Emócie produkuje mozog ako reakcie
na vonkajšie a vnútorné podnety. Ich význam tkvie v tom, že sa
klasickým podmieňovaním spájajú s týmito podnetmi a operantným podmieňovaním
s našimi reakciami na ne, a tak dochádza k učeniu – to je potrebné
pre prežitie organizmu. Emócie majú u ľudí fyziologickú zložku (reakcie tela ako plač, potenie, zvýšený tep,
atď.), kognitívnu zložku (ako premýšľame
o tom, čo cítime, ako to pomenúvame) a samotnú emočnú zložku, čo je práve to neuchopiteľné, čo cítime. Keďže kone
nemyslia verbálne ako my, ťažko povedať, aká je ich kognitívna stránka
prežívania emócií a tiež nevieme, ako ich subjektívne pociťujú. Čo však
máme spoločné, sú telesné reakcie sprevádzajúce emócie a minimálne na ich
základe si vieme predstaviť, ako asi môžu kone prežívať strach, radosť, atď. A samozrejme
dnes už máme vďaka moderným zobrazovacím technikám aj neurologické dôkazy o tom,
že mozgy zvierat naozaj produkujú emócie.
Nebyť týchto nervových dejov,
žiadne učenie by sa nekonalo. Zvieratá ani ľudia by sa nedokázali poučiť zo
svojich skúseností, nevyvíjali by sa, vymreli by. Okrem toho, že nervová
sústava autonómne riadi vnútorné orgány a hladkú svalovinu (a srdce),
ovláda nepodmienené a podmienené reflexy, dáva tiež vedomiu zvieraťa
správy o tom, čomu sa má v budúcnosti vyhnúť a čo má naopak
vyhľadávať pri vôľou ovládaných činnostiach. Tejto funkcii sa hovorí biologická spätná väzba a spolu
s ostatnými funkciami nervovej sústavy slúži k udržaniu homeostázy
organizmu, prežitiu a úspešnému odovzdávaniu génov. Veľmi zjednodušene
povedané, podľa toho, či nervový systém
vyhodnotí určitú skúsenosť ako užitočnú, alebo naopak poškodzujúcu pre
organizmus, spôsobí jedincovi subjektívne príjemné alebo nepríjemné prežívanie.
Živočích podľa toho prispôsobí svoje správanie a zapamätá si skúsenosť
spolu s prežívaním, ktoré spôsobila – učí sa (a vďaka tomu prežíva
a rozmnožuje sa).
Pri prežívaní biologickej
spätnej väzby nejde iba o bolesť alebo slasť (pri naplnení telesných
potrieb). Vieme predsa, že už aj taká základná vec, ako je prežívanie bolesti,
sa u rôznych jedincov a živočíšnych druhov môže veľmi líšiť. To, čo
riadi rozhodnutia živočíchov opakovať alebo neopakovať určité správanie, sú emócie. Je až k neuvereniu, že
ľudia boli dlhé stáročia presvedčení, že zvieratá nič necítia (dokonca ani len
bolesť), že sú to len „živé stroje“ (a čo je horšie, to isté si mysleli aj
o bábätkách a ešte nie tak dávno im robili mnoho veľmi bolestivých
zákrokov bez tlmenia bolesti!). Dokonca ešte pred pár desaťročiami boli vedci
skeptickí, keď Jaak Panksepp prvý raz prišiel so svojím obsiahlym výskumom
emočných systémov zvierat (viď ďalej). Pritom už zo štúdia anatómie
ľudského mozgu (a jeho ontogenézy – ktorá v skratke opakuje fylogenézu) je
zjavné, že najstaršie mozgové štruktúry sú práve tie, ktoré „produkujú“ emócie
– limbický systém. Ten zdieľame so
všetkými cicavcami.
Mozog človeka (vľavo) a koňa (vpravo) vyfarbený
podľa fylogenézy štruktúr – evolučne najstarší je „plazí mozog“ (ružovou;
mozgový kmeň a mozoček – riadi fyziologické funkcie, rovnováhu),
o niečo mladší je „cicavčí mozog“ (červenou; limbický systém – sídlo emócií
a pamäte) a najmladší je „neokortex“ (oranžovou; vedomé pohyby, zmyslové
vnímanie, myslenie, rozhodovanie, plánovanie, morálka), čiže predovšetkým
predný mozog so sivou mozgovou kôrou, ktorej má človek najviac zo všetkých
živočíchov.
