi sebou úzke emočné vzťahové väzby. Ich vzájomné správanie je však situačne premenlivé (podľa rozmnožovacích cyklov, dostupnosti zdrojov...). Rodinné skupiny sú variabilné, v niektorých môžu byť napr. dva žrebce, ktoré spolupracujú (ale právo páriť sa s kobylami má len jeden z nich), môžu mať viac alebo menej členov. Vo väčších skupinách na obmedzenom priestore sa však pozorovalo delenie na viac menších skupiniek, ktoré potom vzájomne súperili o zdroje. V takých skupinách je omnoho viac konfliktov a vydržia kratšiu dobu než menšie, kohéznejšie skupinky, kde prevažuje spolupráca a harmónia nad konfliktmi. V púštnych oblastiach (napr. Namíbia) boli dokonca pozorované osamelo žijúce kone – potravy je tam tak málo, že nevýhody života v skupine prevážili ich výhody.

Role jedincov v skupine:

Každý kôň v skupine má svoju špecifickú „úlohu“, akési zamestnanie v službách komunite. Žrebec má za úlohu pochopiteľne rozmnožovanie a ochranu kobýl a ich potomstva pred predátormi a inými žrebcami či skupinami. Kobyly majú rôzne „funkcie“, záleží od ich temperamentu, veku, individuálnych zvláštnosti, ale aj od momentálnej situácie... Niektoré kone vedia nájsť vodu lepšie než iné (často tie najsmädnejšie – kojace kobyly), iné zas pastvu, minerály, ďalšie sú viac zvedavé a robia prieskumníkov, iné, ustráchanejšie, vedia včas spozorovať hrozbu a varovať ostatných... Konské spoločenstvá sú primárne matriarchálne a fungujú vďaka spolupráci, nie súpereniu ich členov.

Skupinová dynamika:

To znamená postupný vývoj vzťahov vo vnútri skupiny. Ako teda vznikne taká „rodinná skupina“ koní? Dospelý žrebec (obvykle najskôr vo veku 5 rokov) buď získa odvrhnuté / vyhnané mladé kobylky, alebo si ukradne, vybojuje kobyly z inej skupiny. Výnimočne kobyly „zdedí“ (keď sú v jednej skupine dva žrebce a jednému sa niečo stane) alebo nájde opustené. Bráni ich pred inými žrebcami, zaháňa ich v typickej hrozivej pozícii – rúti sa na votrelca s krkom a hlavou sklonenými k zemi v jednej priamke, s ušami prilepenými ku krku a vycerenými zubami. V prípade veľkého nedostatku zdrojov bojuje so žrebcami z iných skupín o prednostný prístup k vode alebo určitému pastvisku pre svoje kobyly a žriebätá. Ak sa jeho kobyly príliš priblížia k inej skupine, zaháňa ich späť. Rovnako zháňa stádo dohromady v ohrození predátormi a pri úteku ho nasleduje zozadu, dáva pozor, aby niekto nezaostal. V prípade, že sa skupina rozhodne neutekať, ale proti predátorom bojovať, dospelé kone sa postavia do kruhu, uprostred ktorého sú žriebätá. Boli zaznamenané dokonca prípady, keď rozzúrené kone dokázali usmrtiť útočiace vlky – ak sú v známej situácii a sú si isté svojou prevahou, vôbec sa nesprávajú ako typické „útekové“ zvieratá. Preto je nebezpečné približovať sa k voľne žijúcim koňom.

Výchova žriebät – vráťme sa teraz v príbehu rodinnej skupiny do bodu, keď žrebec získa svoje prvé kobyly. Pochopiteľne sa pokúsi s nimi splodiť potomkov. Keď sa po 11 mesiacoch žrebnosti žriebä narodí, spočiatku sa drží v tesnej blízkosti svojej matky, ktorá od neho ostatné kone odháňa, stavia sa medzi ne a svojho potomka (je to jeden upokojujúcich signálov, viď nižšie). Žriebätá sa koja aj každých 15 minút, niekoľko hodín denne poležiačky prespia a medzitým sa hrajú s matkou, ktorá ich výmysly trpezlivo pasívne prijíma.

Postupne sa ale osmeľujú a vydávajú sa na prieskum. No ak ich niečo vyľaká, rýchlo sa vrátia k matke; prípadne ak sa matke niečo nezdá, zavolá na žriebä, to jej odpovedá a rýchlo sa vracia späť. Pri stretnutí s dospelým koňom žriebätá nahlas klapajú otvorenou papuľou, aby predišli konfliktu (je to jeden z upokojujúcich signálov, viď nižšie). Medzi žriebätami podobného veku vznikajú priateľstvá, naháňajú sa, v hrách napodobňujú dospelé kone, niekedy sa dokonca preťahujú o konár... Keď je v skupine viac žriebät, často spávajú spolu na jednej kope a stráži ich jedna kobyla – „vychovávateľka“ (v domestikovanom stáde to môže byť aj valach).

