S úctou ku koňom: Sedlá a sedlanie

Dnes sa opäť pozrieme na problematiku výstroja, ale nie z toho bežného hľadiska – to si môže každý z Vás nájsť sám v hocakej knižke typu „Ja kôň“... Nie, ja dnes chcem hovoriť o všetkých možných aspektoch používania rôznych druhov sediel a spôsobov sedlania, od využitia, cez presné napasovanie, až po správne používanie – a hlavne o zdravotnej stránke veci. Taktiež sa pozrieme na doplnky k sedlám (podbrušníky, dečky, strmene...), ako sa majú sedlá a doplnky ošetrovať a podobne. V tomto článku – ako napokon vždy – sa spájajú moje osobné skúsenosti s vedomosťami nadobudnutými z kníh, odborných časopisov, pozerania videí s odborníkmi a najnovších veterinárnych výskumov.

Najprv si povieme niečo o základných otázkach sedlania a o rôznych typoch sediel a potom o napasovaní sedla danému koňovi a jazdcovi, o doplnkoch, starostlivosti o sedlo a o samotnom sedlaní a odsedlávaní.

Sedlo – čo, prečo a načo?

Sedlo je kus výstroja, ktorý sa upevňuje na chrbát koňa za účelom zvýšenia bezpečnosti a pohodlia tak jazdca, ako aj koňa. Táto definícia však platí iba v tom prípade, že dodržíme niekoľko veľmi dôležitých podmienok – zvolíme správne typ sedla pre naše potreby a štádium výcviku (teda jazdca i koňa), správne ho napasujeme pre daného koňa a jazdca a správne ho aj používame (a rovnako aj všetko príslušenstvo – podložku, podbrušník, strmene...).

Okrem toho, že sedlo do istej miery zvyšuje bezpečnosť jazdca prostredníctvom prednej a zadnej rázsoch, hĺbky posedlia, opierok a strmeňov, jeho hlavnou funkciou by malo byť čo najrovnomernejšie rozkladať váhu jazdca na celú plochu jeho chrbta a zároveň chrániť pred pôsobením váhy chrbticu a úpony chrbtových svalov. To zabezpečuje konštrukcia sedla – tvar kostry, materiál, z ktorého je vyhotovená, sedlové vankúše, chrbticový kanál medzi nimi, tvar posedlia... Na všetky tieto aspekty vhodného sedla sa pozrieme bližšie. V tomto článku však nie je priestor na podrobnosti, preto vás rovno odkazujem na tento výborný článok z pera odborníka, kde nájdete všetko perfektne dopodrobna vysvetlené.

Základné časti sedla Vám tu popisovať nebudem, verím, že to nie je potrebné. ;-) Sedlá sa vyrábajú z rôznych materiálov a v rôznych typoch – základné rozdelenie môžeme založiť na type kostry, ktorý sa použije. Potom teda rozlišujeme sedlá na anglickej kostre (univerzálne, školské, skokové, drezúrne, všestranné, dostihové, pony, dámske sedlá), sedlá na kozlíkovej kostre (rôzne typy westernových sediel, turistické, endurančné, austrálske, vojenské, francúzske, španielske tradičné sedlá) a bezkostrové sedlá (univerzálne, drezúrne, westernové, turistické, pony sedlá). Avšak skôr než sa pozrieme na klady a zápory týchto rôznych druhov sediel, osvetlíme si ešte jeden dôležitý aspekt používania sediel – otázku ťažiska.

Sedlo a ťažisko

Za normálnych okolností, keď kôň stojí bez jazdca na rovnom povrchu, zaťažuje vždy o niečo viac predné nohy než zadné – je to z prostého dôvodu – keby totiž mal krk s hlavou pripojené k zadku a nie k pleciam, viac váhy by niesol prirodzene na zadných nohách. :D A čo sa stane pri voľnom, nekontrolovanom pohybe (hlava extrémne nízko/vysoko, nepodsadené zadné nohy, prehnutý chrbát)? Samozrejme, preťaženie sa zvyšuje. A čo keď sa k tomu pridá jazdec? Ešte väčšie preťaženie. A čo ak jazdec navyše nesedí v ťažisku koňa, ale pred ním? Áno, o to väčšie preťaženie predných nôh (číslami Vás tu nebudem zaťažovať, viz Karl, 2008, p. 18-21).

A následkom tohto preťažovania je postupné, často nebadané poškodzovanie svalov, kĺbov, kostí, šliach a chrupaviek predných končatín. Ak je preťaženie akútne, môže sa prejaviť natrhnutím šľachy, opuchom kĺbneho puzdra, stuhnutím svalov, zápalom šľachovej pošvy... Chronické poškodenie väčšinou napokon vyústi v rôzne degeneratívne ochorenia a trvalé poškodenia, ako je artróza, chip fraktúry, pakosti, oblúky na šľachách... Takže už je snáď jasné, prečo je preťažovanie predných končatín koňa škodlivé a prečo sa mu musíme snažiť čo najlepšie zabrániť.

Okrem správneho výcviku – teda koňa vedieme k tomu, aby sa postupne učil z natiahnutého držania tela čo najviac podsadzovať zadné končatiny a vzpriamovať krk a hlavu, čím bude prenášať stále viac váhy na zadné končatiny, až sa takmer dostane do horizontálnej rovnováhy (predné a zadné nohy nesú takmer rovnakú váhu) – je teda dôležité aj správne sedlanie.

Samozrejme rovnako škodlivé je aj to, keď jazdec sedí za ťažiskom koňa a tým preťažuje jeho citlivé bedrá, čím môže časom spôsobiť zatuhnutie a kŕče v tejto oblasti, ako aj v svaloch zadku, zadných končatín.

Už samotné sedlo do značnej miery predurčuje, kde bude jazdec sedieť – v ťažisku, pred ním, či za ním. A to kým, kde má najhlbšie miesto posedlia. Správne vyrobené sedlo má toto miesto v polovici posedlia, prípadne kúsok pred ňou, v žiadnom prípade nie za ňou. Skokové a dostihové sedlá jednoducho posadzujú jazdca dopredu, s tým sa nedá nič robiť, sú na to určené – pri skokoch i trysku sa ťažisko koňa nevyhnuteľne posúva dopredu a jazdec ho svojím ťažiskom musí nasledovať. No aj pri tomto type sedla sa môže stať, že natrafíte na zle vyrobené sedlo, ktoré paradoxne posádza jazdca príliš dozadu a potom má pri skokoch problém nezostávať za pohybom koňa (ak sa k tomu pridajú zbytočne príliš krátke strmene, o to horšie). Drezúrne sedlá majú často najhlbšie miesto posedlia pred polovicou posedlia, čo sa môže zdať na prvý pohľad v nesúlade s tým, že účelom drezúry je zhromažďovanie koňa, a teda prenášanie jeho ťažiska dozadu. No s vyšším zhromaždením sa chrbát koňa začína smerom dozadu zvažovať (ako sa ohýbajú kĺby zadných končatín) a v sedle s najhlbším miestom príliš vzadu by sa tým pádom jazdec zosúval na zadnú rázsochu a nielenže by skĺzaval za ťažisko a neustále by bol za pohybom koňa, ale by aj neúmerne zvyšoval tlak na chrbát koňa v zadnej časti sedla¹. Pracovné (westernové, camargueské, španielske pastierske...), endurančné, tradičné a turistické sedlá majú väčšinou väčšiu plochu pôsobenia (menší tlak na jednotlivé stavce a platničky) a posadzujú jazdca viac dozadu. Takéto sedlá síce nepreťažujú predné končatiny koňa, no pre neskúseného koňa, čo ešte stále nie je schopný zhromaždenia, môžu byť nepohodlné, pretože mu až neprirodzene presúvajú rovnováhu dozadu (a tým mu ju narúšajú).