To znamená, že nielen človek,
ale aj všetky zvieratá s limbickým
systémom sú schopné pociťovať všetky základné emócie – strach, hnev, smútok,
radosť, prekvapenie, odpor. Jednoduchšie živočíchy sú schopné cítiť zrejme
minimálne strach (dá sa u nich pomerne ľahko napodmieňovať, napr. drobnými
elektrošokmi) a samozrejme bolesť. Typicky ľudské vyššie emócie – čiže city (ako je láska, vášeň, nenávisť,
závisť, túžba po pomste, estetický cit, cit pre všeobecné dobro, atď.) –
u zvierat preukázané doteraz neboli. To však automaticky neznamená, že ich
nie sú schopné (keďže už sa preukázalo napríklad aj to, že potkany sú schopné
empatie), len sme ešte neprišli na spôsob, ako ich existenciu dokázať. V
nasledujúcich článkoch sa pozrieme na jednotlivé emócie tak z neurologického,
ako aj z psychologického a etologického hľadiska, najprv si však ešte
predstavíme neurologický základ týchto emócií v mozgu.
Emočné okruhy v mozgu
Čo sa týka neurologického
základu týchto emócií, z rozsiahlych výskumov Jaaka Pankseppa vyplýva, že v mozgoch cicavcov existuje sedem
rôznych okruhov („circuits“), ktoré riadia emočné odozvy na podnety
a súvisia aj s aktiváciou príslušných behaviorálnych vzorcov:
VYHĽADÁVANIE – anglicky
„SEEKING circuit“ (okruhy sú označené naschvál veľkými písmenami, aby sa
nezamieňali s jednotlivými emóciami, ktoré produkujú). Aktivuje sa, keď
zviera aktívne skúma svoje prostredie, hľadá možnosti, ako získať posilnenie.
Býva aktívny pri vyhľadávaní potravy, príslušníkov vlastného druhu, partnera na
párenie, ale aj proste nových podnetov (aj to je jedna z psychických
potrieb koňa). Podľa toho, v akom kontexte sa zviera nachádza, môže sa
činnosť tohto okruhu prelínať s činnosťou ďalších, preto ju môžu sprevádzať
tak pozitívne (radosť), ako aj negatívne emócie (strach, hnev). Vylučuje sa
pritom hlavne dopamín a serotonín – neurohormóny, ktoré vyvolávajú pocit
uspokojenia a bezpečia, podporujú snahu zvieraťa explorovať. Tento okruh
čo najviac využívame v tréningu pozitívnou motiváciou.
HRA – „PLAY
circuit“. Aktivuje sa logicky pri hre, jeho činnosť sprevádza radosť, vylučuje
sa serotonín a dopamín, pri sociálnej hre aj oxytocín. Má súvis
s nácvikom lovu koristi, dvorením partnerovi, starostlivosťou
o mláďatá... Preto súvisí aj s činnosťou ďalších okruhov. Tiež ho
využívame v tréningu pozitívnou motiváciou.
STAROSTLIVOSŤ – „CARE
circuit“. Ten je aktívny nielen pri starostlivosti o mláďatá, ale aj pri
afiliatívnych interakciách medzi spriatelenými jedincami (napr. vzájomné škrabkanie
sa). Spája sa s príjemnými emóciami, ktoré my ľudia popisujeme ako „láska,
intimita, spolupatričnosť“. Pri láskyplných pohľadoch a dotykoch sa
vylučuje u oboch zúčastnených strán oxytocín (pri kojení mláďat aj
prolaktín), ktorý naďalej posilňuje ich vzájomnú emočnú väzbu. Pri tréningu
pozitívnou motiváciou je tento okruh nenahraditeľným „lepidlom“, ktoré nás
s koňom zbližuje (formou dotykov – hladkania a škrabkania –
a spoločného odpočívania).
TÚŽBA – „LUST
circuit“. Aktivuje sa pri dvorení a sexuálnom akte – pomáha aktivovať
vrodené vzorce správania, ktoré povedú k úspešnému rozmnožovaniu.
U dobre socializovaných jedincov sa spája s vyhľadávaním
a starostlivosťou a s pozitívnymi emóciami; vylučujú sa pritom
endoopiáty a oxytocín. Avšak napr. u nesocializovaných, primladých
plemenných žrebcov sa môže spájať skôr s hnevom a stresovými
hormónmi. V tréningu tento okruh pochopiteľne nie je žiadúce aktivovať.
