Spolu s tvarovaním je to najpoužívanejšia technika učenia
v tréningu pozitívnou motiváciou. Slovo „targeting“ sa dá preložiť do
slovenčiny iba veľmi nešikovne (ako „cielenie“), preto používame anglický
názov. Target (teda vlastne „cieľ“) je objekt (alebo časť nášho tela), ktorého sa kôň naučí na signál dotýkať
buď nosom, alebo aj inou časťou tela (bradou, plecom, zadkom, kopytom...) a/alebo ho nasledovať. To nám umožní
naučiť koňa neuveriteľné množstvo cvikov – od „banalít“, ako je kľudné státie
a znižovanie hlavy, cez vodenie, ustupovanie, cúvanie, až po také
„vychytávky“ ako je nastupovanie do prepravníka, pristavovanie sa
k schodíkom na nasadanie, zložité drezúrne prvky, kognitívne úlohy či
cirkusové kúsky.
Targeting je pravdepodobne prvá vec, ktorú koníka budete učiť po
tom, čo ho „naklikáte“ (teda napodmieňujete na bridge). Niektorí tréneri
dokonca target používajú už od prvej lekcie – aby kôň už od začiatku chápal, že
kliknutie príde iba vtedy, keď on sám aktívne niečo urobí (v tomto prípade –
keď sa dotkne nosom konca targetu). Niektorým koňom to vyhovuje, pretože target
dáva tréningu jasnú štruktúru – presne im určuje, čo treba urobiť, takže nemajú
toľko priestoru vymýšľať alternatívy, ktoré by nemuseli byť úplne vhodné (napr.
hrabanie z frustrácie, snaha vopchať papuľu do kapsičky s odmenami...).
Pre niektoré kone to však naopak môže byť naraz priveľa a akoby sa nám
„zaseknú“ (prestanú ponúkať správanie) – pre tie bude lepšie oddeliť
„naklikávanie“ a až keď spoľahlivo reagujú na bridge, prejsť
k targetingu.
A ako vyzerá taký target? V podstate to môže byť
hocijaká tyč s jasne odlíšeným, zaobleným koncom. Napríklad aj jazdecký
bičík, na ktorého koniec nastoknete tenisovú loptičku alebo kus penového valca
na plávanie (koniec doporučujem prilepiť, aby ho kôň náhodou nezhltol).
Kreativite sa medze nekladú – už som videla ako target použitý aj tĺčik na
mäso, varešku, dopravný terčík či mucholapku. Ak chcete koňa naučiť chodiť vo
väčšej vzdialenosti od vás, môžete na to použiť metlu alebo teleskopickú
maliarsku tyč (a niečo výrazné upevniť na jej koniec). A prečo tyčka
a prečo odlíšený koniec? Pretože chceme, aby sa kôň dotýkal targetu
v istej vzdialenosti od nás (tyčka) a aby sa dotýkal presného bodu
(odlíšený koniec). Vzdialenosť je dôležitá najmä spočiatku, kým sa kôň ešte učí
manners (viď nižšie) – aby nám náhodou nešiel po rukách. Tomu napomáha aj
odlíšený koniec, no ten má ešte ďalšie využitie – pri učení určitých cvikov
umožní veľmi presné navádzanie koňa, aby pochopil, čo sa od neho žiada. Target
môže byť aj stacionárny, čiže stojaci na určitom mieste alebo niekde pripevnený
(dopravný kužeľ, petka priviazaná na ohrade, v boxe, podstavec, podložka
na zemi...).