No ani vhodný typ sedla ešte nezaručí, že budete sedieť presne nad ťažiskom koňa – musíte ho aj správne umiestniť! A to presne nad ťažisko, najhlbší bod posedlia musí byť naozaj umiestnený nad najhlbším bodom chrbta – pomôžte si tým, že si zoberiete fotografiu Vášho koňa a nakreslíte si na ňu čiarky, ako to vidíte tu (jednu nakreslite od bedrového hrbolu po prednú sponku (a) a druhú od ramenného kĺbu po zadnú sponku (b) – od bodu, kde sa skrížia (c – ťažisko), veďte kolmicu nahor – tá má pretínať sedlo práve v najhlbšom bode posedlia (d – ako vidíte, toto skokové sedlo má spomínanú chybu, najhlbší bod je príliš vzaduk); Stammer, 2007, p. 161). Potom si fotku vezmite do stajne a po nasedlaní si poodstúpte a porovnávajte a upravujte polohu sedla, kým to nebude „ono“. A že sa Vám to nechce? Budiž, ale rátajte s tým, že sediac mimo ťažiska koňovi pomaly ale isto ničíte zdravie. A takisto v tejto polohe ani nemôžete dávať presné pomôcky a kôň má obmedzenú pohyblivosť lopatiek a chrbta, resp. tuhne v bedrách a ťahá zadné nohy (chody strácajú výraz a uvoľnenosť)².

Teraz už máme teda približný prehľad o tom, aké všeobecné predpoklady by malo dobré sedlo spĺňať... Môžeme postúpiť ďalej – prejsť si jednotlivé druhy sediel a posúdiť ich vhodnosť na rôzne činnosti, ich výhody a nevýhody. ;-)

Sedlá na anglickej kostre

Kostra je tradične drevená s oceľovými výstužami, no dnes už stále častejšie plastová alebo z rôznych kompozitov. Okrem tradičného tvaru s výstružami je stále častejšia plná kostra z plastu alebo napr. preglejky. Tieto novinky v materiáloch a tvaroch však nemajú také dobré vlastnosti ako klasické (pružnosť výstuží, schopnosť rovnomerne rozkladať váhu jazdca, postupné prispôsobovanie sa dreva danému koňovi), napriek tomu, čo sa vám snažia nabulikať reklamné letáky drahých značiek. V skutočnosti sú tieto materiály proste lacnejšie a dajú sa vyrábať strojovo – firmy tým maximalizujú svoje zisky¹.

Kostra býva potiahnutá väčšinou oslou alebo hovädzou kožou – vďaka tomu majú kožené sedlá dosť veľkú váhu (a aj starostlivosť o kožené povrchy je dosť náročná). Naproti tomu sedlá potiahnuté syntetikou sú veľmi ľahké (zvyčajne sú aj na plastovej kostre) a jednoducho sa udržiavajú. No životnosť mávajú nižšiu – v mrazoch umelá koža ľahko popraská, aj šitie je často nevalnej kvality. Okrem toho umelé materiály sú nepriedušné, na čo môže doplatiť tak kôň (opuchy pod sedlom), ako aj vy (domyslite si).

Anglické sedlá sa dobre hodia na trénovanie na jazdiarni, na časovo kratšie výkony v drezúrnych, parkúrových či cross-country závodoch. Pri dlhšej jazde v teréne sú však pre jazdca i koňa často nepohodlné – tlačia na chrbát koňa na dosť malej ploche. Pri zdolávaní kopcov sa tiež zvyknú posúvať, najmä ak má kôň nevýrazný kohútik – pri výstupe nahor sa šmýkajú dozadu a pri zostupe nadol dopredu, čím bolestivo stisnú plecia koňa. Samozrejme, správnym napasovaním sedla danému koni sa dajú tieto nežiadúce efekty do značnej miery obmedziť, no na niekoľkohodinový či až niekoľkodňový výlet sa anglické sedlo naozaj veľmi nehodí.

Univerzálne sedlo:

Máva plytšie posedlie a menšie opierky, ktoré umožňujú voľnosť sedu a polohy nôh. Univerzál je vhodný na bežnú jazdiarenskú prácu, ľahké skokové a drezúrne tréningy, kratšie vychádzky. Často sa používa pri výcviku začiatočníkov, aj keď práve šírka jeho použitia trochu „nebezpečne“ zvádza k rôznym chybám sedu – pozor na to.

Školské sedlo:

Hlbšie posedlie a rovné stranice perfektne jazdca posadia, doslova ho „vyškolia“. Hodí sa na drezúrny výcvik začínajúcich jazdcov, lebo dobre stabilizuje sed a holene. Na fotografii je školské sedlo v španielskom type.

Drezúrne sedlo:

Samozrejme, hodí sa na drezúru. Na skoky je nevhodné (aj keď nízku prekážku v ňom zdoláte v pohode), ale na prechádzke môže byť celkom pohodlné – dlhé strmene dávajú oddýchnuť členkom a kolenám a hlboký sed je bezpečný a príjemný aj po dlhšiu dobu (treba ho však už mať zvládnutý!). Toto sedlo sa často „zvažuje“ dopredu, čím udržiava panvu jazdca na správnom mieste, má dlhé, rovné, niekedy dokonca až dozadu strihnuté bočnice, ktoré v spojení s dlhými strmeňmi nútia nohy jazdca splývať dolu, a teda mať hlboký sed. Dlhé zápinky v spojení s krátkym podbrušníkom umožňujú čo najtesnejší kontakt holení s bokmi koňa pre presné dávanie pomôcok. V dnešnej dobe existuje mnoho typov drezúrnych sediel, no všeobecná tendencia výroby – priveľké sedlové vankúše, hlbokánske posedlie s vysokánskou zadnou rázsochou a priveľké stehenné a kolenné opierky – ich pomaly vzďaľuje od ich pôvodného účelu. Tým totiž malo byť zabezpečenie čo najužšieho kontaktu medzi jazdcom a koňom pre presné pomôcky sedom – no spomínané „výdobytky“ tomuto kontaktu skôr bránia, než by ho podporovali! Takýmito sedlami jazdci len ukazujú svoje (ne)umenie. Drezúrne sedlo by malo byť určené pre už vzdelaného jazdca so správnym, hlbokým, stabilným a zároveň pružným sedom – a taký jazdec predsa extrémne hlboké posedlie či obrovské opierky nepotrebuje. Panva, stehno a holeň drezúrneho jazdca by mali byť voľné, aby mohli v každom okamihu správne pôsobiť (a to je pri rôznych cvikoch na rôznych miestach). Preto by sedlom rozhodne nemali byť obmedzované!

Skokové sedlo:

Samozrejme, jeho účelom je čo najlepšie stabilizovať sed jazdca pri skákaní – vyznačuje sa plytším posedlím, výrazne dopredu vykrojenými bočnicami a často aj výraznými kolennými a holennými opierkami. No nie je skokové sedlo ako skokové sedlo – existuje množstvo variácií, od skokového univerzálu až po skokové špeciály a „kontaktné“ sedlá. Skokový univerzál je vhodný skôr pre začiatočníka, jazdcovi doslova „zarámuje“ stehná, kolená i holene – učí ho správnemu skokovému sedu. No so zvyšujúcimi sa schopnosťami jazdca je už takáto umelá stabilizácia sedu čoraz menej vítaná a napokon jazdec prechádza k „špeciálu“, teda sedlu, ktoré je vybraté, vypasované (prípadne dokonca priamo vyrobené) jemu a jeho koňovi na mieru. Je vhodné len pre pokročilého jazdca, ktorý má istý sed, nepoletujú mu kolená ani holene. To isté platí aj pre vysoko kontaktné skokové sedlá, ktoré majú tenšie, tvrdšie vankúše, a teda umožňujú presnejšie pôsobenie sedom – no tu platí, že jazdec už musí byť dokonale vyvážený, pretože akékoľvek nechcené prenášanie váhy či udretie zadkom do sedla kôň veľmi výrazne pocíti (Hauzr, 2010a).

Dostihové sedlo:

Je to ešte vôbec sedlo? :D Priznávam sa otvorene, dostihy veľmi neuznávam... Po prvé, je pri nich prítomný stres z panického úteku, ktorý negatívne ovplyvňuje metabolické deje v celom tele (90% dostihákov trpí žalúdočnými vredmi³). Po druhé, neprirodzené, prehnané prenášanie váhy na predok koňa (až tak, že zadné nohy už vôbec nenesú váhu koňa, slúžia iba na odraz), veľmi rýchlo poškodzuje predné končatiny – výskumy ukazujú, že až 43% dostihových koní preukázateľne (ultrazvukom) trpí istým stupňom poškodenia šliach (O’Brien, 2008). A po tretie – je to proste biznis (nehovorte mi, že to nie je hlavne o prachoch – neklamte sami seba). Dostihové sedlo v spojení s dostihmi samotnými prenáša ťažisko koňa i jazdca nadmerne dopredu a tým spôsobuje opotrebovanie predných končatín. Na bežné jazdenie sa určite nehodí.

