Keďže som sa v poslednej dobe pustila do rozoberania
(ne)užitočnosti rôznych výcvikových pomôcok, dnes v tom budem pokračovať –
poviem Vám niečo o tých najbežnejších „chránidlách“ konských nôh. Teda pri
akých príležitostiach sú aké chrániče vhodné a aké naopak vhodné nie sú,
ako ich správne používať a udržiavať a hlavne, aké sú zdravotné
úskalia ich používania.
Kedy a prečo (ne)chrániť nohy koňa?
V dnešnej prereklamovanej dobe si už bez rôznych
výdobytkov prácu s koňmi ani nevieme predstaviť. Teda, aspoň niektorí
z nás – spomeňme len tie najbežnejšie z nich: zubadlá, podkovy,
nánosníky, strmene, martingaly, prevliečky, vyväzovacie oťaže, deky, chrániče...
Zoznam by mohol byť nekonečný. A pritom sa bez každej jednej z týchto
vecí DÁ zaobísť – len to chce trochu iný PRÍSTUP. A takisto sa dá
(viac-menej) zaobísť aj bez chráničov – no nebuďme extrémisti a uvažujme
rozumne.
Áno, v divočine kôň určite chrániče nepotrebuje. Celý
deň sa pohybuje, takže nohy mu neopúchajú – odpadáva potreba „zatepľovákov“. Neustálym
pohybom má dokonale vybrúsené stabilizačné reflexy pri pokĺznutí či dostúpení
na nerovný povrch – a bandáže sú razom nanič. Skáče len minimálne
a nemá podkovy – odškrtnite si šľachovky, strúhavky a zvony! :D No
a že by si polodivé poníky či mustangy dokázali vyrobiť prepravníky,
ktorými by sa presúvali za pastvou, o tom som ešte nepočula, takže ani
prepravné chrániče logicky nepotrebujú. Preto ak chováte Vášho koňa prirodzeným
spôsobom (paddock paradise, otvorené ustajnenie – proste nejaká forma welfare
chovu, kde sa kôň hýbe aspoň 15 hodín denne), je bosý, neprepravujete ho
a neskáčete s ním (a nemá vady postoja), V TOM PRÍPADE ŽIADNE CHRÁNIČE POTREBOVAŤ NEBUDETE. Samozrejme, ak
svojho koňa preťažíte (akútne / dlhodobo), môže sa stať, že napr. zatepľovacie
bandáže budete musieť začať využívať – ale to bude len Vašou chybou, nie prirodzenými
potrebami koňa.
ALE! Chováte Vášho koňa v boxe (20-22 hodín denne
vnútri) alebo kombinovane (10 hodín denne vonku, 12 hodín vnútri)? Je okutý?
Pohybuje sa len 2-3 hodiny denne? Intenzívne s ním skáčete a jazdíte
náročné terény? Má úzky postoj, prípadne si stíha zadnými nohami predné?
Prepravujete Vášho koňa? V TOMTO PRÍPADE
URČITE KONSKÉ NOHY BUDETE MUSIEŤ CHRÁNIŤ, ak ich budete chcieť udržať aspoň
ako-tak zdravé a nezranené. Nasadenie chrániča či bandáže Vám zaberie pár
minút, liečba zranenia aj niekoľko týždňov či mesiacov, o finančných
nákladoch ani nehovoriac. Samozrejme na tomto mieste musím dodať, že už samotný
stajňový odchov, nedostatok pohybu
a podkovy pohybový aparát koňa veľmi poškodzujú – chrániče to nezachránia,
môžu iba zmierniť prejavy niektorých negatívnych dôsledkov.
Rozoberme si teda teraz jednotlivé príležitosti, pri ktorých
má zmysel chrániče použiť a aké typy sú pre tú-ktorú situáciu najvhodnejšie.
