Lebka chráni mozog a zmyslové
orgány koňa. Tvorí ju 34 kostí, má 4 dutiny (mozgovú, očnicovú, nosnú a ústnu +
vedľajšie nosové dutiny, ktoré ju odľahčujú).
Zuby – kôň má 40-42 zubov, mliečne
sa menia za trvalé vo veku 2,5-5 rokov (kým sa nevymenia, kôň by nemal byť
trénovaný so zubadlom – je to bolestivý proces, niekedy sprevádzaný aj
zápalmi). Zuby sa vytláčajú z čeľustí po celý život, čím vyrovnávajú
obrusovanie pri príjme vláknitej potravy 16-19 hodín denne. Kôň by mal žrať zo
zeme, aby sa obrusovali rovnomerne, inak na nich vznikajú bolestivé háčiky
a rampy, ktoré potom treba obrusovať umelo. Taktiež treba obrusovať predné
rezáky, ak kôň nemá prístup k pastve, pretože seno si nemusí odhrýzať,
čiže chýba prirodzený obrus (riešiť sa to dá podávaním sena v sieťach
s malými okami, z ktorých si ho kôň musí vytrhávať zubami). Kôň
potrebuje kontrolu zubára takisto ako my, 2x ročne, obzvlášť dôležité je to
u mladých a starých koní. Zubára tiež volajte, akonáhle si všimnete,
že kôň horšie žerie, vypľúva šúľky nedožutého sena, robí divné pohyby papuľou,
zrazu má problémy s uzdením, nechce ísť na priľnutie, nechce vyklenúť
zátylok, atď.. Dajte si dobrý pozor na výber zubára, vopred si pozisťujte
referencie z viacerých zdrojov. Uprednostnite zubára, ktorý pracuje ručnou
rašpľou. Určite nevolajte takého, ktorý upraví iba zadné zuby a na predné
nepozerá. Zubár by mal kompletne skontrolovať nielen chrup, ale celkový stav
ústnej dutiny, slizníc, nosových a prínosových dutín a čeľustného kĺbu.
Zubadlo – leží na jazyku
a ďasnách v bezzubej časti papule medzi rezákmi a črenovcami.
V papuli naň v podstate nie je miesto, celú ústnu dutinu vypĺňa
jazyk. Preto príliš hrubé („jemné“) zubadlo mnohým koňom v papuli prekáža.
Okrem toho je tu reflexný konflikt – prítomnosť zubadla v papuli vyvolá
slinenie, kôň musí sliny prehĺtať; pri vyššej námahe pri jazdení musí
rýchlejšie dýchať; oboje naraz nejde – kôň preto fŕka, dychčí, niekedy až
chrčí, tečú mu sliny z papule (kone bez zubadla dýchajú pri jazdení omnoho
pravidelnejšie). Tento konflikt je ešte horší, keď musí mať kôň vyklenutý
zátylok, čo zúži priedušnicu; ešte horšie to je, ak je ruka jazdca tvrdá
a kôň zaťahuje dozadu jazyk a celú spodnú čeľusť. Jazyk aj ďasná sú
nesmierne citlivé, nie je dôvod predpokladať, že by kôň cítil bolesť menej než
človek – preto si skúste s pomocou lyžičiek na sebe, ako pôsobí stihlo,
keď ním ťaháte dozadu-dolu (veľmi ľahko spôsobí značnú bolesť) a keď ním
ťaháte hore, do kútikov (ústa sa vám roztiahnu ako žabe, musíte ich otvoriť,
ale bolesť prichádza až omnoho neskôr). Čiže rukami pôsobíme aktívne iba nahor,
do kútikov papule koňa a jemne, silou pár gramov – kôň to cíti
a stačí to. Oťaže nesmú slúžiť na silové ovládanie koňa, ale na jemnučkú
sofistikovanú komunikáciu o detailoch. Najvhodnejšie je praobyčajné, 1x
lomené, stredne tenké stihlo s voľnými krúžkami – nezviera tak jazyk koňa,
krúžky sa pri zádrži pootočia, nestáčajú zubadielko v papuli (a kôň si ho
sám môže v papuli posunúť jazykom na pohodlné miesto). Oliva je ostrejšia,
pri zádrži dozadu vznikajú mierne páčivé sily. Dvakrát lomené zubadlo je tiež
ostrejšie, pri zádrži dozadu bolestivo stíska jazyk. Pri 1x lomenom zubadle
hrozí luskáčikový efekt iba v prípade, že je príliš široké (z kútikov
papule má na každej strane trčať asi 0,5cm zubadielka, nie viac) – čo však
neznamená, že keď za takéto zubadlo zatiahnete dozadu a dolu, koňa to nebolí.
Nie, vždy to bolí. Preto znova – dozadu a dolu NIE! Zubadlo s voľnými
krúžkami je dobré doplniť o gumené „slintáky“, ktoré bránia prištipnutiu
kútikov a mierne bránia aj preťahovaniu zubadla v papuli. Zubadlo
s tyčkami (nepripevnenými o lícnice!) a voľnými krúžkami, tzv.
fulmer, najlepšie bráni nepríjemnému posúvaniu zubadla v papuli
doprava-doľava. Podbradný remienok NEzabráni preťahovaniu zubadla
v papuli, okrem toho ťahá zubadlo dolu, prosím nepoužívajte ho!!! Pákové
zubadlo by tiež nemalo byť ani príliš hrubé, ani príliš tenké, oblúk na jazyk
stačí mierny, aby netlačil na horné podnebie, páka nesmie byť lomená, ramená by
nemali byť príliš dlhé, lepší je podbradný remienok než retiazka a nesmie
byť príliš utiahnutý.
