Odmena

Poďme sa teda pustiť do učenia „slovíčok“ nášho medzidruhového tréningového dialógu s koňom. Pre zopakovanie, finálna podoba tohto dialógu vyzerá takto:

Signál → správanie → bridge → odmena.

A pripomeniem tiež, že tento dialóg budujeme od konca. A na konci – teda vlastne na začiatku – je odmena.

Čo to vlastne odmena je?

Spomeňme si na teóriu učenia – je to primárne pozitívne posilnenie. Zjednodušene – je to niečo, čo zviera chce získať, pretože sa potom cíti príjemne a netreba ho učiť, že je to fajn, vie to samo od seba (dané geneticky alebo naučené vo veľmi ranom veku). A hlavne – za čo je ochotné opakovať správanie, ktorým to získalo. Spomeňme si – to je Tolmanov zákon efektu – „ak sa frekvencia/intenzita správania zvyšuje, niečo ho posilňuje“ (Plháková, 2003). Tento zákon v prípade pátrania po vhodnej odmene využívame opačne – ak sa správanie opakuje, posilnenie bolo vybraté správne; ak sa neopakuje, to, čo považujeme za odmenu, pre koňa nie je (dostatočne) posilňujúce.

Všeobecne ide predovšetkým o veci, ktoré napĺňajú základné biologické potreby koní – potrava, socializácia s inými koňmi – a potom tiež o veci, ktoré napĺňajú psychologické potreby koní – fyzický kontakt, hra (s koňmi, inými zvieratami, ľuďmi). Naschvál som neuviedla niektoré ďalšie potreby (voda, odpočinok, sex), pretože v tréningu nie je vhodné ich používať.

Poznámka – vodu samozrejme kôň musí mať nonstop k dispozícii, nie je to teda nič atraktívne, za čo by bol ochotný pracovať. Odpočinok je používaný v tréningu založenom na negatívnom posilňovaní – a tu ho človek musí koňovi najprv zobrať, aby mu ho potom mohol „za odmenu“ vrátiť. My koňovi však nechceme nič brať, iba dávať, preto nevyužívame potrebu koní odpočívať (naopak, pre kone cvičené cez R+ je pauza počas tréningu skôr negatívnym trestom – informáciou, že prišli o šancu získať odmenu). Sex sa môže výnimočne využiť ako odmena na záver tréningovej lekcie plemenného žrebca, ale keďže je to odmena s extrémne vysokou hodnotou, hrozí, že spôsobí u koňa neprimerané rozrušenie (a tým narušenie procesu učenia) – preto niečo takéto patrí naozaj iba do rúk skutočných profesionálov.

Takže hľadáme odpoveď na otázku, čo je pre môjho koňa posilňujúce? Čo je preňho odmenou? Pretože čo je odmenou pre jedného, nemusí byť pre druhého. Môže to dokonca vnímať ako trest (napr, týraný kôň tak vníma dotyky). Poďme teda pátrať po tej pravej odmene pre nášho tátoša...

Skôr než začnete odmeňovať...