Preprava
Rozhodne s chráničmi! Aj keď je cesta krátka, obetujte
tých pár minút náležitej príprave – vyplatí sa to (lepšia prevencia ako
liečba). Použiť môžete buď stajňové bandáže
(flísové aj bez podložiek, poloelastické výhradne s podložkami; ich
použitie bude rozobraté nižšie), alebo špeciálne prepravné chrániče, ktoré sú vyplnené mäkkou penou a pokryté
väčšinou neoprénom či spevnenou tkaninou. Chránia všetky štyri nohy od karpov
(príp. pätových kĺbov) až po korunky, čím eliminujú zranenie pri údere do steny
prepravníka. Bez chráničov môže taký náraz v lepšom prípade spôsobiť iba
modrinu a následný opuch, v tom horšom vznik nepeknej pakosti či
dokonca chip fraktúry! Takže takáto investícia sa rozhodne oplatí. Pozor len na
jedno – aby chrániče naozaj zakrývali aj korunky, a to aj spredu!
Dobré prepravné chrániče zakrývajú končatiny koňa od karpu
až po kopyto.
Na ochranu končatín pri preprave možno využiť aj stajňové
bandáže.
Práca na nerovnom či klzkom povrchu
Samozrejme, takémuto povrchu sa snažíme vyhýbať, no niekedy
proste nemáme inú možnosť (kto nemá halu, dobre to pozná – lúka rozbahnená
jesennými dažďami, na kameň zmrznutá jazdiareň v zime...). A aj keď
budeme dodržiavať všetky zásady bezpečnosti – nebudeme cválať, skákať, ani
robiť žiadne prudké obraty – koni sa vždy môže noha zvrtnúť či pokĺznuť. No
i tak sa kôň nemusí rovno zraniť – najlepšou prevenciou proti natiahnutiam
a podvrtnutiam je čo najviac každodenného voľného pohybu vo výbehu (ten
koni perfektne zautomatizuje reflexy stabilizácie kĺbov pri takýchto
situáciách). Ale i tak je pri týchto príležitostiach lepšie koni trochu
pomôcť a aspoň trochu spevniť najcitlivejšie štruktúry jeho končatín –
šľachy.
Tomu môžu pomôcť tréningové
bandáže – chrániče šliach v tomto prípade veľmi účinné nie sú. Pri
práci používame buď čisto elastické bandáže s podložkami alebo kombinované (1/2
flís + 1/2 elastan) – čisto flísové nepoužívame, lebo tie nohy koňa nespevnia
a môžu ich nadmerne prehriať a až nepríjemne roztiahnuť cievy. Ale
pozor, elastické bandáže môžu byť aj veľmi nebezpečné, lebo pri nesprávnom
použití nimi môžeme šľachy nie podporiť a ochrániť, ale poškodiť! Elastické
vlákna totiž veľmi silno sťahujú a nedokrvené končatiny nemôžu správne
fungovať – výsledkom môže byť aj ťažké natiahnutie šľachy cievy (a ak naopak bandáže
neutiahnete vôbec, proste sa zošmyknú). Najdôležitejšie
teda je nikdy nepoužívať elastické bandáže bez podložiek (sú aj kone, čo
s bandážami bez podložiek okamžite začnú krívať). Podložky môžu byť buď
obyčajné bavlnené (platené), syntetické (dobrý je sympatex, ktorý je mäkký,
priedušný a dobre sa tvarovo prispôsobuje – kúpite lacno ako podložku do
kúpeľne, viz foto ;-)) alebo najnovšie aj gélové (drahé, ale dokonale rozložia
tlak bandáží). Pracovné bandáže používame maximálne 1-2 hodiny vkuse (tréning),
potom ich okamžite zložíme, inak môže dôjsť k poškodeniu šliach
a medzikostných svalov.
Bandáž, ktorá sa dá použiť aj na prácu – spodná, flísová
polovica, poslúži ako „podložka“ a horná, elastická, nohu stiahne a aspoň
trochu podrží šľachy.
Elastické bandáže v spojení so sympatexovými podložkami
– nikdy nie bez nich!
Práca na bariérach, kavaletách a skokoch
Na jednej strane by kôň mal úder bariéry do nohy pocítiť,
aby si nabudúce dal pozor, ale na druhej
strane nesmieme dovoliť, aby sa zbytočne zranil – najhoršie sú rôzne pakosti na
predných nohách. Navyše, ak sa kôň (najmä citlivý a mladý) raz silno udrie do
prekážky, často potom veľmi dlho odmieta skákať, vyhýba prekážky alebo naopak
sa na ne v strachu príliš ženie – a to predsa nechceme. Teda či už
ideme so skokovým materiálom pracovať na lonži, vo voľnosti alebo zo sedla,
rozhodne siahneme po nejakom druhu chráničov.