Všestrannostné (crossové) sedlo:

Je to akýsi hybrid drezúrneho a skokového sedla určený na cross-country. Stabilizuje sed jazdca pri nebezpečných terénnych skokoch a umožňuje vyrovnať aj neveľmi podarené odrazy (zlý terén, neskúsený kôň...), pretože vďaka špeciálnym opierkam lepšie podrží holene jazdca v stabilnej pozícii. Zápinky na podbrušník sú dlhé ako pri drezúrnom sedle (Hauzr, 2010b).

Dámske sedlo:

Dobové sedlo určené pre dámu v šatách, sedí sa v ňom bokom. Vďaka špeciálnej opierke na stehno a skokovej hlave sa v ňom (s patričným výcvikom) dá aj cválať či skákať. Treba si však dať pozor na rovnomerné zaťažovanie oboch sedacích kostí, aby sa konský chrbát jednostranne nepreťažoval. A kôň musí byť samozrejme tiež náležite preškolený, aby správne reagoval aj na jednostranné pomôcky holeňou (na druhej strane sa používa iba bičík).

Pony sedlo:

Sedlo špeciálne upravené pre veľkosť chrbta ponyho, vhodné pre deti. Je skutočne nevhodné sedlať ponyho veľkým sedlom, pretože jazdec potom nesedí v ťažisku poníka, ale až za ním, chrbát je preťažený, sedlo môže tlačiť až na bedrá, obličky, dokonca až na kríže... Každý kôň si zaslúži presne padnúci výstroj a len preto, že je menší, by sa na jeho zdraví nemalo šetriť! ;-)

Sedlá na kozlíkovej kostre

O čom je vlastne reč? O sedlách, ktoré majú trochu inú kostru než anglické – je celkovo širšia, masívnejšia, váhu jazdca rozkladá na väčšiu plochu – preto sú aj napriek väčšej váhe pre koňa pri dlhšom nosení pohodlnejšie. Väčšinou majú aj širšie a pohodlné posedlie a vyššie rázsochy, ktoré stabilizujú sed pri dlhej jazde. Bočnice bývajú rovné, bez opierok a strmene sú väčšinou masívnejšie, noha sa z nich len tak nevyšmykne. Sú teda ideálne na dlhé výlety, endurance a prácu s dobytkom. Avšak čím väčšia je vzdialenosť medzi konským chrbtom a posedlím, tým menšia je účinnosť pôsobenia sedu (pohyby panvy, prenášanie váhy vpravo-vľavo, dopredu-dozadu), preto skutočne masívne kozlíkové sedlá nie sú veľmi vhodné na jazdiarenskú prácu.

Westernové sedlo:

Samozrejme, existuje mnoho typov westernových sediel, vhodných na rôzne disciplíny, ale vo všeobecnosti možno povedať, že sa jedná o veľmi pohodlný typ sedla. Posedlie je široké a mäkké, hruška vie byť veľmi užitočná (držanie, zavesenie lasa...) bočnice („fendre“) siahajú až k strmeňom, čím chránia nohy jazdca pred potom koňa... Veľmi šikovný je aj zadný remeň, tzv. „cinch“, ktorý sa utiahne napr. pri rýchlom pohybe či zostupe z kopca a bráni tým v posúvaní sedla. Toto sedlo sa vyvinulo z pôvodných pastierskych sediel španielskych dobyvateľov Ameriky. Jeho primárnou funkciou teda bolo poskytnúť čo najvyššiu bezpečnosť a pohodlie pri dlhých pracovných dňoch – na farmách, pri zaháňaní dobytka či koní naprieč stepami, pri oddeľovaní teliat... A na to sa najlepšie hodí aj dnes – na dlhé výlety a najrôznejšie westernové disciplíny. Vďaka vcelku vhodne umiestnenému ťažisku sa dá celkom dobre využiť aj pri klasickom drezúrnom jazdení (reiningové sedlá). Najlepšie westernové sedlá sa tradične vyrábajú ručne a bohato sa zdobia (rytie do kože, strieborné pracky a ozdoby...) a ladia sa spolu s uzdečkou a poprsníkom – no to už je viac estetická než funkčná záležitosť. Dôležité je, aby sedlo koňovi perfektne sedelo. ;-)

Španielske pastierske sedlo:

Vyrába sa takmer výlučne zo slamy či špeciálnej trstiny – tá je potiahnutá kožou a ovčinou. Po „zajazdení“ sa perfektne prispôsobí tvaru chrbta koňa, takže už nie je nutné žiadne dopasovávanie. Tradične sa spája so španielskymi pastiermi dobytka, „los vaqueros“. Áno, to od nich pochádza jazdecký štýl „doma vaquera“ a krásny tanec s garrochou. Toto sedlo má vysoké rázsochy, ktoré človeka perfektne posadia na to správne miesto – rovno do ťažiska. Nohy jazdca sú však na druhej strane celkom voľné, nezviazané žiadnymi opierkami. No tým, že toto sedlo má ťažisko skutočne o dosť vzadšie než anglické sedlá, hodí sa skôr pre pokročilejšie kone, čo sa už dokážu zhromaždiť a majú dosť silný chrbát (ľahký klus či cval v stehnovom sede v tomto sedle nie sú zrovna jednoduché). A samozrejme majiteľ tohto sedla by už tiež mal byť dostatočne pokročilý jazdec na to, aby dokázal bezpečne ovládať polohu svojich nôh.

Camargueské sedlo:

Sedlo pastierov býkov z južného Francúzska, vo svojej podstate veľmi podobné predošlému typu, len menej masívne. Skvele sedí presne v ťažisku a má podobné vlastnosti ako španielske pastierske sedlo – vysoké rázsochy jazdca pevne posadia, ale krátke bočnice umožnia dobrý kontakt s koňom a voľnosť pohybu nôh (no ten musí byť dokonale kontrolovaný!).

Sedlo Alta Escuela:

Jedná sa o sedlo používané vysokou jazdeckou školou španielskou a portugalskou. Je vhodné pre výuku a predvádzanie tých najvyšších cvikov vysokej školy. Tým, že ťažisko jazdca usádza až za prirodzené ťažisko surového koňa (to sa počas výcviku pomaly posúva dozadu), nie je toto sedlo veľmi vhodné pre koňa-začiatočníka a už vôbec nie pre neskúseného jazdca.

Turistické sedlo:

Na prvý pohľad pripomína anglické sedlá, no kostru má kozlíkovú. Väčšia plocha sedlových vankúšov a väčšia komora poskytuje oddych konskému chrbtu pri dlhých výletoch. Mäkké posedlie dáva pohodlie jazdcovi a rovné bočnice spolu s dlhšími strmeňmi prehlbujú sed a poskytujú oddych kolenám a členkom.

Austrálske sedlo:

Sedlo austrálskych dobytkárov, tiež vlastne prispôsobenie pôvodných sediel anglických kolonizátorov pre pracovné účely. Vyznačuje sa podobnými kvalitami ako turistické sedlá.

Sedlo na endurance:

Na vytrvalostné disciplíny sa v minulosti (a často ešte aj dnes) využívali v podstate akékoľvek kozlíkové sedlá – westernové, turistické, austrálske... Ale pri skutočne dlhých dostihoch sa tieto typy ukázali byť príliš ťažké a masívne, a tak boli postupne vyvinuté špeciálne endurančné sedlá na odľahčenej kostre, potiahnuté syntetickými materiálmi, dajú sa dokonca dovažovať pridávaním či odoberaním kovových guličiek z vypchávok. Niektoré majú dlhé rovné bočnice, niektoré ich nemajú vôbec. Výber je široký a ak sa chcete tejto disciplíne venovať, rozhodne sa vyplatí poradiť s odborníkom.