Veľmi častou otázkou u začínajúcich „pozitívkarov“ je, aké odmeny majú používať, aké sú najlepšie? Na to sa nedá všeobecne odpovedať. Nezabúdajte – vždy je to zviera, kto určuje, čo je preň v danej situácii najlepším posilnením (viď vyššie, Tolmanov zákon). Zbytočne budete koňovi pchať pod nos mrkvu a jablká, keď práve po zime vykukla zo zeme prvá šťavnatá trávička. Nehovoriac o tom, že ak je kôň vydesený, v strese alebo v panike hľadá zvyšok stáda, nebude mať záujem o nič, čo mu ponúknete. Základom je vždy to, aby mal kôň naplnenú potrebu kontroly/bezpečia – inak nebude mať záujem o žiadne odmeny. Kôň v strese sa zaujíma iba o to, ako sa dostať zo stresujúcej situácie, vedome sa nič nenaučí. Až keď je emocionálne v pohode, môžete riešiť, za aké posilnenie bude ochotný pre vás pracovať. Bezpečie, inými slovami kontrola nad prostredím, je ten najsilnejší primárny reinforcer, aký môže byť. Práve možnosť voľby, ktoré kone v „pozitívke“ majú, je tým hlavným dôvodom, prečo ich tréning tak baví a prečo dokonca ochotne prekonávajú samé seba – dokážu sa postupne naučiť prekonať svoj strach (z trepotajúcej sa igelitky, z prepravníka, traktora...), zvládnuť rôzne nepríjemné až bolestivé procedúry, ktoré musíme pre ich zdravie na nich vykonávať (strúhanie kopýt, úprava chrupu, odčervovanie, očkovanie, odber krvi, atď.). Zdanlivo pri týchto procedúrach kontrolu strácajú, no v skutočnosti je to práve naopak – v pozitívke vždy kôň dáva signál k začatiu akcie a tiež kedykoľvek môže dať signál k jej prerušeniu (podrobne sa o tom dočítate v tomto článku). Preto keď uvažujete o odmenách, vždy najprv myslite na to, že kôň vždy musí mať absolútnu možnosť voľby. Čiže kedykoľvek sa rozhodne, že vás má už dosť, že už nechce trénovať, budete to rešpektovať a skončíte, resp. počkáte, kým kôň sám dá najavo, že chce pokračovať (kedy čakať a kedy odísť, sa dozviete v tomto článku).

Poznámka – v tréningových systémoch založených na R– má kôň iba relatívnu možnosť voľby, relatívnu slobodu. Takíto tréneri sa radi oháňajú slovami o tom, že kôň má slobodu, môže od nich predsa odísť... Lenže čo príde potom? Pokrčí tréner plecami, povie si: „Hm, asi by som sa mal nad sebou zamyslieť, keď so mnou môj kôň nechce mať nič spoločné“??? Nie! Začne ho naháňať alebo inak nútiť pracovať – až kým kôň napokon všetku snahu ujsť z nepríjemnej situácie vzdá a všade trénera „vo voľnosti“ nasleduje – len aby mal už konečne pokoj od toho nekonečného trestania. Táto „voľnosť“ je teda pokrytecká lož, v skutočnosti je za tým iba R– dovedené do „dokonalosti“ – naučenej bezmocnosti, kedy sa už kôň nesnaží uniknúť, ani keď už môže. Dávajte si pozor na takéto zavádzanie slovami – slová sú totiž mocné, ale činy sú to, čo rozhoduje!

Okrem pocitu bezpečia samozrejme musíte zabezpečiť aj to, aby mal kôň vždy naplnené aj všetky ostatné základné potreby – predovšetkým potrebu voľného pohybu, konskej spoločnosti a neustáleho prístupu k objemovej potrave (pastva/seno). Samozrejme musí mať aj neustály prístup k čistej vode, prístrešku, mal by byť zdravý, nemal by trpieť bolesťou. Ak tieto potreby nie sú naplnené, kôň trpí stresom (často chronickým), a to sa negatívne podpíše aj na tréningu. Na druhej strane však dobre vedená „pozitívka“ môže spestriť život koňovi, ktorý napríklad z dôvodu zranenia musí tráviť väčšinu času zatvorený v boxe (no musíme rátať s tým, že nie je úplne v pohode a v tréningu sa preto môžu objaviť problémy). Ale ak je pre vás normálne, že vytiahnete koňa po 20 hodinách z boxu, kde stál sám a poslednú kôpku sena zjedol pred 4 hodinami, nedivte sa, že nebude mať zrovna najlepšiu náladu, bude mať problémy so sústredením, v pohybe bude stuhnutý, možno až boľavý a veľmi ľahko podľahne frustrácii. Najväčší omyl, ktorého sa dopustili prví tréneri „pozitívky“ v 60. rokoch, bola snaha dosiahnuť u zvierat lepší výkon tým, že ich pred tréningom vyhladovali. Bolo to fiasko – výkon sa práveže zhoršil, zvieratá sa sústredili len na to, ako čo najrýchlejšie získať čo najviac žrádla a vôbec nevenovali pozornosť tomu, čo sa mali naučiť. Nehovoriac o tom, že to neprospievalo ich zdraviu – taký delfín môže po pár dňoch diéty aj uhynúť (Pryor, 2011). Koňom hladovanie teda absolútne neprospieva, pretože vďaka zvláštnostiam ich trávenia sa im už po pár hodinách bez príjmu objemovej potravy začínajú v žalúdku tvoriť bolestivé vredy (trpí nimi 60-90% koní!)¹. Prosím, vyvarujte sa trénovania s nespokojným koňom! Nič dobré vám to neprinesie. Ideálne je trénovať v priestore blízko výbehu s ostatnými koňmi (alebo v ohrade v rámci výbehu) a mať tam pre koňa stále k dispozícii seno, vodu a prístrešok. Tým zabezpečíte, aby sa cítil komfortne a zlepšíte podmienky pre úspešný tréning. Samozrejme, také odchádzanie od koní časom tiež budete potrebovať natrénovať, ale spočiatku je blízkosť konských kamarátov veľká pomoc (obzvlášť pre kone trpiace separačnou úzkosťou).