A ako teda učíme koňa targeting? Spočiatku target
umiestňujeme na priamku medzi seba a koňa, pár cm od jeho nosa, aby to mal
čo najjednoduchšie. Akonáhle prejaví o predmet záujem, klikáme
a dávame odmenu. Ak sa kôň nebojí, po 1-2 priblíženiach však už
posilňujeme iba reálny dotyk. Neposilňujeme nič iné než dotyk (ako je obhrýzanie,
ožužlávanie, olizovanie, šúchanie horným pyskom – vytvorili by sme tým
poverčivé správanie). Akonáhle klikneme, target schováme za chrbát, aby sa
nestalo, že kôň sa ho medzičasom dotkne a my to neposilníme. Až neskôr
začneme meniť pozíciu targetu (nabok, hore, dole) a ešte neskôr budeme
meniť svoju pozíciu voči koňovi (už nebudeme stáť v línii kôň-target-my,
ale stále viac vedľa koňa, čo kladie väčšie nároky na jeho manners; nezabúdame
potom pravidelne meniť strany), napokon skúsime targetom vyvolať pohyb koňa.
Keď kôň dobre ovláda základný targeting na mieste, môžeme ho
začať používať na tvorenie nových správaní. Najjednoduchšie sú: hlava dole,
cúvanie, ustupovanie a pristupovanie plecom, zadkom a napokon celým
telom, nasledovanie (vodenie – bez ohlávky a vodítka aj s), podávanie nôh
(kopyto sa napr. targetuje na dlaň), dávanie hlavy do ohlávky, branie si
zubadla... To sú základné zručnosti, ktoré by mal každý dobre vychovaný kôň
ovládať.
Nezabúdajte, že target slúži len na vytvorenie nového správania
– nie je cieľom sám o sebe. Preto klikajte
vtedy, keď kôň vykonáva želanú činnosť, nie nevyhnuteľne iba vtedy, keď sa
dotýka targetu (to môžete robiť vtedy, keď chcete target využiť na
vybudovanie výdrže v určitej pozícii, napr. s hlavou dole). Takže napr.
ak chcete s pomocou targetu naučiť koňa cúvať, nasmerujte koniec targetu spred
jeho nosa na stred jeho hrudníka – ale neklikajte až vtedy, keď sa ho dotkne –
ale vo chvíli, keď prenesie váhu čo i len trochu dozadu! A potom použite
techniku tvarovania spolu s targetingom – neskôr už kliknite, až keď
zdvihne nohu, potom až keď urobí celý jeden krok vzad, dva, tri, päť krokov...
Ale ide o odkliknutie pohybu dozadu, nie dotyku na target.
Aby však bol kôň „použiteľný“ pre kohokoľvek, kto ho bude musieť
ošetrovať, treba dokončiť aj druhú časť – nielen naučiť targetingom správanie,
ale aj ho dať pod bežný signál a target potom odbúrať (viď prvý materiál, teória
učenia – časť o signáloch).
Príklad
– naučím koňa nasledovať target vo voľnosti. Neskôr pridám ohlávku
a vodítko – najprv ich má kôň iba tak na sebe, nič s nimi nerobím.
Potom začnem sekundu pred ukázaním targetu a vykročením dávať nové signály
– jemné napnutie vodítka dopredu (žiadne ťahanie) a slovo „Poď!“. Rovnako
tesne pred tým, než s targetom zastavím, začnem dávať nový signál – jemne
napnem vodítko dozadu a poviem „Stáť!“. Podobne aj s odbočovaním
a cúvaním. Pre ustupovanie predkom/zadkom zavediem ako nový signál
položenie ruky na dotyčnú časť tela. Nikdy netlačím!!! Sú to len signály, nie
povely! Po niekoľkých opakovaniach sa kôň preorientuje na nové signály
a na target už nebude čakať. Vtedy mu treba dať jackpot. Target už potom
ukážem len vtedy, keď sa kôň „stratí“, nezareaguje na nový signál – bude to
stále menej a menej často. Opakujem, kým nemám úplnú istotu, že kôň
spoľahlivo rozumie novým signálom. Naschvál som v príklade použila
signály, ktoré bežne používajú aj ľudia cvičiaci kone tlakom – pretože žijeme
v reálnom svete, kde tento prístup prevažuje, tak aby sa nám nestalo, že
nám niekto nevedome traumatizuje nášho R+ koňa – preto by mal vedieť reagovať
aj na tieto signály. Rozdiel je však v tom, ako sa ich naučil – nie cez
negatívne, ale cez pozitívne posilňovanie. Taký „malý“, ale podstatný rozdiel. J
Čo sa týka stacionárneho
targetu, je dobré naučiť koňa nechať sa k nemu vyslať, prípadne pri ňom stáť
určitú dobu alebo aj ho obchádzať.
