Príznaky problémov s pohybovým aparátom
Fyzické – krívanie, krívanie
z ruky, chrbát bolestivý na tlak, končatiny opuchnuté, teplé, citlivé na
tlak (šľachy), na ohnutie (kĺby), stuhnutosť, extrémna krivosť, neochota
k určitým pohybom (stranové pohyby, skoky, cval na jednu ruku...),
skracovanie krokov, nečistota taktu (hlavne krok a cval – mimochod,
rozkladanie, predĺžený klus so skorším dopadom zadnej končatiny), krivé
a neuvoľnené nesenie chvosta, potkýnanie, potriasanie hlavou, extrémna
poloha hlavy, spomalený či uponáhľaný pohyb, drobenie krokov oboma končatinami,
trhavý pohyb, vyhadzovanie špičiek kopýt, ťahanie špičiek panvových končatín po
zemi, kopyto dopadajúce na zem najprv špičkou, potom pätkou, extrémne potenie...
Psychické – symptómy bolesti ako
privreté oči s vráskami nad viečkami, pohľad obrátený dovnútra, stiahnuté
čeľuste, nozdry stiahnuté dozadu, uši nehybné, otočené bokom a dozadu;
symptómy depresie ako strata záujmu o okolie, o činnosti, stojí bokom
od ostatných koní s rovným krkom a prázdnym pohľadom, slabšie žerie,
je unavený, lebo nespí; symptómy naučenej bezmocnosti ako je depresia, neprejavovanie
emócií, „vypnutosť“, „strojovitosť“, nechá so sebou robiť úplne čokoľvek,
nesnaží sa vymaniť z poškodzujúcej situácie.
Behaviorálne – neposlušnosť,
vyhadzovanie, zastavovanie, cúvanie, stavanie na zadné, kopanie a hryzenie
po jazdcovi, problémy pri čistení, sedlaní a nasadaní, otváranie papule,
prehadzovanie jazyka cez zubadlo, hryzenie zubadla... Často extrémny rozdiel
medzi správaním koňa pri manipulácii zo zeme (miláčik) a pod sedlom
(ďábel).
Prvá pomoc
Voľno vo výbehu / paddocku,
chladenie tečúcou vodou, veterinár. Pri prudkých akútnych symptómoch kľud
v boxe (v spoločnosti iného koňa, aby bol zranený kôň v kľude).
Veterinár
Žiadajte diagnózu – RTG,
termografia, sono, lokálna anestézia; neakceptujte iba potláčanie príznakov! Veľký
pozor na protizápalové nesteroidné lieky! (Zvyšujú riziko žalúdočných vredov;
iba potlačia príznaky, ale napr. šľacha sa nedolieči ešte niekoľko mesiacov –
ale keďže nebolí, kôň sa začne zaťažovať priskoro a poškodenie sa tým ešte
zhorší.) Výživové doplnky na kĺby sú podfuk! (Obzvlášť ak koňovi chýba
pravidelný primeraný pohyb. Jediný klinicky overený prípravok je hyaluronan
aplikovaný vnútrožilovo alebo priamo do postihnutých kĺbov.) Kľud v boxe
obmedziť na najnutnejšie minimum! (Kôň vie stabilizovať kĺby iba v pohybe,
keď stojí, chrbtica i končatiny trpia, svaly atrofujú, trpí aj trávenie,
dýchanie, srdce, kopytá... Obzvlášť ak musí žrať z vyvýšeného žľabu či
jaslí. Nehovoriac o psychickom utrpení izolovaného koňa bez priateľov
a pohybu.)
Fyzioterapia
Koho zavolať – je ideálne aj
veterinár, celoživotne sa vzdeláva, (aj) v zahraničí, má prax,
spolupracuje s ošetrujúcim veterinárom, dbá na kontraindikácie.
Fyzikálna terapia – tlak,
teplo (v chronickej fáze) / chlad (v akútnej fáze, nie ľad), voda, elektrický
prúd, magnety.
Kĺby – chiropraxia, Dornova metóda
(vyberať zo zoznamu doporučených terapeutov), kraniosakrálna terapia... Každý
má dobré skúsenosti z niečím iným. Chiropraxia je invazívnejšia, môže
poškodiť svaly. Dornova metóda využíva prirodzený pohyb koňa, je jemnejšia, na
vážnejšie stavy ju treba opakovať viackrát po sebe s určitými odstupmi.
Svaly, fascie – veľmi jemné a účinné sú
Bowenova masáž, Equine Touch; uvoľňovanie spúšťových a stresových bodov,
kinesiotaping,...
Cievny a lymfatický systém – manuálna
lymfodrenáž.
Celostný prístup – akupunktúra, akupresúra, shiatsu
(energetické dráhy), TTOUCH, homeopatia, autopatia; dôležitá je vzájomná
spolupráca veterinára, zubára, kopytára / kováča, fyzioterapeuta, majiteľa,
jazdca i ošetrovateľov.
Rehabilitácia
Vždy konzultovať
s ošetrujúcimi odborníkmi, aj priebežne.
Zlepšiť podmienky chovu (aj
výživa a kopytá), napasovať výstroj.
Naučiť správne pohybové
vzory.
Pomaličky zvyšovať záťaž,
meniť typy záťaže.