Poznámka – bohužiaľ aj dnes sa ešte medzi psími trénermi nájdu takí, ktorí razia prístup „nothing in life is free“ a ich zvieratá si musia doslova zarobiť na svoju stravu, ani granulku nedostanú len tak. Je to smutné a neetické, redukovať zviera na akéhosi otroka, ktorý bez práce pre nás vlastne ani nemá právo na život... To nie je „pozitívka“, to je zneužívanie moci. Veľmi ma mrzí, keď majú ľudia o pozitívke zlé mienenie preto, že sa stretli s takýmto nepekným zneužívaním teórie učenia a myslia si, že všetci to tak robia. Ja to tak rozhodne nerobím. Pohoda zvieraťa je pre mňa vždy na prvom mieste, bez ohľadu na to, „čo z neho mám“ – o to v pozitívke predsa nejde! Ide o radosť zo spoločne stráveného času.

Tak teda – akú odmenu?

Takže, keď zabezpečíte, aby mal kôň naplnené všetky potreby, môžete sa konečne zamyslieť nad tým, aká odmena by bola preňho najvhodnejšia. Tu sú veľké interindividuálne rozdiely medzi koňmi – každý má iné preferencie – ale aj veľké rozdiely medzi rôznymi situáciami. Napr. keď učíte koňa so separačnou úzkosťou odchádzať pokojne od ostatných koní, najlepším posilnením za dobré správanie je preňho v tejto situácii zrejme návrat k nim (takže prísne teoreticky vzaté tu pracujeme s R–), žrádlo však môžete využiť na doplnenie posilnenia a ako jeden z kontrolných indikátorov stresu – podľa toho, či a ako si kôň pamlsky berie, môžete odhadnúť, či ešte môžete v tréningu pokračovať, alebo už radšej pre tento raz skončiť (i keď kým kôň prestane žrať, zvyčajne sú už dávno predtým viditeľné jemnejšie známky stresu – treba sa vytrénovať v ich pozorovaní). Alebo keď trénujete na prvej jarnej tráve – vtedy kôň zrejme uprednostní možnosť popásť sa pred akýmkoľvek iným posilnením, ktoré možno inokedy preferuje (a môžete to využiť na to, aby ste dali pasenie pod kontrolu signálom).

Pri výbere odmeny sa tiež treba riadiť temperamentom koňa – otestovať si, ako reaguje na rôzne typy posilnení, ktoré prijíma pokojne a ktoré ho naopak vedia „vyhecovať“. A potom ich používať podľa toho, čo práve potrebujete v tréningu dosiahnuť – či skľudnenie, alebo naopak zvýšenie energie, motivácie. Dobrý tréner sa to naučí intuitívne odhadovať a odmeny strieda podľa aktuálnej potreby. Vo všeobecnosti býva najmenej atraktívnou odmenou seno, senné granule – to sa hodí pre premotivované kone. Na upokojenie tiež veľmi dobre pomáha odmeňovanie škrabkaním tam, kde to má kôň rád (spúšťa to fyziologické reakcie, ktoré znižujú tep, krvný tlak a hladiny stresových hormónov; naopak stimuluje sa tým vylučovanie oxytocínu, „hormónu lásky“, a to tak u toho, kto je škrabkaný, ako aj u toho, kto škrabká J²). Naopak, ak koňa chcete prebudiť, často pomôžu ako odmena atraktívne, vzácne pamlsky či pohybové hry – napr. s loptou.