Vojenské sedlo:

Dnes už asi nevyrábaný a málo používaný typ sedla. Je masívne a ťažké, no nemožno mu odoprieť isté kvality – dobré umiestnenie ťažiska, stabilizovanie sedu jazdca, pohodlnosť pre koňa na dlhých trasách. No povedzme si úprimne – rovnaké výhody nám dokážu poskytnúť aj oveľa ľahšie a vzhľadovo príťažlivejšie typy sediel, než je toto. ;-)

Bezkostrové sedlá

Sú to najnovšie typy sediel, ktoré sa vyrábajú takmer bez kostry. Iba vpredu je neveľký hliníkový oblúk, ktorý tvorí prednú rázsochu, inak je sedlo tvorené len kožou (prípadne syntetikou či plátnom), vypchávkami a gélovým vankúšom, ktorý pokrýva celé posedlie a tým údajne rovnomerne rozkladá váhu jazdca na celú plochu posedlia a pohlcuje aspoň časť nárazov. Má to byť revolučné riešenie pre kone, ktorým klasické sedlá nesedia – bezkostra sa prispôsobí každému. Najnovšie vedecké hodnotenia sediel však ukazujú, že bezkostrové sedlá sú na tom, čo sa týka rozkladania tlaku, najhoršie zo všetkých hodnotených typov⁴. Už len samotný fakt, že nemajú voľný chrbticový kanál, hovorí za všetko. „Pad“, čiže podložka z barana s podbrušníkovým remeňom a strmeňmi, je ešte horšia voľba, pretože nemá ani len ten gélový vankúš, čo bezkostry. Ak máte ťažko pasovateľného koňa, nerezignujte a nepodľahnite tomuto „ľahkému“, „prirodzenému“ riešeniu – radšej vyhľadajte dobrého nezávislého sedlára (čo sa neupísal žiadnej značke) a hľadajte sedlo, ktoré splní parametre práve vášho koňa. Možno to je drahé, no to je aj veterinárna a fyzioterapeutická liečba, ktorú kôň po pár rokoch jazdenia v bezkostrovom sedle bude kôň potrebovať...

Aby padlo ako uliate

Ak sme si už teda ujasnili, čo chceme s koňom robiť a aká je úroveň nášho výcviku – a podľa toho sme si zvolili typ sedla – je čas pristúpiť ku konkrétnemu výberu. Avšak pozor – ak Vás ako prvé napadne vyberať si podľa značky, môžete na to doplatiť. Samozrejme, renomované firmy disponujú rokmi skúseností a širokým sortimentom (a mali by byť aj určitou zárukou kvality), no často majú zbytočne predražené ceny (platíte za značku) a nie vždy u nich nájdete presne to, čo Vy a Váš kôň potrebujete. A bohužiaľ stále rozšírenejším nešvarom je nahradzovanie tradičných, osvedčených materiálov, tvarov, výrobných postupov a ručnej práce lacným plastom z automatizovanej linky. A to aj u tých najdrahších európskych značiek¹. Rozhodne by ste sa mali najprv poradiť s odborníkom – ak aj nie priamo so sedlárom, tak aspoň so skúseným trénerom. Snažte sa vyhnúť poradám s predajcami v obchodoch – tí chcú hlavne predať, nie poradiť. ;-) Neváhajte vyskúšať viacero sediel, kým nenájdete to pravé orechové práve pre vás a vášho koňa. Samozrejme, dá sa kúpiť aj dobré použité sedlo, no treba si ho tiež dobre premerať, vyskúšať, skontrolovať (či nie je zlomená kostra, či nie je krivo vysedené posedlie alebo nerovnomerne vypchaté vankúše, rozpárané nite)... Pri „ojazdených“ výrobkoch je predsa len riziko vždy väčšie, pozor na to. ;-)

Tradične jediné, na čo sa berie zreteľ, je veľkosť komory a posedlia, no to ani zďaleka nie sú jediné dôležité faktory! To Vám povie každý sedlár. Ideálne je, ak Vám koňa príde zmerať sedlár osobne, najmä ak je váš kôň atypickej telesnej stavby (vysoký či naopak nevýrazný kohútik, veľmi úzky či veľmi široký hrudník, dlhý alebo naopak krátky hrudník, mladý či starý kôň – očakávajú sa zmeny v osvalení, ťažký jazdec...). No isté základné parametre na zúženie výberu sediel si dokážete odmerať aj sami doma. Pozrime sa na ne (veľmi podrobne a s výbornými ilustráciami v tomto článku).

Veľkosť, typ a tvar komory:

Veľkosť komory je veľmi záludná záležitosť, pretože každý výrobca má iný systém, dokonca ani sedlár nedokáže od pohľadu presne odhadnúť, akú veľkosť bude daný kôň potrebovať, lebo sa to pokojne môže naprieč značkami a modelmi sediel líšiť aj o dve-tri veľkosti. Môže len zúžiť výber. U nás je najbežnejšie číslovanie základnými číslami, stredná komora je 3 a je najbežnejšia, ostatné veľkosti približne zodpovedajú normálnemu rozloženiu na Gaussovej krivke. Môžete si teda približne koňa odmerať papierovým meradlom z jazdeckého obchodu, no aj za predpokladu, že sa vám podarí meradlo použiť správne, berte to len ako orientačný údaj⁵. Na tomto mieste sa chcem zmieniť o jednom nešťastnom modernom riešení problémov so šírkou komory – vymeniteľné komory, prípadne pretvarovateľné kostry. Mnoho značiek dnes už ponúka sedlá na plastových kostrách s vymeniteľnou komorou a prezentujú to ako úžasné riešenie, keď sa zmení tvar chrbta koňa. Keď si však uvedomíte, že dĺžka ramien komory sa vôbec nemení, iba uhol, ktorý zvierajú, rovnako sa nepridáva ani neuberá materiál odbiehajúcej pozdĺžnej časti, zistíte, že až také úžasné riešenie to nie je. Kôň, ktorý potrebuje zmeniť komoru, potrebuje zmeniť celú kostru, pridať a odobrať materiál na rôznych miestach, proste potrebuje úplne iné sedlo. A nie iba poohýbať to, ktoré mu vôbec nesedí. Prosím, vyhnite sa tomuto riešeniu nesediaceho sedla veľkým oblúkom. Už samotná plastová kostra je nešťastná voľba, vymieňanie komôr v nej je ešte nešťastnejšie².

Typ komory značí, či je uzavretá, polootvorená (dnes najčastejšie) alebo otvorená. Logicky posledný typ potrebujú kone s výrazným kohútikom, pre koňa s normálnym tvarom kohútika sú vhodnejšie prvé dva typy, pretože konštrukcia otvorenej komory zmenšuje plochu posedlia a u niektorých sediel sa stane, že majú v dôsledku toho najhlbšie miesto posedlia príliš vzadu, čo je samozrejme nežiadúce – dajte si na to pozor⁵.

Tvar komory môže byť buď Ʌ, alebo ∩. Záleží nielen na uhle, ktorý ramená zvierajú, ale aj na ich dĺžke, každý výrobca to má inak. U-čková komora je vhodnejšia pre kone so širokým hrudníkom, nevýrazným kohútikom – zabráni pretáčaniu sedla. V-čková komora sa zas hodí pre úzke kone⁵.

Dĺžka posedlia:
Tento parameter je dôležitý nielen pre pohodlie jazdca, ale hlavne pre pohodlie koňa. V zásade platí, že čím kratšie posedlie (aké ešte zvládneme bez toho, aby sme sedeli nacapení na zadnej rázsoche), tým lepšie – to platí predovšetkým pre kone s krátkou hrudnou chrbticou. Naschvál som nenapísala s krátkym „chrbtom“, pretože sedlo nesmie siahať ďalej ako za posledný hrudný stavec. Ak budeme koňovi sedieť na bedrách, zarobíme mu tým na vážne zdravotné problémy. Preto je dôležité zmerať aj maximálnu dĺžku, ktorú sedlo môže mať – nahmatať koniec lopatky a označiť (lepiacou páskou alebo kriedou) miesto 3 prsty za ním. Potom si treba nahmatať posledné rebro koňa a ísť po ňom hore, až 3-4cm pod horný tŕňový výbežok posledného hrudného stavca –tiež označiť. Vzdialenosť medzi týmito dvoma bodmi označuje maximálnu možnú dĺžku posedlia pre vášho koňa (pozn. – kone s hrudníkom kratším než 43cm sú považované za „krátke“; pričom 43cm má posedlie 17,5“)⁵. Sedlo na obrázku túto podmienku nespĺňa, má pre tohto koňa príliš dlhé posedlie.

Šírka a výška chrbticového kanála:
Kanál medzi sedlovými vankúšmi musí byť dostatočne široký aj vysoký, aby sedlo v žiadnom prípade netlačilo ani na chrbticu, ani na úpony chrbtových svalov (dlhého a širokého svalu chrbta). Limitné hodnoty sú šírka vpredu 6cm a vzadu 5,5cm⁵, ideálne 3-4prsty vpredu a 2-3 vzadu (b na prvom obrázku). Kanál by sa nemal zužovať a zas rozširovať ako presýpacie hodiny, môže sa nanajvýš mierne zužovať smerom dozadu, reflektujúc tak zužujúce sa tŕňové výbežky hrudných stavcov. Ideálna výška kanála je vpredu na 4 prsty (a na druhom obrázku) a vzadu na 3 (a na prvom obrázku), keď sa pozriete zozadu cez komoru, musíte vidieť prenikať svetlo – sedlo sa nesmie nikde po celej dĺžke približovať k chrbtici koňa¹. Bohužiaľ mnoho, aj veľmi drahých sediel tieto základné podmienky nespĺňa, čo je úplne nepochopiteľné, keďže základnou funkciou sedla má byť ochrana chrbta koňa pred neprimeraným tlakom váhy jazdca.