Dať do poriadku aj svoje
telo – tiež sa dať ponaprávať, vymasírovať, začať pravidelne cvičiť.
Prevencia
Genetika – dnes sa odhaduje, že
cca 30% teplokrvných koní v Európe trpí vrodenými vadami. Prílišné
šľachtenie extravagantných chodov, hypermobility, hypotonie, prináša svoje
dane. Pripúšťať by sa mali iba registrované jedince s kvalitnou, korektnou
stavbou tela a normálnu, primeranou mechanikou pohybu. Vyberáme dlhovekú,
zdravú líniu. Pohyblivá, nie príliš ťažká hlava, vysoko nasadený, primerane
dlhý krk, šikmé lopatky, hlboký a široký hrudný kôš, dlhý, relatívne
výrazný kohútik, stredne dlhý chrbát, ani prehnutý, ani rovný či kaprí, silný,
jemne zrazený zadok, nesmie byť prestavaný, rovné nohy s pravidelným
postojom, suché kĺby a šľachy, ani príliš strmé, ani príliš mäkké sponky,
dobre tvarované tvrdé kopytá.
Vývin – začína to už počas
žrebnosti, správny režim a výživa kobyly. Potom vhodné podmienky odchovu
(veľa voľného pohybu po rôznych povrchoch), správna výživa (dostatok proteínov,
vitamínov a minerálov, nie príliš škrobu a cukrov).
Manažment chovu – ideálne
je otvorené aktívne ustajnenie, ktoré koňa motivuje k pohybu, kde má
neustály kontakt s inými koňmi.
Kopytá – stimulované pohybom 24/7
po rôznorodých povrchoch, správna výživa, správny trim, ideálne nekuté (ak
dočasne treba ochranu, tak topánočky, ale treba riešiť príčinu problému).
Výživa – dostatok esenciálnych
aminokyselín, minerálov a vitamínov, nesmie byť obézny. Kĺbna výživa
účinkuje iba pri dostatku pohybu.
Výstroj – musí koňovi
i jazdcovi perfektne padnúť, treba to pravidelne kontrolovať, lebo
nasvalenie sa mení.
Výcvik – nezačať príliš skoro
s lonžovaním, obsadaním, zhromažďovaním, skákaním... jednoducho
nepreťažovať mladého koňa. Nevyväzovať, nejazdiť za kolmicou, nejazdiť silovo.
Dbať na solídne základy, nepreskakovať fázy výcviku. Postupne, systematicky
viesť koňa k zhromažďovaniu, aby si uchoval zdravé nohy a chrbát.
Pracovať pravidelne, záťaž zvyšovať len postupne. Nestresovať koňa, aby si
v panike neublížil. Za dodržania týchto zásad dokáže kôň pracovať aj veľmi
intenzívne a zostane zdravý.
Jazdec – zdravý, fit, bez
dysbalancií, správny sed, správne pomôcky, psychická pohoda, správne použitie
poznatkov biomechaniky, teórie učenia, etológie, psychológie pri práci zo zeme
i jazdení, neustále sa vzdeláva.
Použité zdroje a literatúra:
Bayley, L. (2006). KONĚ: Práce ze země. Praha: Metafora.
Beran, A. (2009). S respektem! Praha: Brázda.
Braun, G. (2005). Výcvik koní podle Bey Borelle. Praha:
Brázda.
Diacont, K. (2010). Jak to řeknu mému koni. Praha: Brázda.
Diacont, K., Löffler, A.
(2010). Správný trénink, zdravý kůň.
KoKo Produkzionsservice.
Diacont, K. (2010). Výcvik mladého koně: Šetrný a bezpečný
výcvik koně. KoKo Produkzionsservice.
Dunová, A., Popková, L.
(2016). Dornova metoda pro zvířata.
Olomouc: Poznání.
Enenkelová, H. (2015). Otevírání dveří do jezdcovy duše: Drezura se
svědomím.Praha: Powerprint.
Enenkelová, H. (2015). Otevírání dveří do koňské duše:
Somatopsychologie koní.Praha: Powerprint.
Heuschmann, G. (2012). Kdybv koně mohli křičet: Co musí jezdci
vědět, aby jejich kůň zůstal zdravý. Praha: Brázda.
Higgins, G., Martin, S.
(2009). Koně a jejich pohyb.
Praha: Metafora.
Higgins, G. Martin, S.
(2013). Pohyb a výkon koně:
Anatomie. Praha: Metafora.
Hourdebaigt, J.-P. (2012). Masáže koní. Praha: Ana Hita.
Karl, P. (2008). Omyly moderné drezury. Praha: Brázda.
Kattwinkel, K. (2016). Když mají koně problémy: Celostní léčba koní
v praxi. Praha: Brázda
O’Brien, K. (2009). Zdraví koně: Základní péče. Nejčastější choroby a problémy. Praha:
Metafora.
Stammer, S. (2007). Fyzioterapie: Prevence, Rehabilitace,
Optimalizace tréninku. Praha: Brázda.
Swift, S. (2015). Ježdění podle Sally Swift. Praha:
Brázda.
Tucker, R. (2017). Kde to mého koně bolí? Praktický průvodce
vyšetřením koně pomocí chiropraktických metod. Jihlava: Arcaro.