Bežné je pri skákaní nohy koňa chrániť šľachovkami na predných nohách a strúhavkami na zadných. Mäkký neoprén (prípadne baránok alebo
sympatex) zvnútra zabezpečuje pohodlie, tvrdá umelina (alebo koža) zvonka odolá
nárazom. Tieto chrániče zároveň chránia končatiny koňa pred stíhaním
a strúhaním. Ich jediná nevýhoda tkvie v zapínaní – býva takmer vždy
elastické a príliš sťahuje cievy na nohách koňa. Lepšie sú pevné umelé či
kožené remienky, ktoré sa zapnú na stabilnú veľkosť a viac už nohu koňa nesťahujú.
Čo sa týka spôsobu zapínania, oproti bežnému suchému zipsu sú výhodnejšie tŕne
alebo pracky, lebo odolajú aj v daždi, snehu či blate.
Skokový tréning – predné šľachovky, zadné strúhavky na suchý
zips, s elastickým zapínaním – nie ideálne, no lepšie ako nič. :)
Možno lepším riešením sa javia byť mäkké neoprénové
chrániče, ktoré zakrývajú celú spodnú časť nôh (aj spredu a aj sponkové
kĺby), teda ich chránia aj pred nárazom do bariéry spredu, sú priedušné
a vôbec nesťahujú cievy. Takisto dobré sú aj staré typy chráničov (viď
druhé foto), ktoré síce už nie sú „in“, ale tiež dobre nohu ochránia aj spredu
a cievy takisto nesťahujú.
Neoprénové chrániče, ktoré bez zbytočného sťahovania
ochránia celú spodnú časť končatiny.
Staré chrániče, zospodu neoprén, zapínanie bez sťahovania.
Okrem šľachoviek a strúhaviek možno budete potrebovať
aj zvony – chrániče koruniek
a pätiek. Väčšinou sa používajú na predných končatinách (chránia korunky
pri údere do bariéry a pätky pred stíhaním zadnými kopytami), ale ak Váš
kôň často zhadzuje prekážky zadnými nohami, môžete ich dočasne použiť aj na
zadné nohy – samozrejmosťou by však mala byť náprava chýb vo výcviku (znížiť
skoky, pracovať na presných nájazdoch a odrazoch, v radách
skokov...), aby potom už zvony neboli potrebné. Zvony sa tiež vyrábajú
z rôznych materiálov, najčastejšie z gumy (rýchlo sa zničia, najmä
tie, čo sa len preťahujú cez kopyto) alebo neoprénu (vydržia dlhšie, ale
nevýhodou je zapínanie na suchý zips), drahšie aj z kože. Buď chránia
korunky okolo celého kopyta alebo môžu byť vytvarované tak, že chránia iba
pätky (výhoda – potom sa neotáčajú; nevýhoda – nechránia korunky zboku).
Neoprénové zvony, chránia tak korunky, ako aj pätky.
Napokon k téme skákania ešte dodám, že ak nemáte
chrániče, môžete použiť aj pracovné
bandáže (ale iba také a iba tak, ako bolo popísané vyššie). Ich
zdanlivá nevýhoda, teda to, že nemajú žiadnu tvrdú výstuž, ktorá by odolávala
nárazom, môže byť pri tréningu tupšieho koňa, ktorý nemá rešpekt pred skokmi,
práveže výhodou, lebo aj keď zabránia zraneniu, kôň náraz dosť dobre pocíti –
a nabudúce si už snáď dá lepší pozor. Nevýhodou je samozrejme sťahovanie
ciev, ale ak bandáže správne upevníme (viz nižšie) a používame ich iba
počas tréningu, nemali by sa prejaviť následky.