To prvé využijete, keď budete napr. chcieť, aby kôň samostatne prekonal
kavalety alebo prekážku (postavíte mu ju do cesty k stac. targetu), pri
učení lonžovania (kôň pôjde od targetu k targetu – keď ich postavíte do
kruhu), pri nastupovaní do prepravníka, atď.. To druhé využijete pri
najrôznejších ošetrovacích úkonoch, ktoré vyžadujú, aby kôň určitú dobu vydržal
kľudne stáť – injekcie, strúhanie, strihanie, kúpanie, čistenie, sedlanie,
ošetrovanie zranení, ale aj v boxe pri vysypávaní jadra do žľabu, pri
schodíkoch na nasadanie... A to tretie využijete pri učení lonžovania (kôň
pôjde od targetu k targetu – keď ich postavíte do kruhu). Je dobré
vybudovať u koňa silnú pozitívnu históriu so stacionárnym targetom – ten
sa potom preňho stane niečím ako „emočnou
oázou“ (je to niečo, s čím má silne spojený pocit bezpečia
a pohody) – a ak sa niečoho naľaká, aj sám k nemu pôjde, chvíľu
sa ho bude dotýkať a sám sa tým upokojí (naozaj to takto bolo pozorované).
Čiže je fajn nechať mu ho v boxe a na ohrade stále k dispozícii
(musí to byť samozrejme bezpečný predmet, o ktorý sa nezraní).
Veľmi praktické je naučiť koňa aj na hand-target, čiže päsť ako target (samozrejme to predpokladá už
perfektne zvládnuté manners, aby sa naša ruka neocitla v ohrození, kôň sa
jej musí iba jemne dotýkať). Umožní nám to mať voľné ruky a máme ho
pripravený hocikedy – keď kôň zrazu zabudne reagovať na novšie signály –
pripomenieme mu hand-targetom, čo má robiť. Keď na vychádzke stretneme bubáka –
ponúkneme hand-target, aby sa kôň sústredil na niečo, čo pozná, aby sme ho mali
za čo odmeňovať a on sa tým upokojí. Pri drezúrnom výcviku využijeme často
dlaň ako target pre plece či zadok koňa – naučíme ho tak ľahšie stranové
pohyby.
Tiež je fajn, aby sa kôň naučil targeting generalizovať. Keď si zavedieme určitý signál (napr. „Target“,
„Touch“, „Dotyk“, Aha“), ktorý proste znamená „Dotkni sa toho!“, môžeme časom
koňa naučiť, aby sa dotkol čohokoľvek, na čo mu ukážeme. Spočiatku to robíme
tak, že dáme signál a priložíme starý target k novému targetu, aby to bolo
čo najjednoduchšie. Keď sa kôň takto zvládne dotknúť spolu so „svojím“ targetom
niekoľkých ďalších predmetov, skúsime starý target vynechať, použijeme už len
signál (starým targetom pomôžeme, len ak sa kôň stratí). To nám umožní použiť
ako target naozaj hocičo, čo máme práve po ruke, čo nájdeme na prechádzke,
dokonca môžeme urobiť targety aj z bubákov (ale pozor, naozaj odmeňujeme
iba dotyky na signál, nie svojvoľné, aby nám kôň potom nebehal za hocičím, čo
sa mu zapáči :D ). Využitie targetingu je skrátka limitované iba našou
fantáziou.