Čo sa týka potravy ako odmeny, celkovo kone väčšinou preferujú obilninové a sladké odmeny (obilné granule, müsli, ovos, priemyselne vyrábané pamlsky, melasované krmivo, kockový cukor, sušený chlieb, granulovaný sladový kvet, výlisky z konopného semienka...) pred vláknitými (seno, senové granule, lucerkové granule...; to neznamená, že ich nebudú žrať, no nemajú pre ne takú vysokú hodnotu). Pastva má vysokú hodnotu pre koňa, ktorý k nej má obmedzený prístup. Niektoré kone majú rady aj slané alebo mätové pamlsky. Ovocie a zelenina bývajú zvyčajne niekde v strede, ale tu sú veľké rozdiely v chuťových preferenciách jednotlivých koní (napr. moja kobyla by v živote nezožrala banán a iný kôň sa za ním môže zabiť). Čím atraktívnejšia je odmena, tým viac sa ju kôň snaží získať a o to väčšie je riziko agresivity, ak koňa v tréningu frustrujete. Preto nesmiete zabúdať na používanie ďalšieho poznatku z teórie učenia – o nepravidelnom pláne posilňovania. Čiže nielen neodmeňovať zakaždým, ale tiež nepravidelne meníť druh a množstvo posilnenia, aby kôň nikdy nevedel, čo má čakať.

Poznámka – tréneri preferujúci R– často odmeňovaním potravou opovrhujú – tvrdia, že kone pre žrádlo pracovať nebudú, lebo „tráva im neutečie“, na druhej strane si potom odporujú, keď varujú pred kŕmením z ruky, lebo tým z koňa urobíte hryzúcu šelmu (ak preňho pamlsky nemajú hodnotu, prečo by sa to malo stať?). A ďalší obľúbený argument proti žrádlu je ten, že je to „kupovanie si“, „podplácanie“ koňa. Ani jedno z týchto vyhlásení nie je pravdivé. Pre kone je samozrejme potrava motivujúca, pretože ju potrebujú k prežitiu a atraktívna je pre ne aj vtedy, keď nie sú zrovna hladné. Kone v prírode neustále vyhľadávajú vhodnú pastvu, rôzne druhy bylín, pôdy s obsahom chýbajúcich minerálov, plody a vetvičky, rôzne zdroje vody, atď.. Sú teda zvyknuté vyvíjať úsilie k získaniu chutnej potravy. To je zároveň dôvod, prečo sa kôň môže začať dožadovať pamlskov, keď vie, že ich máte a nechcete mu ich dať. Je len na vás, aby ste koňa naučili správať sa okolo žrádla slušne (viď tento článok), tá úbohá mrkva za to naozaj nemôže. :) A čo sa týka „podplácania“, z teórie učenia už viete, aký je rozdiel medzi pozitívnym posilňovaním a podplácaním – to naozaj nefunguje, preto to nerobíme. Zaujímavé je, že tento morálny problém s „kupovaním si“ priazne koňa ľudia zvyčajne nemajú, keď ide o škrabkanie. Pritom je to také isté primárne posilnenie ako žrádlo – podstatou oboch je, že vyvolávajú príjemné pocity, takže netreba mať voči jednému z nich predsudky.