Kone chované v boxoch
Kone, ktoré väčšinu dňa trávia v boxe, len na 2-3
hodinky (ak vôbec) sa dostanú do výbehu a hodinu-dve trénujú, majú často
problémy so šľachami a medzikostnými svalmi, s cievami, s lymfatickým
systémom. Problémom samotným často nemusí byť ani tak samotná námaha spôsobená
tréningom (ak nejde priamo o nejaké natrhnutie šľachy), ale skôr nedostatok
pohybu po ňom! Dá sa to prirovnať k atlétovi, ktorý sa po dobehnutí
náročného behu málo vykráča a potom si hneď ľahne do postele – a ráno
je potom celý rozlámaný. Takéto kone tiež často vychádzajú z boxov trhane,
s klopýtaním, neochotne a stuhnuto. Nohy mávajú na pohmat mäkké
a teplé, šľachy sa nerysujú. Po práci alebo pobyte vo výbehu sa to
zvyčajne zlepší. Zázrak? Ale čoby! :D
Trik je v tom, že v žilách a lymfatických
cievach je nízky tlak (na rozdiel od tepien, v ktorých pod vysokým tlakom
prúdi krv rýchlo). A vytlačiť toľko krvi a lymfy z konských nôh
nahor nie je bez pohybu ani trochu jednoduché (spomeňte si na bolesť nôh po
tom, ako ste niekde museli niekoľko hodín takmer bez pohybu stáť – ku koncu ste
určite stále nespokojne prešľapovali a potriasali nohami). Ak sú vo
svaloch navyše ešte stále zvyšky metabolických odpadov (ide hlavne
o kyselinu mliečnu – produkt anaeróbneho spaľovania energie, ktoré svaly
využívajú, keď už v krvi nie je kyslík, teda keď nastáva únava)
a tieto sa nemôžu odplaviť – krv dostatočne neprúdi – nastáva svalová
horúčka. Navyše hromadiaca sa krv a lymfa spôsobujú opuch, ktorý môže
bolestivo tlačiť na šľachovú pošvu – a krívanie a stuhnutosť je na
svete! Jazdci tomuto stavu bohužiaľ často ešte nechtiac napomáhajú tým, že koňa
dostatočne nevykrokujú (má to byť tak dlho, ako trvalo zahrievanie, teda aspoň 10-15
minút!) a potom mu hneď schladia nohy studenou vodou – tá stiahne cievy
a tie už potom nemôžu odviesť k. mliečnu, ktorá je ešte stále vo svaloch!
Ak sa tento kolobeh neustále opakuje, môže viesť až k chronickým stavom –
takto sa môže pomaly vyvíjať aj schvátenie (o to viac, ak má kôň podkovy – ale
o tom inokedy).
Stop! Urobme to inak, nenechajme koňa takto zbytočne trpieť!
Čo teda s tým? V prvom rade treba odstrániť príčinu, a tou je
rozhodne nedostatok pohybu. Ideálny je celodenný pohyb vo výbehu (aj 15-18
hodín pomalého pohybu, nie len nejaké chabé 4 či 10, aj to je málo!), ale ak
takúto možnosť nemáte, skúste si aspoň jazdenie naplánovať tak, aby ste po ňom
mohli koňa ešte na nejakú hodinku-dve vypustiť von. Po skončení práce koňa
krokujte aspoň 15-20 minút a až potom mu vystriekajte šľachy vodou,
najlepšie vlažnou, nie studenou.
Ak však Váš „boxový“ koník napriek tomu dlhodobo trpí
nebolestivými mäkkými opuchmi šliach a zároveň nekríva, môžete počas noci použiť zatepľovacie bandáže
alebo zatepľovacie kamaše. Pod
bandáže (iba flísové, nie elastické!) aj kamaše používame dostatočne veľké
podložky, nohy by mali byť chránené od karpov / pätových kĺbov až po korunky. Cievy v žiadnom prípade nesťahujeme!
Spodná časť končatín koňa má totiž veľký problém udržať bez pohybu teplo
(žiadne svaly), preto dodatočné zahriatie umožní lepšie prekrvenie. Samozrejme,
tak potrebný pohyb tieto pomôcky ani náhodou nenahradia, ale ak nemáte inú
možnosť, aspoň trochu nimi zmiernite negatívne dôsledky státia. Najmä na časté
problémy s medzikostnými svalmi je to dobrá podporná liečba (a neskôr aj
prevencia). Avšak POZOR! Vždy zatepľujte
až po porade s veterinárom – ak
má totiž Váš kôň okrem bežných nebolestivých opuchov aj iné problémy či akútne
kríva, zatepľovacie kamaše by mu mohli skôr uškodiť než pomôcť!!!
