Relaxačné techniky

Účel a všeobecné zásady

Zameranie a skoncentrovanie pozornosti na prítomnosť,  zbavenie sa rušivých myšlienok, zvýšenie odolnosti voči rušivým vplyvom zvonka, uvoľnenie chronicky napätého svalstva, zníženie psychického napätia, prenos uvoľnenia a sústredenia na koňa – zlepšenie komunikácie, výkonu, celkovej harmónie medzi vami. Zdravotné benefity – zlepšenie psychosomatických ochorení (astma, alergie, žalúdočné, kožné problémy, poruchy spánku, atď.), zníženie stresu, zvýšenie imunity (v relaxovanom stave je aktivovaná parasympatiková vetva autonómnej nervovej sústavy), celkové zvýšenie osobnej pohody. Naučte sa postupne viacero techník, buď sami, alebo choďte na kurz, dĺžku trvania zvyšujte len postupne, podľa toho, koľko sa spočiatku dokážete bez nervozity sústrediť. Nerobte to nasilu, to by malo práve opačný účinok. Vždy si vyberte techniku podľa aktuálnej situácie, vašej potreby. Ak vám utekajú myšlienky, netrestajte sa za to, len si to vždy pokojne uvedomte a vráťte pozornosť späť k procesu relaxácie. Po skončení sa vracajte do plne vedomého stavu postupne (napr. počítaním od 10 do 1, pričom na 5 začnete dýchať zhlboka, na 3 otvoríte pomaly oči a na 1 sa popreťahujete). Zabezpečte si pokojné, nerušivé prostredie, pohodlné miesto (karimatku, mäkkú stoličku opretú o stenu, na koni bez sedla, prípadne s madlami). Nezabúdajte, že cieľom je, aby ste sa cítili po relaxácii lepšie než pred ňou – naozaj sa preto nenúťte za každú cenu vždy do bodky splniť predpísaný postup – radšej si ho spočiatku skráťte, zjednodušte a na náročnosti pridávajte len postupne. Riaďte sa vždy svojimi pocitmi – najdôležitejšie naozaj je, aby ste sa po relaxácii cítili lepšie, než pred ňou.

Dychové cvičenia

Sústredenie na dych je základnou relaxačnou a meditačnou technikou. Prináša koncentráciu pozornosti na prítomnosť, na vlastné telo a uvoľnenie. Spočiatku stačí prirodzene dýchať a vnímať, ako vzduch prúdi nosom, ako rozpína pľúca, ako klesá a dvíha sa bránica... Neskôr skúste dych riadiť – položte si jednu dlaň na pupok, druhú zboku na rebrá. Začnite dýchaním iba do brucha – brucho sa dvíha, rebrá sa nerozpínajú. Potom skúste dýchať iba do pľúc – brucho zostáva poklesnuté, hrudník sa rozpína do strán. Nakoniec môžete skúsiť plný nádych – najprv do brucha, odtiaľ previesť vzduch do pľúc, až do pľúcnych hrotov (pod kľúčnymi kosťami) a zas vydýchnuť v opačnom smere – mali by ste mať pocit, akoby vami prechádzala „vlna“. Keď dýchate zhlboka, po chvíli vždy vystriedajte s uvoľneným dýchaním, aby sa vám nekrútila hlava. Na „prečistenie“ pľúc od starého zvyškového vzduchu stačí 2xplne sa nadýchnuť, na pár sekúnd zadržať dych a následne úplne, pomaly vydýchnuť (2x tak dlho ako trval nádych). Pre úzkostných ľudí je výborné cvičenie na ovládanie hĺbky a rýchlosti dychu – naučiť sa vedome zrýchľovať a plytšie dýchať a naopak zas spomaľovať a prehlbovať dych (a uvedomovať si, aký to má vplyv na telo aj psychiku – príliš rýchle a hlboké dýchanie, tzv. „hyperventilácia“, môže spôsobiť prekysličenie mozgu až odpadnutie). Na koni to využijeme pre lepšie uvoľnenie, na odbúravanie strachu.