Tvar, typ a materiál sedlových vankúšov:
Sedlové vankúše vystielajú sedlo zospodu. Sú to vlastne kožené vaky vyplnené materiálom, ktorý má za úlohu rovnomerne rozkladať váhu jazdca a tlmiť prípadné nárazy nešikovného zadku.

Tvar vankúšov môže byť naozaj rôznorodý – polovičné, celé, v tvare písmena K, trapézové, skrátené – a rôzne variácie medzi tým. O tom, aký tvar je vhodný pre vášho koňa, rozhoduje tvar a osvalenie jeho kohútika a pliec⁵. Podrobne sa o tom dočítate tu, no najlepšie je poradiť sa so sedlárom.

Typ vankúšov rozlišujeme z hľadiska toho, či sú ploché (kopírujú tvar kostry), alebo s tzv. „klínkom“ (kúsok kože všitý zboku v zadnej časti, sú viac vodorovné a mohutnejšie; viď sedlo na fotkách v tejto časti)². Prvý typ sa používa pri kontaktných sedlách, býva tenší, takže pomôcky sedom lepšie prestupujú ku koňovi. Takisto však prenesú aj všetky chyby jazdca, čím môže kôň pod začiatočníkom dosť trpieť. Tým, že majú šikmý sklon, hodia sa skôr pre kone s užším hrudníkom, prípadne s oslím či kaprím chrbtom; na mohutnom chrbte by tlačili svojou vonkajšou stranou, zatiaľčo vnútorná by nedoliehala. Keďže kopírujú tvar kostry, hodia sa aj koňom s výraznejším prehnutím v hrudnej oblasti (na koňoch s rovným chrbtom by mohli príliš tlačiť v strednej časti). Klínkové vankúše bývajú hrubšie, mäkšie, odpustia nejaké to drncanie, no zároveň neprepustia jemné nuance v sedových pomôckach. Tým, že majú horizontálnejší tvar, hodia sa viac pre kone so širokým hrudníkom, výrazne osvaleným chrbtom či dokonca s chrbtom štiepeným (svaly vystupujú nad úroveň tŕňových výbežkov stavcov); tiež pre kone s rovnejším chrbtom (prehnuté kone by takéto sedlo tlačilo vpredu a vzadu). Úzkym koňom by nedoliehala vonkajšia strana týchto vankúšov a vnútorná by príliš tlačila. Klínkové vankúše sú niekedy vyrobené tak, že siahajú až za posedlie, čím sa má dosiahnuť ešte lepšie rozloženie váhy jazdca. No pozor, to je možné len za predpokladu, že takéto vankúše nepresiahnu posledný hrudný stavec, inak by práveže koňovi uškodili (takže sú dobrou voľbou iba pre koňa s dlhým hrudníkom)^2,5.

Výplň vankúšov je ďalšia kapitola. Zlatá klasika je prírodná vlna – dobre tlmí nárazy, skvele sa prispôsobí konkrétnemu koňovi a má výbornú priedušnosť. Treba ju však každých pár rokov vymieňať, lebo vplyvom konského potu žmolkovatie a zľahne sa (nie je to veľká investícia, zvládne to každý sedlár). Podobne dobrou voľbou je prírodná plsť, ktorá je však tvrdšia, takže patrí skôr do plochých než klínkových vankúšov. Niektoré sedlá sú vyplnené sedvičovo oboma týmito materiálmi. Plsť má dlhšiu životnosť než vlna. Trvácnejšia je aj umelá vlna, až tak nežmolkuje, no nie je taká priedušná. Tieto materiály sa dnes už bohužiaľ používajú málo a ak aj sú k dispozícii, tak často len za príplatok. Najčastejšie sa dnes vankúše vypĺňajú lacnou penou, ktorá je síce ľahká a veľmi nosná, no aj tvrdšia, neprispôsobí sa (buď sedlo sadne tak ako je vyrobené, alebo vôbec) a hlavne nedýcha. Časom sa vplyvom potu rozdrobí na drť, čím stratí pôvodnú schopnosť rozkladať váhu (životnosť 4-8 rokov, dopchať sa takéto vankúše nedajú, musia sa celé vymeniť vo výrobnom závode, čo je nákladné). Pena teda nie je veľmi vhodná výplň, i keď niektorí výrobcovia sa snažia jej negatíva zmierniť napr. kombinovaním s vlnou a/alebo plsťou, čím umožnia sedlu do istej miery sa koňovi prispôsobiť. Dnes sú už vankúše vypĺňané dokonca aj vzduchom, no keďže vzduch je stlačiteľný a jeho objem sa výrazne mení so zmenou teploty, je to skôr taký nevydarený experiment, radšej sa mu vyhnite².

Twist:
Zaujímavá, ťažko popísateľná charakteristika posedlia. Ide o miesto posedlia začínajúce jeho najužším bodom a pokračujúce kúsok dozadu, zároveň sa týka aj zauhlenia tejto časti posedlia smerom dolu. Určuje, ako do sedla „zapadne“ stehno jazdca, či sa mu bude dať pohodlne spustiť nohy dolu a mať bez námahy holene v kontakte s koňom. Twist sa nedá presne zmerať, popisuje sa slovne ako úzky, stredný či široký (podobne ako hlboké/plytké posedlie). Obecne sa dá povedať, že drobnejším jazdcom bude vyhovovať skôr úzky twist a mohutnejším postavám širší. No jedinou zárukou, že zvolíte správne, je sedlo vyskúšať na koni. Ak sa vám v sedle sedí zle, máte problém priložiť uvoľnene nohy ku koňovi, alebo naopak stále skĺzavate v sedle dozadu (uistite sa, že chyba nie je v zlom umiestnení najhlbšieho bodu posedlia), buď vám tento typ twistu nesedí, alebo je úplne zle vyrobený – každopádne, hľadajte ďalej².

Podľa týchto parametrov (a vami zvoleného druhu sedla podľa činnosti, ktorú prevažne chcete s koňom vykonávať a podľa vašich skúseností; a samozrejme aj podľa vášho rozpočtu) môžete do istej miery zúžiť výber sediel, ktoré potom budete reálne na koni skúšať. Bez skúšania sedlo určite nekupujte – do 14 dní môžete zo zákona tovar vždy vrátiť. Sedlo skúšajte vždy bez podložky, na koni stojacom na pevnom, rovnom povrchu, rovnomerne na všetkých štyroch nohách, s prednými v jednej rovine a s krkom a hlavou smerujúcimi rovno dopredu, v prirodzenej výške. Nasedlajte správne (viď ďalšia podkapitola) a potom skontrolujte všetky vyššie zmieňované parametre. Správnu šírku komory skontrolujete tak, že položíte ruku na prednú rázsochu a rozkývate sedlo do strán. Ak sa nepohne vôbec, pravdepodobne je komora príliš úzka a koňa budú konce jej ramien bodovo tlačiť. Ak sa naopak rozkýva až veľmi výrazne, kostra je priširoká a sedlo sa bude stále otáčať a posúvať. Ideálne má sedlo vpredu priliehať rovnobežne s chrbtom koňa (tým sa tlak rozkladá na čo najväčšej ploche, počas jazdy sa neposúva, teda neodiera, je pohodlné)¹. Skontrolujte tiež, či koňovi vyhovuje typ a tvar komory, či je kohútik voľný. Skontrolujte, či nie je posedlie príliš dlhé, či nesiaha za posledné rebro. Tiež skontrolujte, či je najhlbšie miesto posedlia na správnom mieste (nad ťažiskom koňa). Skontrolujte aj šírku a výšku chrbticového kanála po celej jeho dĺžke. Overte si pohľadom spredu aj zozadu, či sedlové vankúše priliehajú celou svojou plochou, tak na pleciach, ako aj na chrbte koňa (ak niekde nedoliehajú, inde bude zas bodový tlak a naopak). Dobrá skúška je naniesť zospodu na sedlo bielu kriedu a tak ho nasedlať. Ak na koni zostanú nepofarbené miesta, sedlo tam nedolieha. Podobnou skúškou je aj kontrola opotenia pod sedlom po jazdení (na tento účel použijeme iba obyčajnú tenkú bavlnenú dečku) – kde je kôň spotený, sedlo dolieha, kde je suchý, nedolieha (to by malo byť po celej dĺžke chrbticového kanála). Všímame si aj, či niekde nie je zježená srsť (sedlo sa tam hýbe) alebo opuch (sedlo tam otláča). Skontrolujeme aj symetrickosť opotenia na oboch stranách chrbta, obzvlášť dôležité je to pri ojazdených sedlách (môžu byť krivo vysedené). Vyskúšajte sedlo aj pri lonžovaní vo všetkých troch chodoch a všímajte si, či nejako na koni neposkakuje (napr. pri širokej komore bude sedlo vpredu zaklinené na koni a zadná rázsocha bude nadskakovať vo vzduchu). Samozrejme, dôležitý je aj váš pocit z jazdy v konkrétnom sedle, či vám sedí veľkosť posedlia, twist, veľkosť a sklon bočníc, opierky...