Samozrejme, žrádlo nie je jediný primárny reinforcer, i keď, priznajme si to, zvyčajne je najmocnejší a je praktický – dá sa dávkovať po troškách, druhom a množstvom vieme ovplyvniť úroveň rozrušenia (arousal), kôň ho rýchlo spracuje a tréningový dialóg môže plynule napredovať. No nájdu sa aj kone, ktoré preferujú dotyky a škrabkanie pred pamlskami – obzvlášť žriebätá a kone s letnou vyrážkou. Treba však nájsť na tele koňa miesto, kde si škrabkanie naozaj viditeľne užíva – začne vykrúcať hlavu a krk, naťahovať horný pysk a pošklbávať ním, privierať oči... Najčastejšie sú takéto miesta v priehlbinách nad očami, za ušami, na kohútiku, na koreni chvosta, na bruchu, u kobýl na vemienku. No tak ako potravové preferencie, aj tie dotykové sú individuálne, a tak jeden kôň môže zbožňovať škrabkanie vo vnútri ušnice, zatiaľ čo iný to vyložene neznáša – opäť musíte spoznať vášho koňa a jeho preferencie. Vždy hladíme a škrabkáme primeranou silou (keď si to kôň zjavne užíva, môžete „pritvrdiť“),  nikdy nie letmo, to kone neznášajú, pripomína im to otravný dotyk hmyzu. Taktiež netľapkáme – kone sa navzájom tiež netľapkajú; môžu si na to zvyknúť, no nie je to primárny reinforcer (robila sa na to dokonca aj vedecká štúdia, z ktorej jasne vyšlo, že kone preferujú škrabkanie pred tľapkaním a tľapkanie dokonca vyvoláva vyhýbavé reakcie³). Výhoda škrabkania je, že prirodzene koňa upokojuje, znižuje tepovú frekvenciu, vylučuje sa oxytocín, odbúravajú sa stresové hromóny³. Nevýhoda je v tom, že obvykle treba škrabkať istú dobu, aby kôň z toho získal príjemný pocit, a to môže narúšať rytmus tréningu. Tiež sa môže stať, že na ľahké, stacionárne cviky škrabkanie bude dostatočne posilňujúce, ale napr. na nacválanie, preskočenie prekážky alebo nastúpenie do prepravníka už stačiť nebude (ale veľa závisí od schopnosti trénera citlivo pracovať s tvarovaním správania). To si už musíte sami otestovať na svojom koňovi.

A nakoniec máme k dispozícii ešte jeden zaujímavý druh primárneho posilnenia – hru. Tú najčastejšie využijeme pri učení žriebät, ktoré sa vydržia sústrediť len veľmi krátko a často potrebujú „vypustiť paru“. Na to je hra ako stvorená. Môžete im dať veľkú loptu na naháňanie, malú loptu s držiakom, ktorú môžu chytať do zubov, mávať ňou a vyhadzovať ju do vzduchu... Môžete ich tiež naučiť rôzne hry – aportovanie predmetov, aby vás naháňali (pozor na bezpečnosť – robte to spočiatku s ohradou medzi vami), fúkanie bublín nosom do vody... Prísne vzaté, naučené hry nie sú primárne, ale sekundárne posilnenia. Keď sa však naučená „hra“(vlastne cvik ako každý iný) stane ozajstnou hrou – kôň ju začne robiť sám od seba, aj len tak, bez vašej prítomnosti a zjavne sa z nej teší – čiže prejde z vonkajšej motivácie na vnútornú – môžete túto hru začať považovať za rovnako silný reinforcer ako ktorýkoľvek primárny. Hra umožňuje vypustiť nahromadenú energiu, kôň sa pri nej mentálne uvoľní, no po skončení ho treba vedieť opäť upokojiť. Hra tiež musí mať určité časové trvanie, aby priniesla pocit uspokojenia, takže vám na chvíľu preruší tréning – s tým treba počítať a zaradiť ju napríklad medzi učenie dvoch rôznych cvikov, nie v rámci učenia jedného cviku (pretože počas hry kôň zrejme zabudne, čo ste predtým robili).

Ako veľa?

Množstvo odmeny (na jedno posilnenie) by malo byť také, aby ho kôň požul a prehltol čo najrýchlejšie – aby ste nestratili dobrý tréningový rytmus. Pretože ak by ste napr. koňovi dali naraz celú mrkvu, kým by ju zožral, dávno by zabudol, čo sa robilo a za celú 5-minútovú lekciu by ste stihli tak 3-4 opakovania. To je pre učenie veľmi neefektívne. Takže platí, že sa kŕmi naraz tak málo, ako sa dá, ale zas tak veľa, aby kôň ešte bol ochotný bez frustrácie pokračovať ďalej. Zasa sú tu individuálne rozdiely – sú kone, ktorým postačí naraz 1 koliesko mrkvy, ale sú aj také, ktoré to rozčúli (začnú sa dožadovať väčšieho množstva) alebo naopak odídu (za také odrobinky im tréning nestojí). A záleží aj na veľkosti koňa – iné množstvo je vhodné pre miniponíka a iné pre shirského koňa – prispôsobiť treba aj veľkosť jednotlivých kúskov. Opäť treba vnímať svojho koňa a zistiť, čo mu najviac vyhovuje. Všeobecne pri použití obilnín sa kŕmi naraz cca 1 čajová lyžička (pekne vtlačiť koňovi do papule z otvorenej dlane so spojenými prstami ako z tanierika – nech sa mu to nerozsype), pri granuliach niekoľko kúskov (podľa veľkosti – väčších menej, menších viac), pri kupovaných pamlskoch na kusy (niektoré sú tak veľké, že ich možno rozdeliť aj na polovicu), ovocie a zeleninu si vopred nakrájajte na kolieska či mesiačiky primeranej veľkosti, kŕmi sa po 1-3 kúskoch naraz.