5P

Cvičíme v sede na stoličke, postojačky, v ľahu, na koni... si postupne uvedomujem, že Ja, so všetkými svojimi zmyslami, som práve tu a teraz. Postupne si uvedomiť (akoby zhora nadol alebo opačne): hmat (kontakt tela s koňom, dotyky medzi časťami svojho tela, medzi perami, viečkami, dotyk vzduchu prúdiaceho nosnými dierkami, vetra na pokožke...); chuť (pohnúť jazykom a prehltnúť, uvedomiť si chute v ústach); čuch (zavetriť a uvedomiť si vône a pachy – vzduch, kôň, ja, pôda...); zrak (na chvíľku pootvoriť oči, uvedomiť si čo vidím, všimnúť si aj to, čo bežne prehliadame, oceniť detaily...); a sluch (započúvať sa najprv do zvukov svojho tela – dychu, šuchotu oblečenia – a postupne ísť sluchovou pozornosťou stále ďalej a ďalej, kam až dokážem). Každá fáza (každý uvedomený zmysel) je nasledovaná formuláciou („v duchu“, tzv. vnútorným hlasom),  ktorá poukazuje na príjemnosť vedomia si daného zmyslu – napríklad: „Je to príjemné/výborné/dobré/fajn/v pohode, že hmat/chuť/čuch/zrak/sluch mi funguje.“  Celé cvičenie je ukončené napríklad touto formuláciou: „Mám všetkých päť pohromade. Mám všetko potrebné k tomu, aby som bol/a pokojný/uvoľnený/sústredený/pripravený/á na ďalšiu činnosť/v pohode.“  Cieľom je dostať sa do stavu čo najviac vedomého a sústredeného na aktuálnu realitu a seba samého, a tým dosiahnuť okamžité upokojenie a relaxovanú pozornosť – bez nadmerného rušenia nežiadúcimi podnetmi. Vhodné pred relaxáciou, ale aj pred samotnou prácou s koňom.

Schultzov autogénny tréning
Je to autosugestívna metóda relaxácie (cez formule navodzuje fyziologické zmeny prinášajúce uvoľnenie), vhodná pre tých, ktorí by si ťažko priamo predstavovali, že ich svaly sa uvoľňujú.  Vyžaduje dlhšie sústredenie, spočiatku je vhodnejšie nacvičovať ju bez koňa (v ľahu alebo v posede „mexického povaľača“ – opierame sa záhlavím, plecami, zadkom a chodidlami), neskôr na stojacom, potom aj na idúcom koňovi.
1. Tiaž – celé moje telo je ťažké; mám príjemný pocit tiaže v celom mojom tele; moje telo je ako z kameňa, ako z kovu, olova; telo je ťažké.
2. Teplo – celé moje telo je teplé; príjemný, hrejivý pocit tepla v celom mojom tele; akoby na moje telo svietilo slnko, ako by som bol/a ponorený/á v príjemnom teplom kúpeli. V horúcom počasí túto formulu nepreháňať, aby to nebolo nepríjemné.
3. Pokojný dych – môj dych je pokojný, hlboký, pravidelný; dýcha sa mi dobre; dýcha mi to. 4. Pokojný tep – môj tep je pokojný, silný, pravidelný; srdce tepe pokojne, pravidelne; niekoho táto formula znervózňujte, ten nech sa ňou príliš nezaoberá; ľudia s poruchami srdca nech ju radšej úplne vynechajú.
5. Teplo v bruchu – moje brucho je teplé; príjemný, hrejivý pocit tepla v bruchu; akoby mi na bruchu ležal termofor, akoby mi na brucho svietilo slnko, akoby som mal/a v bruchu malú príjemnú piecku; bruchom prúdi teplo; v horúčavách nepreháňať, inak pozitívne pôsobí pri tráviacich problémoch, zápaloch obličiek a močových ciest, pri menštruačných bolestiach.
6. Chladné čelo – moje čelo je chladné, chladivé; príjemný pocit chladu na mojom čele; akoby som stál/a pri okne a príjemný chladivý vánok ovieval moje čelo; akoby moje čelo bolo bledunko modré. 
Cieľom AT je „horúce srdce´“ (plné sily, „ohňa“, vitality, zdravých emócií) a „chladná hlava“ (jasne a racionálne uvažujúca, prijímajúca ako veci intuitívne, tak intelektuálne). 
Prebúdzanie – uvedomíme si, že všetky ostatné pocity zmizli a do bdelého stavu pretrvá iba pocit pokoja, mieru a pohody, vitality a energie v celom našom tele;  zhlboka sa nadýchneme do brucha; pohneme prstami na rukách, prstami na nohách, otvoríme pomaly oči, pretiahneme sa a uvedomíme si pocit pokoja, mieru a harmónie v celom svojom tele i mysli. Táto formulácia môže byť ľubovoľná, individuálne zmenená, je však dobré zachovávať túto svoju formuláciu konštantnú, naučenú opakovaným cvičením (ako akúkoľvek inú sugesciu) a časom je možné k nej dodávať aktuálne potrebné individuálne formulky.