Zatepľovacie kamaše s odnímateľnými podložkami –
jednoduché zapínanie.
Kombinované bandáže (flís + elastan, avšak vôbec
nestiahnuté!) s molitanovými podložkami na nočné zateplenie – aj keď
nemáte zrovna na nejaké špičkové kamaše, poradíte si – ak chcete. ;-)
Úzky postoj, stíhanie, podkovy
Ak Váš kôň spĺňa niektorú/é z týchto podmienok,
rozhodne treba pri práci s ním používať chrániče. Zášľapy (o to viac, ak
sú spôsobené podkutým kopytom) sú veľmi nepríjemné zranenia, ľahko sa do nich
dostane infekcia a dlho sa hoja – a navyše po nich môže zostať
nepekná jazva či tvrdý neostrstený hrbol, pri infikácii lymfatických ciev
dokonca trvalý opuch celej končatiny. Teda nič, čo by ste chceli. Preto
v týchto prípadoch rozhodne používanie chráničov nezanedbávajte, aj jeden jediný
raz sa môže hnusne vypomstiť.
Aj keď na občasnú prácu (blato či skákanie) možno bez
výčitiek použiť cievy sťahujúce bandáže či šľachovky, na každodennú prácu sa
hodia skôr chrániče, čo cievy nesťahujú. Ideálne sa javia už spomínané mäkké neoprénové chrániče. Dostatočne
nohy koňa ochránia pred strúhaním či stíhaním a aj pred zásahom podkovami – aj
keď ideálne je podkovy nemať a potom ani nepotrebovať chrániče. ;-)
Navyše zrejme budete potrebovať aj zvony, ktoré chránia pätky a korunky. A to
v prípade, že Váš kôň má tendencie k mimochodu v kroku
(ponáhľanie) alebo má jednoducho také dlhé kroky, že si nevdojak šliape na
pätky. Takisto prídu vhod, aj keď má kôň úzky postoj predných nôh a pri
stranových pohyboch a obratoch na mieste si stúpa po vlastných nohách
(pravou po ľavej a opačne). Pozor, v tomto poslednom prípade si
nekupujte „anatomicky tvarované“ zvony – sú totiž vykrojené nahor práve tam,
kde potrebujete, aby chránili!
Nasadzovanie
Teda už vieme, aké typy chráničov sa kedy hodia (a kedy sa
naopak nehodia) a ešte sa pozrime na to, ako ich správne v praxi
nasadzovať – pretože aj od toho veľmi záleží, či bude chránič (bandáž) užitočný
alebo škodlivý. ;-) Základom je koňa s chráničmi zoznámiť, ukázať mu ich,
dať mu ich očuchať, hladiť ho nimi po tele a hlavne po nohách a stále
hladkaním a hlasom upokojovať a chváliť (nenúťte koňa dotyk „tou
desivou vecou“ hneď úplne prijať – začnite ukázaním, potom pomalým
približovaním, potom sa dotknite chráničom nohy na zlomok sekundy a ihneď
pochváľte; na ďalší raz dotyk predĺžte na sekundu, potom na dve, tri..
a tak ďalej, až kým chrániče úplne v kľude a uvoľnene neprijme).
Prepravné chrániče:
Nasadzujeme ich samozrejme pred prepravou, ale radšej ich
občas koni nasadíme aj „len tak“, iba ho pár minút s nimi povodíme, dáme
mu odmenu a pustíme ho opäť do výbehu za kamarátmi – tak si nebude spájať
prepraváky výhradne s nakladaním do prívesu (ktoré často nie je príliš
obľúbenou konskou činnosťou, i keď aj to sa dá zmeniť). Pozor, nepomýľme
si pravý a ľavý chránič – pásiky suchého zipsu majú po zapnutí smerovať
dozadu, z vonkajšej strany nohy. Chránič nasadíme najprv trochu vyššie
a stiahneme do správnej polohy, až potom zapneme. Tu sa nemusíme báť
utiahnuť, prepravné chrániče neobmedzujú prúdenie krvi v nohách koňa. ;-)
Stajňové bandáže:
Sú flísové, nasadzujú sa – v prípade doporučenia
veterinára – na noc (alebo na prepravu) s podložkami, prípadne v lete
aj bez nich. Začneme tým, že nohu obalíme podložkou – má siahať od karpálneho
kĺbu (prípadne pätového) až po korunku. Podložku prekryjeme naboku nohy, nie
vzadu na šľache – horný koniec má smerovať dozadu. Pridržíme si podložku na
mieste a na horný okraj priložíme rožtek bandáže (treba ju mať správne
zmotanú, aby nám na konci vyšiel suchý zips navrchu – inak budeme musieť bandáž
odmotať a začať odznova).
