Radosť pozorujeme najmä
u živočíchov schopných hrať sa, obzvlášť pri sociálnych hrách. Prejavuje
sa hravou mimikou tváre – uši hrajú, oči žiaria, čeľuste sú uvoľnené, horný
pysk sa predlžuje a kôň ním môže s natiahnutým krkom „štekliť“
druhého koňa. Chvost je nesený uvoľnene až vysoko, svalstvo je tiež uvoľnené,
pohyby sú elegantné, svižné, plynulé. Pri hre (a dvorení) často kone robia
cviky, ktoré patria do vysokej školy – piafu, pasáž, dovnútra plece, levádu,
pesádu, španielsky krok, piruety, preskoky... Zdravý, spokojný kôň sa
z času na čas rád hrá (žrebce najviac, trošku menej valachovia
a najmenej kobyly – tie sú „naprogramované“ šetriť energiou na
vychovávanie žriebät). Typické konské hry sú spoločné behanie, hrané rituálne
súboje, poťahovanie sa (za hrivu, chvost, ohlávku...), dokonca preťahovanie
o konár... Kone sa rady zahrajú aj s umelými hračkami ako sú veľké
lopty, zavesené lopty, s hračkami, z ktorých pri kotúľaní vypadáva žrádlo... Je
fajn takúto zábavu dopriať najmä koňom, ktoré musia byť z vážnych
zdravotných dôvodov dočasne zatvorené v boxe, ale aj na spestrenie života
na pastvine.
Použité zdroje a literatúra:
Draaisma,
R. (2018). Konejšivé signály a reč
těla u koní. Jihlava: Arcaro.
Panksepp,
J. (1998). Affective Neuroscience: The
Foundations of Human and Animal Emotions. New York: Oxford University Press
Inc..
Plháková,
A. (2003). Obecná psychologie. Praha:
Academia.
Skipper,
L. (2005). Let Horses Be Horses.
London: J. A. Allen.
Wendt,
M. (2011a). Trust Instead of Dominance.
Richmond: Cadmos Publishing Ltd..
Wendt,
M. (2011b). How Horses Feel and Think.
Richmond: Cadmos Publishing Ltd..