Ak Vaše sedlo ktorúkoľvek z požiadavok nespĺňa, neuspokojte sa s tým! Nemávnite rukou s komentárom „to vyvážime korekčnou dečkou / poprsákom“! Nie, na sedle sa skutočne šetriť neoplatí – liečenie chorého chrbta koňa (odreniny, svalové kŕče, či až trvalé zmeny na stavcoch) by Vás vyšlo určite mnohonásobne viac, nehovoriac o bolesti, ktorou by kôň trpel a o tom, že to značne znižuje jeho výkon. Vždy je lepšia prevencia – a Vy predsa chcete vášmu koňovi dopriať zdravie a pohodlie, či nie? ;-) Ak niečo nesedí, skúste iný model, investujte do porady so sedlárom... Snažte sa nájsť sedlo, ktoré koňovi sadne vo všetkých ohľadoch a ak také nenájdete, asi Vám nezostane iné, než si dať ušiť sedlo na mieru. K dovypchávaniu sedlových vankúšov ako korekcii pristupujte až celkom nakoniec, ak Vám už nezostane iná možnosť – vždy totiž platí, že nesediaceho sedla sa treba čo najskôr zbaviť a nie sa snažiť zakryť jeho nedostatky vypchávkami!

Napokon sa ešte zmienim o nerovnomerne či nedostatočne osvalených koňoch a koňoch s chronickými problémami s chrbtom. Zohnať dobre sediace sedlo pre takéto kone je často nadľudský výkon. Navyše, ak sú tieto kone práve v rekonvalescenčnom výcviku (presvaľujú sa), tvar ich chrbta sa neustále mení, a tak jednoducho nie je možné, aby im dlhšiu dobu sedelo jedno sedlo. Majitelia takýchto koní situáciu často riešia korekčnými dečkami – čo je však len barlička. Ja osobne som v takomto prípade postupovala celkom z opačnej strany – neprispôsobovala som sedlo chorobnému stavu svalstva, ale najprv som vrátila chrbát koňa do fyziologického stavu a až potom som sa zaoberala sedlom. A že to zatiaľ znamená nejazdiť? No a čo, tých pár mesiacov mi predsa za zdravie a pohodu koňa stojí! Intenzívna práca s dopredu a dolu natiahnutým krkom zo zeme (lonž, dve lonže, dlhé oťaže, hry s bariérami a kavaletami, skákanie na lonži a vo voľnosti, kopce, vychádzky na ruke...) dokáže za niekoľko mesiacov divy. A potom zrazu sedlo sedí aj bez korekčných podložiek – doslova ako uliate. ;-) Mimochodom, to isté platí o mladých koňoch – najprv ich nasvaliť správnou prácou zo zeme, až potom sedlať a obsadať (najskôr v 5 rokoch veku, keď sa uzavrú rastové platničky v stavcoch). Horšie je to so starnúcimi koňmi, ktorým postupne ubúda svalová hmota. Ak nie je rozdiel priveľký, dá sa riešiť tým, že kúpite sedlo s mohutnejšími, vlnou plnenými vankúšmi, ktoré zatiaľ necháte prázdnejšie a s tým, ako bude koňovi ubúdať svalstvo, ich budete po celej dĺžke dávať viac a viac dopchávať. Keď však už bude rozdiel priveľký, budete jednoducho musieť vymeniť sedlo⁵.

Starostlivosť o sedlo

Sedlo nie je (väčšinou) lacná záležitosť, preto sa oň treba dobre starať. Ak je kožené, treba ho pravidelne (aspoň raz za 3-4 týždne) zľahka otrieť (v teplej vode namočenou a vyžmýkanou) handričkou, dôkladne osušiť, natrieť sedlovým mydlom a napokon impregnovať špeciálnym balzamom na kožu (najlepšie prírodným – rastlinné oleje, včelie produkty). Nenatierajte zaprášené, zablatené, či inak špinavé sedlo! Plátené a semišové časti sa len nasucho kefujú. Koženkové a iné hladké syntetické časti stačí umyť teplou vodou a otrieť dosucha. Kovové časti po umytí a osušení natierame špeciálnym leštidlom na kovy, aby nezhrdzaveli – ak sú však nerezové, nie je to potrebné. Po natretí v sedle aspoň jeden deň nejazdite, kým sa všetka mastnota nevstrebe (zamastili by ste si rajtky). Handry a špongie, s ktorými čistíte výstroj, nikdy nepoužívajte na umývanie koňa, zvyšky prípravkov v nich by mu mohli uškodiť!

Doplnky – čo a ako (ne)používať a ošetrovať

Podbrušník:
K sedlu ho samozrejme nevyhnutne potrebujete, bez neho by to asi nešlo. :) Okrem správnej dĺžky (aby ste koňa nemuseli „žmýkať“ už pri zapínaní na prvú dierku) je veľmi dôležitý aj materiál. Mäkké syntetické podbrušníky sú síce lacné, no po spotení sa rýchlo „zožvochlajú“, stvrdnú, zostane na nich srsť a potom odierajú. Preto ich pred každou jazdou treba dôkladne vykefovať ryžiakom (no časť srsti v nich aj tak vždy zostane) a pravidelne prať. Veľmi dobré sú šnúrkové podbrušníky, ktoré sú mäkké a nederú, dajú sa ľahko prať – len treba dávať pozor, aby sa medzi šnúrky nezacvikla koža. Asi najmenej odierajúce podbrušníky sú neoprénové. Mäkký materiál sa dobre prispôsobí (no nesaje pot), dajú sa z neho ľahko okefovať či špongiou omyť chlpy a zaschnutý pot. Samozrejme, najkrajšie pôsobí kožený podbrušník, no je drahý a ak ho po každej jazde náležite neošetríte (omyť navlhčenou špongiou, osušiť a namazať), čoskoro stvrdne a bude Vám koňa odierať. Hodí sa viac na preteky než na bežné používanie. Okrem materiálu si dnes môžete vybrať aj tvar – nevykrojený alebo anatomický, s oblúčikmi pre lakte (hodí sa pre kone s úzkym postojom predných nôh – tie majú často na lakťoch od podbrušáka odretú kožu). Aj zapínanie môže byť rôzne – pevné, elastické na jednej či na oboch stranách. Ja osobne preferujem elastické zápinky na jednej strane. Uľahčuje to zapínanie a sedlo sa potom neotáča (keď kôň vydýchne, elastická časť podbrušníka sa stiahne a podbrušák zostane rovnako utiahnutý). No niektorým koňom stály tlak, ktorý tieto elastické zápinky spôsobujú, nevyhovuje – treba vyberať individuálne.