Bandáž ovíjame v tom istom smere, ako aj podložku –
dozadu. Rožtek si stále držíme a stiahneme, aby sa bandáž nezošmykla.
Hore nám ostane trojuholník.
Trojuholník prehneme dolu a ovinieme. Ďalej pokračujeme
šikmo dole a vždy prekryjeme cca 1/3 predošlého „okruhu“. Príliš neuťahujeme
– len tak, aby bandáž nespadla, viac nie (to časom dostaneme do krvi). Na
bandáži nesmú byť žiadne záhyby a ani podložka sa nesmie skrčiť.
Prekryjeme sponkový kĺb a až pod ním stočíme bandáž
nahor – teraz bandážujeme späť hore, pozor, aby sa niekde bandáž neskrčila –
tlačila by.
Keď sa vrátime hore, utiahneme poslednú otáčku
a starostlivo zapneme suchý zips. Pozor, všetky štyri bandáže treba
utiahnuť (či skôr neutiahnuť!) rovnako, aby na jednu nohu nebol vyvíjaný väčší
tlak než na druhú. Hneď ráno (resp. po preprave) treba bandáže zložiť
a ideálne koňa vypustiť do výbehu alebo aspoň opohybovať. ;-)
Zatepľovacie kamaše:
Používame ich len na nočné zateplenie alebo na usušenie
mokrých, zablatených nôh (v zime nohy zbytočne neumývame vodou, kvôli riziku
podlomov – lepšie je nechať nohy uschnúť a potom blato okefovať ryžákom).
Podložky si vopred suchým zipsom prilepíme ku kamašiam. K nohe kamašu
priložíme trochu vyššie a potom ju v smere rastu srsti posunieme
dolu, na správne miesto. Suché zipsy zapneme rovnomerne silno, kamaša nohu
nesmie sťahovať, ale ani sa nemá zošmyknúť. Podložka nesmie byť nikde skrčená,
mohla by totiž tlačiť na šľachy. Hneď ráno kamaše zložíme a koni doprajeme
pohyb.
Šľachovky a strúhavky:
Používame ich len na skákanie. Takisto pozor na pravú
a ľavú – pásiky dozadu (na týchto fotkách sú staré chrániče, ktorým po
zapnutí pásiky smerujú dopredu – neviem, prečo je to tak vymyslené). Opäť
priložíme vyššie a stiahneme na to pravé miesto – ak ich stiahneme
prinízko, zložíme ich a nasadíme odznova, nikdy neťaháme proti srsti.
Snažíme sa ich uťahovať najmenej, ako sa len dá – ale zas dosť silno na to, aby
nepadli. Prvý raz ich radšej príliš neuťahujeme (v strachu pred skĺznutím)
– oveľa lepšie je aj niekoľko ráz v priebehu tréningu zosadnúť
a chrániče znovu nasadiť a postupne pokusmi nájsť presne tú pravú
mieru, ktorá je potrebná na udržanie chráničov na mieste. Zložíme ich ihneď po
skončení skokovej práce.
Pracovné bandáže:
Nasadzujeme ich tesne pred skokovým tréningom či pred prácou
v ťažkom teréne. V zásade platí to isté ako pri stajňových bandážach.
Ak používame kombinované bandáže (flís + elastan), podložky nepotrebujeme, ak
máme čisto elastické bandáže, používame ich výhradne s podložkami. Pracovné
bandáže snímeme okamžite po skončení tréningu a ešte s koňom chodíme,
aby sa mu v stiahnutých cievach opäť dobre rozprúdila krv.
Začíname priložením podložky a trojuholníkom...