Najmä na začiatku tréningu je dobrou stratégiou odrátať si presný počet odmien – napr. 20 kúskov. A to preto, aby ste nerobili príliš dlhé lekcie (to je mor pozitívnych trénerov) – proste keď odmeny miniete, musíte skončiť. Vďaka tomu zostanú lekcie krátke a príjemné, vy aj kôň sa naučíte včas skončiť a kým sa znova vrátite, máte čas v hlave si prebehnúť uplynulú lekciu a vyhodnotiť si, čo bolo dobré a čo nabudúce urobíte inak (super je natáčať si svoje lekcie na video a v prestávkach si ho pozrieť – to je najlepšia spätná väzba).

Jackpot!

Jackpot je v podstate nečakaná obrovská odmena (buď jedna extra atraktívna, ktorú bežne nedostáva – napr. kocka cukru – alebo veľká hrsť či dve bežnej odmeny). Jackpot môžeme použiť v dvoch rôznych situáciách. Buď vtedy, keď vidíte, že motivácia koňa upadá – tak mu za úplne obyčajný, ľahký cvik zrazu dáte velikánske posilnenie – to ho obvykle tak prekvapí a poteší, že sa začne opäť snažiť (ktovie, kedy by sa to mohlo zopakovať, žejo?). Alebo vtedy, keď sa mu niečo extra podarí, keď nastane „prielom“ – konečne pochopí niečo, čo mu predtým dlho nešlo – vtedy je na mieste prejaviť veľkú radosť, poriadne prekŕmiť a vyškrabkať. Nezdržujte sa však ováciami pridlho, aby ste nestratili rytmus tréningu a aby kôň medzitým nezabudol, za čo že tá veľká odmena bola. J

Niekedy môžete použiť aj tzv. shower of treats, teda „spŕšku odmien“ – v podstate je to tiež jackpot a využíva sa vtedy, keď chcete koňa u koňa naposilňovať zotrvávanie v určitej pozícii (aby si povedal niečo ako „wow, tu je to vážne super!“). Jedným zo základných pravidiel v pozitívke je totiž, že sa kliká za akciu, kŕmi sa za pozíciu (anglicky „click for the action, treat for the position“; Pryor, 2011). Čiže tým, v akej pozícii koňa odmeňujete, posilňujete jeho zotrvávanie v tejto pozícii. To sa využíva už pri učení slušných spôsobov, potom napr. pri učení státia na mieste... To, kde kôň dostane odmenu, môže dokonca pomôcť aj pri jeho nasmerovaní k ďalšiemu pohybu (čiže keď chcete, aby kôň po odmenení pokračovať v pohybe doľava, logicky ho neodmeníte v postavení s hlavou doprava, ale doľava).

Pozor na zdravie!

Pri používaní potravy ako odmeny nezabúdajte kŕmiť zdravo! Započítavajte odmeny do kŕmnej dávky koňa, aby ste ju neprekračovali. Nekŕmte zbytočne veľa jednoduchého cukru a škrobu – vyhýbajte sa sladeným a melasovaným pamlskom a pri obilninách neprekračujte dávku 2g škrobu na 1kg hmotnosti koňa na deň (1g škrobu na 1kg v jednej dávke – to je zhruba 1 kg ovsa alebo 0,7 kg jačmeňa). Ak má váš kôň nadváhu (viac ako 5 na BCS), problémy s kopytami, kožou, trávením... vôbec nekŕmte obilniny a sladké veci (ako sú kupované pamlsky, cukor, suchý chlieb, ovocie). Pre takéto kone sa ako odmena hodí granulované seno, granulovaná lucerka, pelety s vysokým obsahom vlákniny, rezanka (tieto produkty ponúka napr. firma Spillers), mrkva, červená repa...