Sedlové podložky:
Ďalšia veľká kapitola. V zásade by malo platiť, že ak má kôň zdravý chrbát, perfektne sediace sedlo a dobrého jazdca, mala by mu stačiť obyčajná, čistá, tenká dečka. Akékoľvek ďalšie tlmiace, korekčné dečky, gélovky, pálky a podobne, sú jasným ukazovateľom toho, že niečo nie je v poriadku – so sedlom a/alebo s chrbtom koňa. Ak sa napríklad pálkou snažíte vyvážiť sedlo, ktoré má príliš širokú komoru (kolíše a posúva sa, tlačí), spôsobíte tým len to, že sedlo preklopíte dopredu a koňovi ním nepríjemne stlačíte trapézy. Tlmiace podložky neriešia príčiny, len potláčajú dôsledky – a to zle sediaceho sedla! Navyše čím viac je toho medzi Vaším zadkom a chrbtom koňa, tým nepresnejšie kôň vníma Vaše pomôcky a Vy ho za to potom nemôžete viniť! Ak nejde o sedlo, ale o chrbát koňa, môže tlmiaca dečka dočasne trochu pomôcť zmierniť jeho nepohodu, no tiež nerieši prvotný problém – bolesti chrbta. Treba zistiť, prečo vznikli, akú majú povahu a odstrániť ich. To zahŕňa samotnú liečbu, zmenu pohybových vzorov a následnú rekonvalescenciu. Ak problémy pred liečbou ešte nedosiahli chronické štádium, po vyliečení a zotavení by už korekčné podložky nemali byť potrebné. V prípade chronického poškodenia však jazdenie len s tenkou plstenkou môže byť pre koňa veľmi nepríjemné, takže tlmiaca podložka (baránok alebo gélovka) bude potrebná. Potom existuje ešte jeden prípad, kedy je použitie tlmiacej podložky naozaj opodstatnené – a to je výcvik začiatočníkov. Začiatočník ešte aj tak nedokáže dávať presné pomôcky váhou a sedom a niet dôvodu, prečo by jeho prešľapmi mal dobre prijazdený kôň trpieť. Navyše tlmiaca dečka dobre pohltí aj občasné nechcené buchnutie zadkom do sedla. Ideálny je prírodný baranček, ktorý je priedušný. Umelý baran býva často príliš hrubý a nedýcha. Gélová podložka je síce tenká, no tiež nepriedušná (niektoré majú dierky, čím tento problém aspoň trochu zmierňujú; existujú už dokonca aj gélové podušky, ktoré sa pripevňujú zvrchu na posedlie. Dajte si pozor na príliš hrubé tlmiace dečky, môžu narušiť umiestnenie inak dobre padnúceho sedla a spôsobiť, že začne na nejakom mieste vyvíjať bodový tlak. Sedlovú podložku treba vždy po jazde odopnúť od sedla a mokrou stranou nahor nechať uschnúť, potom vykefovať chlpy a zaschnutý pot, aby nabudúce koňa neodrela. Raz za čas ju samozrejme treba aj vyprať. Gélové podložky treba vždy položiť po dĺžke na oblý sedlový stojan, aby sa nepoškodili.

Strmene a strmeňové remene:
Čo sa tohto týka, poviem len jediné – nešetrite na svojej bezpečnosti! Samozrejme, dobrý jazdec v pohode zvládne väčšinu pohybov koňa aj bez strmeňov (ak len nejde o celkom vertikálny výkop či vzopnutie sa na zadné :D), ale ak Vám praskne (alebo ešte lepšie – vytiahne sa zo zámku!) strmeňový remeň práve nad oxerom, príjemné to určite nebude. Strmene sa určite oplatí kúpiť nerezové a remene kožené, podšité nylonom, vydržia dlhšie. Dnes už existuje množstvo typov strmeňov – rôzne tvarovaných, kĺbových, bezpečnostných, odľahčených... Možností na výber je teda neúrekom, no dajte si pozor, aby nešlo len o reklamný trik na úkor funkčnosti. ;-) Dôležitá je správna šírka – keď je noha správne v strmeni (v najširšom mieste chodidla), má byť z oboch strán ešte po 1cm voľného miesta, aby mohla v prípade pádu voľne vykĺznuť. Tu zmienim aj strmeňové zámky – dajte si pozor, aby ste ich nenechali otvorené, no na druhej strane ich udržiavajte dobre namazané, aby sa v prípade potreby naozaj aj otvorili. Niektoré lacnejšie sedlá majú jednoduchšie oblúkové zámky bez poistky – vyhnite sa im veľkým oblúkom! Raz som mala také sedlo požičané a hádajte čo – vytiahol sa mi strmeňový remeň priamo nad skokom!

Poprsník, náprsník a podchvostník:
Ak sa mám vyjadriť k zariadeniam tohto typu, poviem len jedno – ak je sedlo perfektne napasované, nie sú potrebné. Dokonale sediace sedlo sa nemá čo zosúvať pri žiadnom pohybe, či už je to práca do kopca, z kopca, alebo prekonávanie prekážok. Poprsník dokonca pôsobí takým istým spôsobom ako pálka – len sedlo preklápa dopredu, čím síce zamedzí jeho posúvaniu, ale na druhej strane obmedzí pohyb koňa v lopatkách a spôsobí mu nepohodlie.

Sedlanie a odsedlávanie

Hurá, tak máme konečne doma to pravé sedlo pre nás aj pre koňa, správne zvolené všetky doplnky, poďme jazdiť... Ale skúste sa predsa ešte na sekundu zastaviť a zamyslieť – čo samotné sedlanie? Neovplyvňuje aj ono to, ako kôň sedlo prijme, ako mu sadne, ako sa kôň pod ním bude pohybovať a ako prijme jazdca? Rozhodne áno!

Nechajte si dosť času, nenáhlite sa – neznervózňujte koňa ani seba. Pokojne ho vyčistite, vymasírujte žbilkom, tým ho zrelaxujete (dôkladne najmä tam, kde bude sedlo a podbrušník!). Najlepšie je nachystať si sedlo aj s podložkou vopred – na dverách boxu, stojane či na ohrade si všetko zrovnajte, pripevnite horné pásiky na podložke k sedlu (najlepšie sú na suchý zips), vpredu podložku zdvihnite do prednej rázsochy sedla, aby na kohútiku neodierala, na pravej strane pripevnite podbrušník (na nižšiu dierku než bude po dotiahnutí), prevlečte ho spodným okom na podložke a preložte cez sedlo. Hlavne dajte pozor, aby stred podložky bol presne pod chrbticovým kanálom, aby sa dečka neskĺzavala na jednu stranu. Nikde nesmú byť záhyby.

Ľavou rukou si chyťte prednú rázsochu spolu s podložkou, aby sa neposunula, pravou rukou zadnú rázsochu a koniec dečky. Pokojne pristúpte k ľavému plecu koňa, ticho sa mu prihovorte, prípadne ho jemne pohlaďte po chrbte, aby ste ho pripravili na sedlo. Zdvihnite ho čo najvyššie nad kohútik koňa a pomaly položte. Potiahnite dozadu, do najhlbšieho miesta chrbta. Skontrolujte, či je koniec ramien komory na štyri prsty od lopatky (aby ju neobmedzovalo v pohybe¹; viď obrázok - a) je koniec lopatky, b) je vzdialenosť, aká má byť medzi ním a komorou), odstúpte si a pohľadom si overte, že najhlbšie miesto posedlia leží naozaj nad ťažiskom. Ak je sedlo príliš vzadu, neposúvajte ho proti srsti! Zdvihnite ho a položte dopredu, odtiaľ ho opäť posuňte dozadu, na správne miesto, nie však príliš dozadu – nahmatajte posledné rebro a choďte po ňom hore k chrbtici, sedlo nesmie siahať za tento bod. Prejdite na opačnú stranu a skontrolujte, či nie je dečka niekde pod sedlom skrčená, spustite podbrušník, pozrite sa aj zozadu, či sedlo aj dečka sedia presne v strede chrbta, či sa nezosúvajú na stranu.

Vľavo zdvihnite podbrušník a najprv koňa pohlaďte po bruchu tam, kde bude priložený. Zapnite podbrušník najprv len voľne asi na šírku dlane za lakťom, koňa si nauzdite a až po vyvedení pomaličky doťahujte – čím citlivejší kôň, tým viac času si dajte (ja doťahujem niekedy aj 10 minút). Vyplatí sa to, kôň sa uvoľní a nebude potom pod jazdcom stuhnutý. Po konečnom dotiahnutí sa má pod podbrušník naplocho zmestiť ruka – kôň musí mať možnosť voľne dýchať! Na druhej strane sa však sedlo nesmie otáčať, ale je nemiestne vyrovnávať príliš široké sedlo silnejším doťahovaním podbrušníka! Tu treba vyriešiť príčinu a dať koňovi pasujúce sedlo. Napokon pred nasadnutím nezabudnite koňovi pomaly a jemne ponaťahovať predné nohy dopredu-dolu, aby sa vyrovnala skrčená koža pod lakťami – je to dôležité, inak môžete koňa ľahko odrieť! Nohu chyťte za sponku a ťahajte ju priamo dopredu, nie však hore! Kopyto má zostávať iba kúsok nad zemou (inak môžete koňovi poškodiť svalstvo pliec) – ak treba, radšej kožu potiahnite rukou, než aby ste nohu dvíhali nasilu hore.