Často sa však stáva, že premotivovaný valach/žrebec je v tréningu
viditeľne vzrušený – v podstate je to tiež známka toho, že stres prekročil
hranicu FFF – pretože v skutočnosti je to FFFF – flight, flight, freeze or
flirt – a tu sa prejaví práve ten „flirt“. Kôň tak ventiluje nahromadené
napätie. Pre nás by to mala byť významná spätná väzba a mali by sme
tréning prispôsobiť tak, aby kôň zostával síce motivovaný, pozorný, ale zároveň
relaxovaný. Samozrejme však opäť musíme hodnotiť koňa ako celok, nezameriavať
sa iba na to jedno... Ak je kôň celkovo relaxovaný, má uvoľnenú mimiku
a svalstvo celého tela, zjavne odpočíva (mimo tréningu alebo počas
desenzitivizácie), „vysunutý podvozok“ je pravdepodobne proste súčasťou jeho
uvoľnenia. Ak je to ale počas tréningu, kôň je celý napnutý ako struna
a má zjavnú erekciu, to je varovný signál.
STRACH – „FEAR
circuit“. Ten je aktívny v ohrození, spája sa s rovnako pomenovanou
emóciou. Do organizmu sa pritom vylučuje adrenalín, noradrenalín, kortizol
a ďalšie stresové hormóny. Utlmuje vedomú činnosť a aktivuje
automatické, vrodené reakcie (FFF odpoveď). Pri tréningu negatívnou motiváciou
(R–, P+, P–) prevažuje aktivita tohto okruhu. Objavujú sa už spomínané
upokojujúce signály, preskokové správanie, symptómy stresu, vyhýbavé správanie
až FF reakcia. Pri chronickom strese generalizovaná úzkosť alebo naopak naučená
bezmocnosť, animálny model depresie.
HNEV – „RAGE
circuit“. Aktivuje sa pri agresívnej obrane mláďat, partnera, teritória,
potravy... Ak pozorujeme vnútrodruhový súboj o dominanciu (čiže situačnú
snahu získať limitovaný zdroj), u týchto zvierat je v akcii práve
tento okruh. Súvisí s negatívnou emóciou hnevu, vylučujú sa stresové
hormóny, aby telo malo dosť síl na útok. Aj vyhľadávanie sa môže skombinovať
s hnevom – ak zviera nájde zdroj, ale zistí, že niečo/niekto mu bráni v prístupe
k nemu. Tomu sa snažíme v tréningu vyhnúť – nadmerné frustrovanie
koňa v R+ tréningu môže viesť práve k hnevu. Pozor, nezamieňať si
agresivitu z hnevu s obrannou agresivitou zo strachu – k tej dochádza
pri používaní P+, zaplavovaní, nesprávnom používaní R– (tam je v hre FEAR,
nie RAGE).
PANIKA/ZÁRMUTOK – „PANIC/GRIEF
circuit“. Je aktívny vo chvíľach, kedy dôjde k náhlemu odlúčeniu emočne
naviazaných jedincov. Súvisí so smútkom a sprevádza ho pokles hladín
dopamínu a serotonínu – jedinec môže až upadnúť do depresie. Samozrejme sa
jeho aktivácii snažíme vyhnúť – ak už naozaj musíme odlúčiť dvoch priateľov
alebo odstaviť žriebä, snažíme sa to robiť postupne, s využitím R+ (viď
vyššie).
Zjednodušený prehľad emočných okruhov vo vzťahu
k učeniu. Pri používaní R+ a P– môžu byť aktívne okruhy SEEKING, PLAY,
CARE; pri používaní R– a P+ sú aktívne okruhy FEAR, RAGE, PANIC/GRIEF (obrázok z connectiontraining.com).
Použité zdroje a literatúra:
Draaisma,
R. (2018). Konejšivé signály a reč
těla u koní. Jihlava: Arcaro.
Panksepp,
J. (1998). Affective Neuroscience: The
Foundations of Human and Animal Emotions. New York: Oxford University Press
Inc..
Plháková,
A. (2003). Obecná psychologie. Praha:
Academia.
Skipper,
L. (2005). Let Horses Be Horses.
London: J. A. Allen.
Wendt,
M. (2011b). How Horses Feel and Think.
Richmond: Cadmos Publishing Ltd..
Späť na Emócie