Kostra predných končatín – je
pomerne vertikálna, má len dva „pružiace body“, ktoré umožňujú dobre tlmiť
nárazy. Predné končatiny navyše nesú asi 60% váhy koňa, preto sa ľahšie
poškodia a opotrebujú, obzvlášť ak je kôň jazdecky využívaný (jazdec
predok ešte viac preťažuje – preto výcvikom koňa vedieme k zhromaženiu,
aby sa zaťaženie predných a zadných končatín postupne vyrovnávalo).
Predná končatina začína
lopatkou – je s hrudným košom spojená len svalstvom a väzivom (kôň
nemá kľúčnu kosť), čo umožňuje jej veľkú pohyblivosť hore-dole
a dopredu-dozadu. Sklon lopatky určuje akciu predných končatín, teda ako
vysoko ich kôň môže dvíhať – čím strmšia je lopatka, tým plochšie chody kôň má
(a pri nesprávnom výcviku horšie tlmí nárazy, takže si aj rýchlejšie opotrebuje
kĺby). Opäť zmienim sedlá – nezabúdajme na to, že lopatka musí mať dostatok
priestoru na pohyb dozadu a nahor. Sedlo musí koňovi pasovať (viď vyššie)
a musíme ho aj správne umiestniť – medzi vrchol lopatky a koniec
ramena kostry by sa mali vojsť 4 prsty (umiestnené šikmo hore).
Ramenná kosť pôsobí ako páka
medzi predlaktím a lopatkou – pri pohybe posúva tieto kosti do opačných
smerov, čím umožňuje tlmenie nárazov a správne krčenie nôh.
Predlaktie je tvorené
lakťovou a vretennou kosťou, so záprstím je spojené karpálnym kĺbom. Ten
je tvorený 8 kostičkami a má aj prídavnú sezamskú kosť, po ktorej kĺžu
šľachy ohýbačov. Prenáša nárazy od zeme priamo hore.
Záprstie (záprstná kosť
a bodcové kosti) je spojené so sponkovou kosťou sponkovým kĺbom, potom
nasleduje korunkový kĺb a články prsta – korunková kosť, kopytná kosť,
strelková kosť a ešte sezamské kostičky.
Kostra zadných končatín – má
stavbu podobnú „skladacej harmonike“, takže účinne a mäkko dokáže tlmiť
nárazy. U necvičeného koňa nesú zadné končatiny menej hmotnosti ako predné
a slúžia viac na posun vpred. S pokračujúcim výcvikom sa tento pomer
však dá zmeniť, vďaka silnému svalstvu zadku (no „horizontálnu rovnováhu“ –
nesenie váhy koňa i jazdca 50:50 na predných i zadných končatinách –
kôň dosahuje až pri kvalitne prevedenej piafe).
Zadná končatina začína
panvou – je umiestnená šikmo (strmšie postavenie umožňuje vyvinúť veľkú nosnú
silu, otvorenejšie zas väčšiu posuvnú silu), na hornom konci je nepohyblivo
spojená s chrbticou v mieste ileosakrálneho spojenia; jej sklápanie
(odraz na skok, zhromaždenie) a roztváranie (zakročenie zadných nôh
v cvale, trysku, predĺženom kluse...) umožňuje lumbosakrálny kĺb.
Na panvu sa napája stehenná
kosť bedrovým kĺbom, ktorý má guľový tvar a vďaka tomu je najpohyblivejším
kĺbom v tele koňa. Stehenná kosť je s lýtkovou kosťou spojená
kolenným kĺbom, ktorý je zas najslabším kĺbom v tele (namáhaný je najmä pri
rýchlom pohybe, skákaní a v obratoch), je chránený meniskami (chrupavkovými
doštičkami medzi kĺbnymi plochami) a šľachy naťahovačov kĺžu po sezamskej
kosti – jabĺčku – aby sa zmenšilo trenie v kĺbe.
Pätový kĺb spája lýtko
a záprstie, vybieha z neho dozadu pätový hrbol, kosť, na ktorú sa
Achilovou šľachou upínajú veľké svaly zadku koňa. Stavba dolnej časti zadnej
končatiny je v podstate identická s prednou, len uhly sú trochu
odlišné.
Kostra končatín koňa:
1 – lopatka
2 – ramenný kĺb
3 – ramenná kosť
4 – lakťový kĺb
5 – vretenná kosť
6 – zápästný kĺb
7 – bodcové kosti
8 – záprstná kosť (metakarpálna)
9 – sponkový kĺb
10 – sponková kosť
11 – korunková kosť
12 – kopytná kosť
13 – panva
14 – bedrový kĺb
15 – sedací hrbol
16 – jabĺčko
17 – kolenný kĺb
18 – holenná kosť
19 – pätový hrbol
20 – pätový kĺb
21 – záprstná kosť (metatarzálna)
22 – sezamská kosť
23 – kopytný kĺb
Použité zdroje a literatúra:
Beran, A. (2009). S respektem! Praha: Brázda.
Diacont, K. (2010). Jak to řeknu mému koni. Praha: Brázda.
Diacont, K., Löffler, A.
(2010). Správný trénink, zdravý kůň.
KoKo Produkzionsservice.
Diacont, K. (2010). Výcvik mladého koně: Šetrný a bezpečný
výcvik koně. KoKo Produkzionsservice.
Dunová, A., Popková, L. (2016).
Dornova metoda pro zvířata. Olomouc:
Poznání.
Heuschmann, G. (2012). Kdybv koně mohli křičet: Co musí jezdci
vědět, aby jejich kůň zůstal zdravý. Praha: Brázda.
Higgins, G., Martin, S.
(2009). Koně a jejich pohyb.
Praha: Metafora.
Higgins, G. Martin, S.
(2013). Pohyb a výkon koně:
Anatomie. Praha: Metafora.
Hourdebaigt, J.-P. (2012). Masáže koní. Praha: Ana Hita.
Karl, P. (2008). Omyly moderné drezury. Praha: Brázda.
Kattwinkel, K. (2016). Když mají koně problémy: Celostní léčba koní
v praxi. Praha: Brázda
O’Brien, K. (2009). Zdraví koně: Základní péče. Nejčastější choroby a problémy. Praha:
Metafora.
Stammer, S. (2007). Fyzioterapie: Prevence, Rehabilitace,
Optimalizace tréninku. Praha: Brázda.
Tucker, R. (2017). Kde to mého koně bolí? Praktický průvodce
vyšetřením koně pomocí chiropraktických metod. Jihlava: Arcaro.
Späť na Opornú
sústavu koňa