Nasadnite zo stupienka, aby ste neničili kostru sedla i chrbát koňa - pozrite si video v zozname použitých zdrojov⁶. Nasadanie zo zeme vyvíja na chrbát koňa veľké jednostranné tlaky (na pravej strane sedla), pri ktorých zatína svaly na opačnej strane, aby ich vyvážil, čím sa tieto dostávajú do kŕča. Podobne je to však aj pri nasadaní z príliš nízkeho stupienka. Ideálny je taký stupienok, z ktorého môžete nasadnúť bez pomoci strmeňa⁷. Dosadnite do sedla čo najjemnejšie, v prípade koní trpiacich syndrómom „cold back“ zostaňte v stehnovom sede, vykročte a až po chvíli pomaličky dosadajte. Aj po nasadnutí ešte skontrolujte podbrušník, niektoré kone sa totiž sfúknu až po zaťažení jazdcom. Nezačnite hneď kráčať – naučte koňa pri nasadaní a po ňom pokojne stáť, počkať, kým si dáte nohy do strmeňov a dáte povel. Pomôže mu to lepšie sa vyrovnať s Vašou váhou a znovu si nájsť rovnováhu.

Čo sa odsedlávania týka, vždy najprv zdvihnite strmene, potom odopnite podbrušník na ľavej strane a prehoďte ho sprava cez posedlie. Chyťte dečku aj so sedlom a plynule stiahnite dozadu a dolu. Sedlo hneď odložte na stojan alebo aspoň na ohradu, nenechávajte ho na zemi! Ideálne je zakryť ho špeciálnym návlekom alebo cezeň aspoň prehodiť dečku, aby naň nepadal prach. Pozor, nikdy nenechávajte na sedle pripevnený mokrý podbrušník a dečku, odopnite ich a vysušte zvlášť, aby sedlo nechytilo pleseň.

Ak sa Váš kôň nechce nechať dať nasedlať či nechať vás nasadnúť, nenúťte ho násilím. Chce Vám tým niečo dôležité povedať (a kôň má vždy pravdu). Vtedy treba najprv zistiť, či má kôň v poriadku chrbát (väčšinou nemá), či mu sedlo dobre sedí a či sa nebráni preto, lebo sa mu nepáči, ako na ňom potom jazdíte... Až keď si vybavíte tieto veci, môžete začať koňa učiť pokojne pri sedlaní stáť. Najprv ho naučte pokojne stáť, keď je uviazaný a keď ho čistíte. Ako? Jednoducho – pochváľte a odmeňte (poškrabkaním či pamlskom – ak viete dodržiavať pravidlá odmeňovania) vždy, keď práve stojí všetkými štyrmi nohami na zemi. A postupne odmeňuje stále dlhšiu a dlhšiu dobu pokojného státia (čiže z jednej sekundy zvyšujte postupne na 2,3, 10, 30... minútu, dve, päť... atď.). Až potom doneste sedlo. Ak kôň začne popochádzať, akonáhle Vás s ním vidí prichádzať, zostaňte stáť tak ďaleko, ako treba, aby stál aj kôň. Odmeňte. Skúste urobiť krok vpred a hneď krok späť. Ak medzitým kôň stál, odmeňťe. A potom skúste urobiť krok vpred a chvíľu počkať, kým ustúpite späť a odmeníte. Neskôr urobte viac krokov vpred. A tak ďalej, až kým nebudete stáť so sedlom po boku koňa. Obdobne po malých krokoch, s odmeňovaním, trénujte prijímanie dotyku sedla, jeho zdvihnutie nad chrbát koňa, položenie, posunutie na miesto, spustenie podbrušníka, jeho zdvihnutie, pritiahnutie (a zas povolenie – toto nacvičujte dostatočne dlho a na záver vždy reálne zapnite pracku úplne voľne); ak má kôň tendenciu cúvať, radšej ho spočiatku neuväzujte, neskôr vodítko len prevlečte cez krúžok a koniec držte v ruke a až keď už budete mať úplnú istotu, že sa kôň nebude ťahať, naozaj ho uviažte. Dajte si na to čas, naozaj sa neponáhľajte – vtedy to totiž ide najrýchlejšie (a hlavne bez boja a zbytočného stresu – a nakoniec budete spokojní aj Vy, aj kôň)⁸. :) Ja som takto kobylu (ktorá bola pri doťahovaní podbrušáka schopná odtrhnúť kus ohrady, o ktorý bola uviazaná a mala s tým problém roky) naučila pokojne stáť pri sedlaní v priebehu dvoch 5-minútových lekcií. Teraz už stačí jediná pochvala po nasedlaní a ona po celý čas pokojne, uvoľnene stojí. Podobne sa dá postupovať aj s nasadaním, no tam už treba využiť aj techniku targetingu⁹.

A čo tak... Bez sedla?

Cválať na koni bez sedla po lúke je asi snom každého malého dievčatka. No realita je taká, že jazda bez sedla je pre koňa veľmi nepohodlná. Tlačíte mu pri nej do chrbta svojimi sedacími kosťami v dvoch malých bodoch a on musí proti tomu zatínať chrbtové svaly, ktoré by však v pohybe mali byť uvoľnené. Občasným, krátkym jazdením bez sedla koňovi zrejme neublížite, no základným predpokladom je, aby mal kôň silný, zdravý, dobre osvalený chrbát a jazdec stabilný a pružný sed – nesmie koňa zvierať nohami, ani ho udierať zadkom do chrbta. Pri využití koňa na účely hipoterapie (ktorá sa robí len s madlami, aby mala požadované terapeutické účinky), treba klienta počas terapie pravidelne polohovať, jednak kvôli nemu samému, ale aj preto, aby sa menilo zaťaženie chrbta koňa; samozrejmosťou musí byť pravidelné ošetrovanie koňa fyzioterapeutom.

A vždy dbajte na to, čo je prvoradé – bezpečnosť. Noste prilbu! (Nie ako ja na obrázku vyššie - bola som mladá a hlúpa!) Ak s jazdením bez sedla len začínajte, najlepšie je, ak Vás niekto vezme na lonž a postupne sa bez nutnosti ovládať koňa naučíte zvládnuť všetky tri chody (spočiatku je vhodné použiť hrubšiu podložku a madlá). Výsledkom by mal byť uvoľnený sed (panva pasívne nasleduje pohyb koňa, kríže odpružujú nárazy), nohy voľne splývajúce dolu (bez držania) a rovný chrbát (pevné jadro trupu), nezávislé ruky.

Záver

Možno sa Vám moje rozobratie tejto témy zdá byť až neprimerane rozsiahle, no je to odôvodnené – snažila som sa zachytiť problematiku sediel a sedlania v čo najväčšej šírke, všimnúť si čo najviac dôležitých aspektov (a aj tak je to ešte veľmi stručné!). Lebo iba jazdec, ktorý má rozhľad, dokáže svojmu koňovi zabezpečiť naozaj to najlepšie. Ako vidíte, aj jediná vec – v tomto prípade sedlanie – môže byť veľmi komplexná a mnoho jej aspektov môže byť v skutočnosti iných, ako sa na prvý pohľad zdá (či ako sa nám reklama snaží nahovoriť?!). Takže dúfam, že som aspoň niekoľkým z Vás zasa raz pomohla o kúsok viac osvetliť jednu z diskutabilných tém okolo koní. Lúčim sa – síce už obohratým, no stále rovnako naliehavo platným – mottom: „Think before you act!“. ;-)

Použité zdroje a literatúra:

Hauzr, J. (2010a). O sedlech a sedlání, 5. díl: Skoková sedla. Svět koní, (2), 24-25.

Hauzr, J. (2010b). O sedlech a sedlání, 8. díl: Crossová sedla. Svět koní, (5), 24-25.

Karl, P. (2008). Omyly moderní drezury. Praha: Brázda.

O’Brien, K. (2009). Zdraví koně. Praha: Metafora.

Stammer, S. (2007). Fyzioterapie. Praha: Brázda.

1: dsp-pferde.eu
2: equitv.cz
3: thehorse.com

4: thehorse.com

5: dsp-pferde.eu
6: youtube.com
7: equichannel.cz
8: connectiontraining.com