U voľne žijúcich koní dokonca pozorujeme u žrebca otcovské správanie – stráži žriebätá, oňucháva ich, olizuje, hrá sa s nimi. Bohužiaľ však v prírode pozorujeme aj opačný jav, a tým je infandicída, kedy žrebec po získaní nových kobýl zabije ich žriebätá, aby mohol s nimi mať vlastných potomkov. Preto kobyly, ktoré sú často promiskuitné (odbehnú za cudzím žrebcom), sa potom pária aj s domácim žrebcom, aby ho oklamali, aby potom žriebä nezabil.

Po pár mesiacoch života začnú žriebätá napodobňovať potravové správanie dospelých koní – spočiatku sa však iba tvária, že sa pasú, až neskôr si začnú naozaj odhrýzať trávu. Naďalej sú však kojené, zvyčajne až do doby tesne predtým, ako sa má kobyle narodiť ďalšie žriebä (čiže tých 10-11 mesiacov). Ak však kobyla nezabrezla, tak často kojí žriebä aj oveľa dlhšie, 1-3 roky. Výnimočne v prírode pozorujeme aj tandemové kojenie staršieho a mladšieho žriebäťa naraz.

Ale keď žriebätá pohlavne dospejú, tak musia zo stáda preč – aby sa predišlo príbuzenskej plemenitbe.

Staromládenecké skupinky – žrebčeky po dosiahnutí pohlavnej dospelosti (vo veku okolo 1,5-2 rokov) vedúci žrebec z rodiny vyženie. Aby sa mohli naďalej chrániť pred predátormi a napĺňať svoje sociálne potreby, tieto kone sa združujú v tzv. „staromládeneckých skupinkách“ (anglicky „bachelor groups“). Čas trávia hrami a predstieranými rituálnymi súbojmi – čím sa pripravujú na svoje „dospelácke povinnosti“ – a z času na čas otravujú nejakú rodinnú skupinu. Môžu ju nasledovať a zdržiavať sa v jej blízkosti aj niekoľko dní či týždňov vkuse, provokujú žrebca a snažia sa mu odlákať kobyly. A niekedy sa jednému (alebo výnimočne dvom spriateleným) podarí získať pár kobýl a založia si vlastnú rodinnú skupinu.

Osud kobyliek – nebolo pozorované, že by žrebec mal záujem o párenie sa s vlastnými dcérami. Keď dosiahnu pohlavnú dospelosť (v 2-3 rokoch), zvyčajne nechá iného žrebca, aby si ich odviedol, niekedy ich dokonca aktívne vyženie. Takto príroda efektívne predchádza príbuzenskému kríženiu.

Párové väzby – v rámci rodinnej skupiny sa často medzi dvomi, výnimočne medzi tromi koňmi vytvorí úzke priateľstvo, tzv. „párová väzba“ (anglicky „pair bond“, „peer relationship“) a trvá aj celý ich život. Tieto kone trávia veľa času vo vzájomnej blízkosti, spoločne sa pasú, napájajú, hrajú, ošetrujú si srsť, odháňajú si vzájomne hmyz chvostami, dotýkajú sa, pokladajú si hlavy jeden na druhého, strážia sa pri spánku... Všeobecne sa dá povedať, že konské priateľstvá sa tvoria a udržujú tromi zložkami – spoločný robením niečoho (pasením sa, hrou), spoločným putovaním niekam (za potravou, vodou, minerálmi) a spoločným ničnerobením. Teda sa ani tak veľmi nelíši od tých ľudských, keď pominieme fakt, že my ľudia pri tom navyše ešte aj veľmi radi rozprávame. :)

Použité zdroje a literatúra:

Beck, A. Horsonality: An Insight into Horse Behavior.

Berger, J. Wild Horses of the Great Basin.

Duruttya, M. (2005). Velká etologie koní. Košice-Praha: HIPO-DUR.

Hogg, A. The Horse Behaviour Handbook.

Kiley-Worthington, M. Horse Behaviour in Relation to Management and Training.

Kiley-Worthington, M. Horse Watch: The Equine Report.

McDonnell, S. The Equid Ethogram: A Practical Field Guide to Horse Behavior.

Mills, D. S., & McDonnell, S. The Domestic Horse: The Origins, Development and

Management of its Behaviour.

Rees, L. Horses in Company.

Rogers, S. Equine Behavior in Mind.