... po jeho preložení a prekrytí pokračujeme šikmo
dolu. Tu, na rozdiel od stajňovej bandáže, ktorá pokojne môže ovíjať aj časť
sponky, zakryjeme iba ostrohu a hneď stočíme bandáž šikmo hore. Pozor,
bandáž v žiadnom prípade nesmie končiť nad ostrohou – takto by sa koni
veľmi ľahko poškodili šľachy! Podložky stále narovnávame, aby neboli nikde
skrčené.
Pokračujeme späť nahor a zakončíme pod kĺbom, suchý
zips smeruje dozadu. Výsledný efekt je úhľadný, podložku ani nemusí byť vidieť
– ale dôležité je, že je tam (samozrejme rovná, bez záhybov)!
Zvony:
Ak si kôň robí zášľapy, používame ich každodenne, inak iba
pri skokoch. Zvon priložíme vyššie, zapneme dostatočne voľne, aby kôň mohol bez
problémov ohýbať nohu v sponke a korunke a až potom trochu
potlačíme dolu (aby sme nešli proti srsti). Niektoré zvony sa zapínajú vpredu,
iné vzadu, gumené sa môžu dokonca preťahovať cez kopyto. Zvony na suchý zips nepoužívame
v mokre, suchý zips totiž po navlhnutí povolí a mohli by sme ich
stratiť.
Tip – ak máte takéto zvony a chcete trochu
„zaerodynamizovať“ ich tvar (alebo sú Vášmu koni trochu malé), zapnite ich
takto našikmo. ;-)
Starostlivosť o chrániče a bandáže
Toto je veľmi dôležitá súčasť používania chráničov
a bandáží! Udržiavať ich čisté nie je len vec estetiky, ale hlavne
bezpečnosti. Napríklad zrnko piesku pod šľachovkou môže odrieť za hodinu až do
mäsa. Od hnoja špinavé zatepľovacie kamaše priložené na nohu, na ktorej je čo
len nepatrná ranka, môžu spôsobiť nepeknú infekciu. Zaschnutý pot a prach
odierajú. A samozrejme, ani to dobre nevyzerá. ;-)
Podložky pod bandáže pravidelne perieme, takisto aj bandáže
samotné, tiež kamaše či prepravné chrániče. Bandáže a kamaše by sme navyše
mali pred každým zložením ešte na nohách koňa okefovať ryžiakom od tej
najhrubšej špiny. Ak sú bandáže mokré a nemáme možnosť oprať ich, necháme
ich rozmotané uschnúť a potom dôkladne vykefujeme. Podložky pod pracovné
bandáže kefujeme bezpodmienečne pred každým použitím (po použití sú väčšinou
vlhké od potu a okefovať sa nedajú). Šľachovky a zvony po každom
použití vykefujeme, tvrdú umelinu môžeme omyť špongiou. Snažíme sa udržiavať
čisté najmä suché zipsy, aby nám čo najdlhšie vydržali funkčné. Kožené chrániče
treba pravidelne mazať, aby koža nepopraskala.
Záver
Ak chrániče používať nemusíte (prípadne len na skoky),
môžete si gratulovať – čím menej neprirodzeností na koni spáchate, tým lepšie! Len
aby to nebolo tak, že Váš kôň by naozaj chrániče v istých situáciách
potreboval, ale Vám je ľúto na ne obetovať peniaze či sa Vám nechce nasadzovať
ich a starať sa o ne...? Vždy treba všetko starostlivo posúdiť
predtým, než sa nejako rozhodnete – o to viac, ak ide o zdravie
iného živého tvora, za ktorého nesiete zodpovednosť. A to napokon platí vo
všetkom, nielen v otázkach výstroja. Premýšľajte o tom! ;-)
Použité zdroje a
literatúra:
O’Brien, K. (2009). Zdraví koně. Praha: Metafora.
Stammer, S. (2007). Fyzioterapie:
Prevence, rehabilitace, optimalizace tréninku. Praha, Brázda, 2007
Strasser. H. (2009). Celostní
ošetřování kopyt koní. Český Těšín: Nakladatelství Růže.
Obrázky chráničov z equisboy.cz a obluk.cz.
Späť na Kritické zhodnotenia