Anatómia svalu – svaly sú
zväzky svalových vláken (myofibríl). Jednotlivé svalové vlákna sú obalené
tenučkou vrstvou väziva (sarkoplazmou), ktorá ich spevňuje. Viacero svalových
vláken tvorí snopček, ktorý má niekoľko riadiacich bunkových jadier
a obalený je sarkolemou, čo je tiež spevňujúce väzivo – bráni prílišnému
natiahnutiu svalu. Snopčeky tvoria snopce a snopce tvoria celý kostrový
sval. Jednotlivé svalové vlákna sú tvorené tzv. sarkomérami, čo sú opakujúce sa
usporiadania svetlých a tmavých pásikov dvoch chemických reťazcov, aktínu
a myozínu, vďaka čomu sú kostrové svaly na pohľad priečne pruhované.
Stavba kostrového
svalu:
1 – šľacha
2 – hlboká fascia
3 – kostrový sval
4 – snopce
5 – snopčeky
6 – jadro
7 – sarkolema
8 – myofibrila
9 – sarkoplazma
10 – filamenty (sarkoméry)
Fyziológia svalu – nervová
sústava vyšle motorickým nervom signál, ktorý sval prijme cez nervovosvalovú
platničku. Následne dôjde k stiahnutiu svalu spálením energie uvoľnenej
z cukru alebo tuku (priamo vo svaloch sú uložené zásoby glykogénu, ktorý
sa môže rozštiepiť na rýchlo využiteľnú glukózu) – aktín a myozín sa do
seba postupne zasúvajú a tým sa celé svalové vlákno stiahne (teda dôjde ku
kontrakcii). Takto sa naraz stiahnu všetky vlákna v danom svale, sval
zatiahne za kosti, na ktoré sa šľachami upína, ohnú či vystrú sa kĺby
a tak dôjde k samotnému pohybu. Naopak uvoľňovanie svalu (relaxácia),
rozťahovanie aktínu a myozínu, prebieha bez nutnosti prísunu energie.
Energia potrebná na
sťahovanie svalstva sa dá spáliť dvoma spôsobmi – aeróbne, teda za prítomnosti
kyslíka, alebo anaeróbne, bez prítomnosti kyslíka. Prvý spôsob je dokonalým
spaľovaním bez vedľajších produktov. Druhý spôsob produkuje odpadové chemické
látky, ktoré potom narušujú správne fungovanie svalu – ide hlavne o kyselinu
mliečnu (keď sa neodplaví, spôsobuje svalovú horúčku, tzv. „prekyslenie
svalu“).
Kým pľúca a srdce
zvládajú dodávať svalom cez krv dostatok kyslíka (preto sa pri námahe zrýchľuje
dych a tep), svaly pracujú aeróbne a neunavujú sa. Pri nedostatku
kyslíka (pri rýchlej, dlhej práci), nastupuje anaeróbne spaľovanie a čím
viac k. mliečnej sa vo svaloch hromadí, tým sú unavenejšie, menej výkonné.
Začínajú bolieť, znižuje sa koordinácia a môže dôjsť k poškodeniu
svalových vláken či inému zraneniu. Preto treba anaeróbnu prácu často striedať
s aeróbnou (inak svaly neposilňujeme, ale poškodzujeme – krokové pauzy na
dlhej oťaži, postupné budovanie vytrvalosti a rýchlosti).
Schéma práce priečne
pruhovaného svalstva:
Modrá – aktínové
filamenty
Červená – myozínové
filamenty
Hore – uvoľnený sval
Dole – stiahnutý sval
Typy organizmov z hľadiska prevládajúceho druhu svalových
vláken – niektoré kone sú lepšie geneticky
uspôsobené na rýchly pohyb v kmihu, iné viac na pomalý, vytrvalý a silový
pohyb –podľa toho, aké svalové vlákna u nich prevládajú.
U ľahkých koní
prevažujú biele, „rýchle“ vlákna, ktoré sú väčšie, pracujú viac anaeróbne
a aj keď dokážu na krátku dobu pracovať vo veľkej rýchlosti, rýchlo sa aj
unavia. Kone s prevahou týchto vláken dobre skáču a sú rýchle na
krátke trate.
Na druhej strane napríklad
u chladnokrvných koní prevažujú červené, „pomalé“ vlákna, ktoré dokážu
dlhšie pracovať aeróbne, pretože kyslík si lepšie „šetria“ (majú viac farbiva
myoglobínu, ktoré viaže kyslík). I keď kone s prevahou červených
vláken nedokážu vyvinúť veľkú rýchlosť, sú vytrvalé a majú veľkú nosnú
silu.
Použité zdroje a literatúra:
Heuschmann, G. (2012). Kdybv koně mohli křičet: Co musí jezdci
vědět, aby jejich kůň zůstal zdravý. Praha: Brázda.
Higgins, G., Martin, S.
(2009). Koně a jejich pohyb.
Praha: Metafora.
Higgins, G. Martin, S.
(2013). Pohyb a výkon koně:
Anatomie. Praha: Metafora.
Hourdebaigt, J.-P. (2012). Masáže koní. Praha: Ana Hita.
O’Brien, K. (2009). Zdraví koně: Základní péče. Nejčastější choroby a problémy. Praha:
Metafora.
Stammer, S. (2007). Fyzioterapie: Prevence, Rehabilitace,
Optimalizace tréninku. Praha: Brázda.
Späť na Pohybovú
sústavu koňa