Jacobsonova progresívna svalová relaxácia

Pomôže vám naučiť sa rozlišovať medzi napätými a uvoľnenými svalmi, takže spoznáte, kedy ste napätí a môžete v tej chvíli začať relaxovať. Vhodná je vtedy, keď máte pocit, že pasívne sa uvoľniť nedokážete (len sa ošívate a znervózňuje vás to). Postupne prechádzame jednotlivé svalové skupiny, ktoré napíname a uvoľňujeme. Najlepšie sa cvičí bez koňa, v sede. Je dôležité nacvičovať napätie a uvoľnenie v správnom poradí a správnom rytme. Napätie by malo prísť na konci nádychu, uvoľnenie s výdychom. Najskôr príslušné svaly pozvoľna napneme a pritom sa sústredíme na pocity napätia a námahy. Držíme svaly napnuté asi päť sekúnd, potom ich povolíme a uvoľníme na 10–15 sekúnd. Uvedomíme si, aký máme pocit vo svaloch, keď ich uvoľníme. Zameriame svoju pozornosť na jednotlivé časti svojho tela. Tento postup opakujeme postupne so všetkými hlavnými skupinami svalov celého tela. Normálne napíname a uvoľňujeme každú svalovú skupinu jeden raz. Inštrukcie pre progresívnu svalovú relaxáciu:
• Zatnite obe päste tak, aby ste cítili napätie v pästi a v predlaktí... uvoľnite.
• Ohnite lakte a zatnite bicepsy, ruky sú uvoľnené... uvoľnite.
• Natiahnite obe ruky a zatnite triceps... uvoľnite.
• Pritiahnite ramená k ušiam... uvoľnite.
• Nakrčte čelo a zdvihnite obočie... uvoľnite.
• Zovrite viečka... uvoľnite.
• Napnite čeľuste tým, že zovriete pevne pery... uvoľnite.
• Zatlačte jazyk proti podnebiu, pery sú pri sebe, všimnite si napätie v hrdle... uvoľnite.
• Zakloňte hlavu, ako najďalej to ide (opatrne, pomaly)... uvoľnite.
• Zatlačte bradu proti hrudi... uvoľnite.
• Zdvihnite ramená k ušiam... uvoľnite.
• Zhlboka sa nadýchnite, naplňte úplne pľúca, zadržte dych, vydýchnite a uvoľnite.
• Pritiahnite k sebe lopatky... uvoľnite.
• Zatnite svaly brucha... uvoľnite.
• Zatnite sedacie svaly... uvoľnite.
• Napnite stehná... uvoľnite.
• Zatlačte nohy do podlahy... uvoľnite.
• Zdvihnite palce na nohách a tlačte ich hore... uvoľnite.
• Pokojne a pravidelne dýchajte bruchom... urobte sedem nádychov a výdychov a pri každom výdychu nechajte telo zvädnúť ako handrovú bábiku, povedzte si v duchu slovo „uvoľniť“.
Počas celého cvičenia aj medzi jednotlivými fázami dýchajte pomaly a pravidelne. Keď na konci cvičenia ešte cítite v tele napätie, cvičenie zopakujte. Ak cítite napätie iba v niektorých častiach tla, opakujte cvičenie iba v týchto oblastiach. Po skončení cvičenia chvíľu počkajte a upokojte myseľ. Myslite na niečo príjemné – vybavte si nejakú scénu nebo predstavu, ktorá vám najlepšie vyhovuje (napr. úspešnú tréningovú lekciu s koňom). Dýchajte pomaly nosom.  Venujte tomuto ukľudneniu jednu alebo dve minúty, potom otvorte oči. Nevstávajte rýchlo a keď ste pripravení, pohybujte sa pomaly a preťahujte sa jemne.

