Bridge, alebo „most“, je klasicky napodmieňované sekundárne posilnenie, ktoré doslova premosťuje dobu medzi vykonaním želaného správania a podaním primárneho posilnenia (kupuje nám čas, kým vyhrabeme z vrecka odmenu, hračku alebo kým koňa poškrabkáme). Je to vlastne „dobrá správa“, ktorá zvieraťu hovorí: „TERAZ si to urobil správne, odmena je na ceste!“ V tréningu ho používame pre zvýšenie efektívnosti učenia – keďže umožňuje dokonalé načasovanie, zviera vďaka nemu vždy presne vie, čo odmeňujeme. Vyhneme sa tým zbytočným odbočkám a následnej frustrácii (pretože keď pár ráz omylom odmeníme niečo iné, než sme chceli, zviera si potom myslí, že práve to chceme – vznikne tzv. poverčivé správanie, ktoré sa potom ťažko odbúrava). Pri mnohých cvikoch, najmä tých zložitejších, je nevyhnutné označiť moment správneho správania na zlomok sekundy presne. To by iba prostým podaním primárneho posilnenia nebolo možné dosiahnuť (Šusta, 2014).
Najobľúbenejším bridgom medzi trénermi domácich i divokých suchozemských zvierat je jednoznačne kliker (anglicky "clicker", umelá krabička s plieškom vo vnútri, ktorý po stlačení vydá nezameniteľný zvuk – klik). Je malý, ľahký, skladný, lacný, má jasný, vždy rovnaký zvuk a je nesmierne rýchly. Môžete si ho zavesiť na zápästie či gumičkou upevniť na prst, fofrpáskami pripevniť na target... Inou možnosťou je píšťalka (obľúbená u cvičiteľov morských cicavcov – dobre ju počuť aj pod vodou) alebo u hluchých zvierat svetelný signál (nesvieťte zvieraťu do očí!). Určite sa teraz pýtate – a kde je ľudský hlas, slovo ako bridge? Áno, aj to je možnosť, ale nie vždy úplne vhodná. Jednak je tu problém s načasovaním (verbálnu požiadavku mozog spracúva omnoho dlhšie než jednoduchú motorickú), okrem toho kone naše „vykecávanie“ často už ani nevnímajú a náš hlas tiež podlieha mnohým zmenám (podľa nášho aktuálneho emočného, zdravotného stavu). Keď už chcete použiť ako bridge slovo, vyberte si jedno a vždy to isté, krátke, jasné slovko, prenášané iba v tejto situácii a vždy rovnakým tónom (dobre, super, hodný, áno, OK...). Lepšou voľbou je však kliknutie jazykom (anglicky "tongue-click"), ak potrebujete voľné ruky – urobíte ho tak, že si opriete špičku jazyka doprostred horného podnebia a prudko ňou pohnete dolu (ústa sú pritom pootvorené).
Čiže tréning pozitívnou motiváciou zahajujeme vždy tým, že naučíme koňa význam bridgu – aby chápal, že ohlasuje príchod odmeny. Pri podmieňovaní na bridge musíme dodržať pravidlá klasického podmieňovania – odmena musí nasledovať max. 3 sekundy po bridgi. Čiže kliknem a rýchlo podám odmenu. Nechám koňa dožuť (ak používam škrabkanie, tak chvíľu počkám) a zopakujem – klik a odmena. Atď., atď., až kým nezačne kôň reagovať už na kliknutie tak, ako keď vidí odmenu (nečakajte túto reakciu hneď v prvej lekcii, každý kôň je iný – radšej viac krátkych, ako jedna dlhá a zbytočne frustrujúca). Tým máme položený základ spoločného jazyka.
Poznámka – dávajte pozor, aby si kôň nevytvoril asociáciu medzi pamlskom a niečím iným, než klikrom – veľmi ľahko sa môže preňho stať bridgom napríklad vaše predčasné siahnutie rukou do kapsičky s odmenami. Nerobte to. Netreba sa tak ponáhľať – áno, treba udržiavať svižné tempo, ale postupnosť treba zachovať, aby si kôň nevytvoril poveru. Čiže klikneme a až potom vyberieme odmenu a podáme ju koňovi tak, aby mal hlavu rovno.
Nezabúdajte, že bridge sa stáva pre koňa sekundárnym posilnením (Šusta, 2014) – a čím dlhšiu históriu spájania s primárnym posilnením tento podnet má, tým väčšia bude jeho hodnota. Čiže kôň už pri zvuku klikru bude mať podobne príjemné pocity, ako aj pri samotnej odmene (alebo aj podobne nepríjemné, ak je okolo žrádla úzkostný a napätý! preto vždy klikáme iba vtedy, keď je kôň pokojný a uvoľnený). Táto hodnota by mala byť primeraná – stalo sa už totiž, že ľudia vo svojom nadšení zabudli sledovať emočné prejavy koňa a ten sa stal na klikri tak závislý, že išiel priam vyskočiť z kože vždy, keď ho začul. To samozrejme nie je žiadúce (tohto koníka nakoniec museli na kliker práveže desenzitivizovať a potom opatrne zaviesť úplne iný bridge). Bridge preto používame len pri učení nových vecí – aby kôň rýchlo a jasne dokázal pochopiť, čo od neho chceme. Pri opakovaní hotových správaní môžeme používať iný bridge – napr. slovnú pochvalu – za ktorou nemusí nevyhnutne vždy nasledovať primárne posilnenie. Pri známych cvikoch časová nepresnosť pochvaly už nevadí – kôň už totiž vie, čo má robiť, preto ho to nefrustruje. Pri klikri zvyčajne dodržiavame zlaté pravidlo „one click – one treat“ (čiže za každé kliknutie príde odmena), aby sme sa vyhli inflácii jeho hodnoty, avšak aj tu môžu byť výnimky a sú kone, ktorým prospieva dostávať odmenu až po viacerých klikoch (nepravidelne, čiže niekedy po 2, 3, 5 klikoch, medzitým zo 2x aj po každom kliknutí...). Pochvalu spočiatku podobne ako kliker musíme spojiť s primárnym posilnením – škrabkaním, pamlskom – aby získala hodnotu sekundárneho posilnenia (inak nebude mať pre koňa žiaden význam!), ale neskôr ju bežne môžeme využívať samotnú a len občas pridať aj poškrabkanie či pamlsok.
Ešte spomeniem, že si môžeme rozlíšiť terminant bridge – to je klasické kliknutie po vykonaní cviku, ktoré hovorí, že to bolo dobre, príde odmena a že je to hotovo – a intermittent bridge (alebo "keep going bridge") – ten zvieraťu hovorí, že si počína dobre, blíži sa k odmene a nech v tom pokračuje. Ukončujúci bridge je základ, priebežný bridge je však dobrý pomocník pre pokročilé dvojice – z mojej skúsenosti skvele povzbudzuje a urýchľuje proces učenia nového správania a tiež pomáha pri budovaní výdrže v určitom cviku (ja používam na tento účel súhlasné „Uhm!“).
Použité zdroje a literatúra:
Šusta, F. (2014). Trénink je rozhovor. Praha: Plot.
Späť na Tréning pozitívnou motiváciou