Tiež negatívna emócia, no
nesúvisí s agonistickým správaním predátorov (lovom), ako by si mnohí
možno mysleli, ale skôr s vnútrodruhovými interakciami – pri obrane
teritória, zdroja potravy či vody, keď si matka bráni mláďa... Tiež je to častá
reakcia na stupňujúcu sa frustráciu (keď je zvieraťu bránené naplniť určitú
potrebu – ale aj v tréningu, keď chce získať odmenu, ale nevie ako).
Prejavuje sa typicky silne dozadu sklopenými ušami, dozadu zvraštenými
predĺženými nozdrami, odhalenými chňapajúcimi zubami, až otvorenou papuľou,
ktorou sa kôň môže zahnať, potriasanie, mávanie hlavou, dupanie, hrabanie,
prudké švihanie chvostom, varovné zdvíhanie nohy až kopanie, stavanie sa na
zadné nohy. Najnebezpečnejší je útok prednými nohami, ten môže byť až smrteľný.
Zadnými nohami sa kôň skôr bráni, než útočí.
Útoku u normálne
socializovaného koňa predchádza komunikačný rebríček, ako sme ho popisovali pri
strachu (len výsledkom nie je útek, ale útok) – kôň chce najprv predísť
konfliktu upokojujúcimi signálmi, nasleduje presokokové správanie, potom
stresové signály, vyhýbavé správanie a až keď nič z toho nezaberie,
kôň sa uchýli k skutočnému útoku. Kôň, ktorý nebol socializovaný
v stáde, má narušenú identitu alebo kôň, ktorý bol systematicky trestaný
za komunikáciu, môže útočiť bez varovania. Nie je nič horšie, než trestať zviera
za to, že vás varuje, aby ste prestali s tým, čo mu vadí. To ho nenaučí
zmieriť sa s procedúrou, naučí ho to útočiť „z ničoho nič“, čo je
extrémne nebezpečné. Nerobte to, rešpektujte, čo vám kôň hovorí, neprekračujte
jeho hranicu distresu a vyhnete sa zbytočným konfliktom.
Čo sa týka agresie
z frustrácie, v tréningu sa snažíme postupne budovať frustračnú
toleranciu koňa, aby postupne dokázal zvládať stále viac a viac neúspechov
– aby ho neodrádzali, ani nehnevali, teda aby tréning dobre a bezpečne
napredoval. Kľúčom k úspechu je robiť to naozaj POSTUPNE – preto najprv
pri učení nového správania používame režim kontinuálneho posilňovania a až
keď je už správanie ako-tak ustálené, prechádzame plynule na režim
nepravidelného posilňovania. Pri tvarovaní sa snažíme spočiatku kritériá
zvyšovať po tak malých krôčikoch, aby kôň nikdy nebol neúspešný viac ako 1-2x
po sebe (potom radšej na chvíľu kritérium zasa znížime); pokročilý kôň už však
zvládne viac neúspechov bez toho, aby sa objavili negatívne emócie (to už si
každý svojho koňa pozná, koľko zvládne).
Použité zdroje a literatúra:
Draaisma,
R. (2018). Konejšivé signály a reč
těla u koní. Jihlava: Arcaro.
Panksepp,
J. (1998). Affective Neuroscience: The
Foundations of Human and Animal Emotions. New York: Oxford University Press
Inc..
Plháková,
A. (2003). Obecná psychologie. Praha:
Academia.
Skipper,
L. (2005). Let Horses Be Horses.
London: J. A. Allen.
Wendt,
M. (2011a). Trust Instead of Dominance.
Richmond: Cadmos Publishing Ltd..
Wendt,
M. (2011b). How Horses Feel and Think.
Richmond: Cadmos Publishing Ltd..
Späť na Emócie