22-bodová relaxácia

Môže sa cvičiť bez koňa aj na koni. Vhodná je pre tých, ktorí sa už dokážu dlhšiu dobu sústrediť na svoje telo a nespôsobuje im to vnútorné napätie. Tým, že si postupne uvedomujeme a uvoľňujeme každú jednu časť tela, môžeme dosiahnuť hlboký stav koncentrácie a relaxácie. Lepšie uvedomenie si jednotlivých svalových skupín nám následne pomôže aj pri práci s koňom zo zeme i pri jazdení – naša komunikácia bude jasnejšia a efektívnejšia. Pri relaxácii pomáha predstavovať si, že každou uvoľňovanou časťou tela vedieme dych – s nádychom sem privádzame novú silu, energiu, zdravie, s výdychom vypúšťame všetko napätie, bolesť, únavu (dych vždy vedieme s nádychom v smere od chodidiel, do nôh, trupu... od dlaní, cez lakte, do ramien... s výdychom vedieme zasa dolu a vypúšťame cez chodidlá / dlane von... keď prídeme až k hlave, s výdychom vypúšťame dych aj so všetkými zbytočnými myšlienkami von vrchom hlavy). Základný postup zahŕňa 22 častí tela, môžete si ho však prispôsobiť podľa seba – ísť po menších častiach alebo po väčších celkoch, podľa toho, na čo sa práve lepšie cítite:
• Špičky na nohách.
• Celé chodidlá.
• Lýtka.
• Stehná.
• Bedrá.
• Kostrč, kríže.
• Celá panva.
• Brucho.
• Hrudník.
• Ramená.
• Prsty na rukách.
• Dlane.
• Predlaktia.
• Nadlaktia.
• Krk.
• Brada a ústa.
• Nos a tvár.
• Oči, okolie očí.
• Uši a oblasť za ušami.
• Zátylok.
• Temeno hlavy.
• Čelo.

Relaxácia jednotlivých oblastí

Je jednoduchšia ako predošlé, odporúčam s ňou začínať nácvik relaxačných techník. Netrvá dlho, nie je príliš podrobná, takže ani človeka, ktorý nie je na takúto činnosť zvyknutý, neznervózni. Uvedomujeme si, predýchavame a uvoľňujeme vždy naraz celú nohu, ruku, trup. Začneme napr. s  pravou nohou, uvedomíme si ju celú, od prstov až po bedro, niekoľko ráz sa cez ňu nadýchneme a vydýchneme a predstavujeme si pritom, ako ovísa, uvoľňuje sa – obzvlášť dobre to ide na koni. Potom si uvedomíme rozdiel medzi pravou, už uvoľnenou, a ľavou, ešte neuvoľnenou nohou. Potom tak isto uvoľníme aj ľavú nohu, uvedomíme si obe nohy, vychutnáme si ten pocit. Tak isto postupujeme s rukami. Napokon predýchame a uvoľníme naraz celé telo aj s trupom, krkom a hlavou, na koni si predstavíme, akoby sme sa ponárali doňho, vychutnáme si pocit uvoľnenia.

Dotyková relaxácia

Robíme ju buď v ľahu na chrbte na podložke, alebo ešte lepšie na koni. Postupne pozornosťou prechádzame jednotlivé časti tela (podrobnosť, s akou to budete robiť, závisí od toho, čo už zvládate, čo je vám práve príjemné) a uvedomujeme si pocity, aké vyvoláva dotyk s podložkou, s koňom – tlak, trenie, prenos tepla či chladu, pri jazdení premeny pri pohybe – preciťujeme telesné pocity, ktoré pohyb koňa pod nami vyvoláva a bez odporu sa im poddávame. Skvelé je ľahnúť si na koňa bez sedla v protismere (hlavu si tiež položíme) a nechať sa vodiť v kroku – tak môžeme dotyk a pohyb precítiť naozaj dokonale na celom tele. Táto relaxácia je obzvlášť užitočná pre začiatočníkov – dodá im pocit intímnejšieho spojenia s koňom, nadobudnú dôveru v jeho pohyb (a svoju schopnosť ísť s ním) – akonáhle sa prestanú báť, dokážu sa uvoľniť a pohybovať sa v dokonalom súlade s koňom. Pokročilým jazdcom, ktorí majú napr. problém vysedieť pracovný klus alebo správne viesť koňa sedom v stranových pohyboch, táto relaxácia tiež príde k úžitku.