Nech žijú ľadvinky

Ľadvinky boli kedysi veľmi populárne, no dnes sú už doménou asi iba postarších nemeckých turistov... A pozitívkárov! :D Naozaj, nezanevrite na ľadvinky, sú skvelé! Kúpte si dostatočne priestrannú ľadvinku, ktorá má viac vreciek na rôzne druhy pamlskov, vrecko na mobil, vrecko na kliker... Je to skvelý pomocník a okrem skladovania pamlskov má ešte jednu veľmi dôležitú funkciu. Ľadvinka umožňuje koňovi rozlíšiť, kedy sa trénuje pozitívkou a kedy nie (môžete mať samozrejme aj hocijaký iný signál na začiatok lekcie – viac info  v tomto článku). Nekŕmte koňa z ruky, keď nemáte pripnutú kapsičku – to si môžete dovoliť iba s koňom, ktorý má už dávno dokonale vyriešené slušné spôsoby, má dobrú frustračnú toleranciu a nevníma vás iba ako hrací automat (nie je závislý na tréningu).

Tip – ak fakt nie ste na ľadvinky, môžete si zadovážiť krásnu tréningovú sukňu. ;-)

A čo ak nič nechce???

Občas sa nájde kôň, ktorý je na prvý pohľad nemotivovateľný. Bývajú to kone, ktoré prišli z pastevného odchovu, čo s ľuďmi nemajú zatiaľ žiadne skúsenosti alebo naopak kone, ktoré boli ľuďmi na duši (a často aj na tele) hlboko zranené. Nechcú sa dať pohladiť, nič si z ruky nevezmú. Alebo aj vezmú, ale vypľujú... Nevhodní kandidáti na pozitívku? Vôbec nie, nelámte nad nimi palicu!

Ak sa ku koňovi nedá priblížiť natoľko, aby ste mohli použiť pozitívne posilňovanie, možno spočiatku využiť veľmi jemné negatívne posilňovanie – priblížite sa vždy len toľko, koľko kôň v pokoji znesie a potom sa zas vzdialite (to je moment R–; Harris, 2015). Postupne sa dostávate stále bližšie a bližšie, až sa napokon takto dostanete tak blízko, že môžete koňovi hodiť do kýbla niečo dobré (prejdete na R+). Neskôr skúsite ponúknuť pamlsok z ruky. Cez odmeny sa postupne prepracujete až k dotykom a možno zistíte, že na určitých miestach si ich kôň užíva.

Ak kôň nepozná nič iné než pastvu a seno, zrejme spočiatku nebude chcieť vziať nový druh pamlsku. Na každý nový druh potravy ho treba najprv pár týždňov po troškách zvykať, aj kvôli tráveniu, aj z psychického hľadiska – kôň sa inštinktívne vyhýba neznámym druhom potravy, aby sa náhodou neotrávil. Takto si kôň časom zvykne na najrôznejšie chute, potom už len treba vysledovať, ktoré sú preňho tie „naj“.

Každý kôň sa dá pozitívne motivovať, chce to len trošku pohnúť rozumom a mať s ním trpezlivosť. Bolo by jednoduchšie proste sa na to vykašľať a donútiť koňa k poslušnosti cez R–? Jasné, že bolo. Ale mali by ste z toho vy a váš kôň radosť? Tak vidíte. Zahrajte sa radšej trochu na detektívov a nájdite tú pravú odmenu pre vášho koňa. ;-)

Použité zdroje a literatúra:

Harris, G. (2015). Dotkni se zvířecí duše. Praha: Plot.

Plháková, A. (2003). Obecná psychologie. Praha: Academia.

Pryor, K. (2011). Svého psa nestřílejte. Praha: Práh.

Šusta, F. (2014). Trénink je rozhovor. Praha: Plot.

1: thehorse.com

2: connectiontraining.com

3: thehorse.com

Späť na Tréning pozitívnou motiváciou