Čeľustný (temporomandibulárny) kĺb – umožňuje elipsovité žuvacie pohyby. Čeľuste sú
v správnej vzájomnej polohe iba pri žraní zo zeme – pri zdvihnutej hlave
sa spodná čeľusť posúva dozadu a zuby sa obrusujú nerovnomerne, vzniknú na
nich háčiky a rampy (bolesť, problémy s príjmom potravy, uzdením,
priľnutím, až headshaking). Preto treba kone kŕmiť zo zeme, zabezpečiť
nepretržitý prístup k objemovému krmivu (ak kone trpia nadváhou, riešiť to
slowfeedermi a náhubkami, nie hladovaním!), zuby dávať kontrolovať 1-2x
ročne.
Výbežok zátylkovej kosti – je najvyšším
miestom lebky koňa a má byť najvyšším bodom tela koňa v relatívnom
napriamení (čo má byť samovoľný dôsledok zhromaždenia). Zátylok sa spája
s 1. krčným stavcom v atlanto-okcipitálnom kĺbe, ktorý umožňuje pohyb
hlavy hore-dolu (do strán minimálne). Na krídla atlasu sa upínajú veľké svaly
krku. Pri pôsobení oťažami smerom dozadu vznikajú v zátylku veľké páčivé
sily (zákon akcie a reakcie) – jazdec má k dispozícii rameno
o dĺžke 30-40 cm, kôň iba 4-6 cm (pomer 1:7 až 1:10). Ak jazdec ťahá za
každú oťaž silou 10 kg (čo nie je nič nezvyčajné), kôň cíti na zátylku
preťaženie o sile až 70-100 kg. Pri použití pákového zubadla, prevliečok
či martingalu sa sily ešte násobia (ďalšie pákové či kladkové pôsobenie). To
spôsobuje poškodenia väzov a úponov svalov, posuny v kĺboch, zmeny na
kostiach (aj nenávratné). Takmer každý jazdecký kôň má patologické zmeny
v tejto oblasti. Oťaže nemajú slúžiť na zastavovanie, nesmie sa za ne
ťahať dozadu-dolu!!! Z rovnakého dôvodu sa v klasickom jazdeckom umení nepoužívajú
pomocné oťaže a nemali by sa používať ani vyväzovacie.
Výbežok nosovej kosti – pozrite
sa, kam siaha a aký je na konci tenký a krehký. Na jeho končeku sedí
nánosník. Ak je kombinovaný, často dokonca stláča až mäkké chrupavky (obmedzuje
dýchanie). Švédske nánosníky sú najnebezpečnejšie – jednak zakrývajú
neschopnosť jazdca, jeho tvrdú ruku, ale tiež tlačia na kosti, zuby, chrupavky,
mäkké tkanivá, nervy, cievy (môžu byť spúšťačom headshakingu). Najlepší
nánosník je žiadny alebo keď už, tak klasický tenký anglický, ležiaci 3 prsty
pod lícnou kosťou a voľný aspoň na 2 dospelé postavené prsty – a to platí aj
pre bezzubadlové uzdečky!!! Tie môžu koňovi uškodiť rovnako ako zubadlo, ak sú
oťaže v hrubých rukách – také hackamore môže veľmi ľahko zlomiť výbežok
nosovej kosti či spôsobiť ťažké pohmoždenia. Bez ohľadu na to, či má kôň na
hlave drezúrnu uzdu, sidepull alebo ohlávku, oťaže nikdy nesmú slúžiť na jeho
ovládanie!
Lebka koňa:
1 – miesto, kde leží
anglický nánosník
2 – miesto, kde leží
hannoverský nánosník alebo hackamore
Červená bodka –
atlantookcipitálny kĺb
Žltá čiara – páka,
ktorú má k dispozícii jazdec (30-40 cm)
Zelená čiara – páka,
ktorú má k dispozícii kôň (4-6 cm)
Použité zdroje a literatúra:
Beran, A. (2009). S respektem! Praha: Brázda.
Diacont, K. (2010). Jak to řeknu mému koni. Praha: Brázda.
Diacont, K., Löffler, A.
(2010). Správný trénink, zdravý kůň.
KoKo Produkzionsservice.
Diacont, K. (2010). Výcvik mladého koně: Šetrný a bezpečný
výcvik koně. KoKo Produkzionsservice.
Dunová, A., Popková, L. (2016).
Dornova metoda pro zvířata. Olomouc:
Poznání.
Heuschmann, G. (2012). Kdybv koně mohli křičet: Co musí jezdci
vědět, aby jejich kůň zůstal zdravý. Praha: Brázda.
Higgins, G., Martin, S.
(2009). Koně a jejich pohyb.
Praha: Metafora.
Higgins, G. Martin, S.
(2013). Pohyb a výkon koně:
Anatomie. Praha: Metafora.
Hourdebaigt, J.-P. (2012). Masáže koní. Praha: Ana Hita.
Karl, P. (2008). Omyly moderné drezury. Praha: Brázda.
Kattwinkel, K. (2016). Když mají koně problémy: Celostní léčba koní
v praxi. Praha: Brázda
O’Brien, K. (2009). Zdraví koně: Základní péče. Nejčastější choroby a problémy. Praha:
Metafora.
Stammer, S. (2007). Fyzioterapie: Prevence, Rehabilitace,
Optimalizace tréninku. Praha: Brázda.
Strasser, H., Cook, R.
(2009). Železo v koňské hubě.
Praha: Nakladatelství Růže.
Tucker, R. (2017). Kde to mého koně bolí? Praktický průvodce
vyšetřením koně pomocí chiropraktických metod. Jihlava: Arcaro.
Späť na Opornú
sústavu koňa