Imaginácie

Je to vlastne proces, kedy si vedome vyvolávame v mysli určité predstavy. Imaginácia sa dá krásne skombinovať s relaxáciou – od jednoduchých predstáv (uvoľňovanie svalov, „ponáranie“ sa do koňa...) až po zložitejšie (predstavujeme si, ako úspešne s koňom zvládame napr. skoky, drezúrne cviky, celú súťaž... alebo ako bezpečne, bez plašenia, cválame na vychádzke, bez ťahania za oťaže bez problémov zastavujeme...). Nejde o žiadne tajomné „duchovné rituály“. Neuropsychológia ukazuje, že telo neveľmi rozlišuje medzi tým, čo sa nám reálne deje a čo si „iba“ predstavujeme (napr. sa ukázalo, že je veľmi efektívne začať po zranení s rehabilitáciou okamžite po operácii – v predstavách – svaly menej atrofujú, následná „skutočná“ rehabilitácia je potom rýchlejšia). Taktiež sa uplatňuje dobre preskúmaný fenomén „sebanapĺňajúceho sa proroctva“ – ak uveríme v pôvodne nepravdivú skutočnosť, začneme podvedome smerovať svoje myslenie a konanie takým smerom, že sa nakoniec táto skutočnosť pravdivou stane. V psychoterapii sa imaginácie využívajú v procese tzv. „systematickej desenzitivizácie“ – klient si najprv v bezpečnom prostredí, v relaxovanom stave, iba predstavuje situáciu, ktorá uňho vyvoláva úzkosť a až keď to má zvládnuté, pomaly začína skúšať približovať sa k tejto situácii aj v reálnom živote. Čiže riadené „predstavovanie si“ má široké benefity. Spočiatku stačí, ak si pár predstáv toho, čo chcete dosiahnuť (predstavujte si to, čo chcete, nie problémy, ktorým sa chcete vyhnúť), pridáte v závere relaxácie. Môžete ich sprevádzať aj verbálnymi autosugesciami – na posilnenie predstáv (tiež ich formulujte pozitívne, v prítomnom čase). Imagináciami sa podrobne zaoberá katatýmne-imaginatívna psychoterapia (KIP).

Meditácie

Spájajú sa s jógovou tradíciou. Je to uvedenie sa do stavu hlbokého, pokojného sústredenia – stíšenie mysle. Privádza človeka pozornosťou k prítomnému okamihu. Preukázalo sa, že meditovanie zvyšuje kognitívnu kapacitu, osobnú pohodu, zvyšuje imunitu... Pre jazdca je užitočná hlavne z hľadiska nadobudnutia stavu „tichej pozornosti“, ktorá je pri práci s koňom nevyhnutná – pre kone je tento stav prirodzený, nachádzajú sa v ňom stále – my sa mu musíme opäť naučiť. V tomto stave, keď nás neruší okolie ani zbytočné myšlienky, dokážeme oveľa efektívnejšie s koňom komunikovať – uvedomovať si svoje i jeho telo, „čítať“ jeho signály a vhodne na ne reagovať, zároveň sa však zdržať myšlienkového hodnotenia. Západná veda tento stav popisuje ako „mindfulness“ (všímavosť) a zisťuje, že má mnoho benefitov tak pre jedinca samotného, ako aj pre jeho okolie, pretože je vtedy efektívnejší. Dve základné jógové meditácie spočívajú v tom, že sa človek snaží buď sústrediť na jedinú vec (spočiatku je vhodný hmotný predmet, na ktorý sa aj dívame, neskôr možno zvládneme predstavu), alebo sa potom snaží nesústrediť na nič – vyprázdniť myseľ, úplne ju utíšiť. Druhý postup je náročnejší. Celkovo nám spočiatku budú určite stále utekať myšlienky – nič si z toho nerobíme, len sa pokúšame si to vždy všimnúť a jemne vrátiť svoju pozornosť naspäť. Dobu meditácie predlžujeme len pomaly, postupne – na začiatok nám bude možno aj minúta veľa. Je dobré zvyknúť si meditovať pravidelne, napr. 3 minúty každé ráno po prebudení, vždy na začiatku práce s koňom. Ak vytrváme, časom dokážeme v stave bdelej pozornosti zotrvať stále dlhšie a dlhšie. Potom existujú aj komplexné meditácie spojené s imagináciami na určité témy – ak vás táto činnosť zaujme, môžete z nej čerpať silu v každodennom živote.


Použité zdroje a literatúra:
Swift, S. (2015). Ježdění podle Sally Swift. Praha: Brázda.
Vašina, L. (2011). Vademecum Psychologie Clinicae. Brno: Institut mezioborových studií v Brně.