S úctou ku koňom: Vplyv starostlivosti na kopytá

Vplyv ustajnenia na kopytá

V prírode – kôň je nonstop vonku, najlepšie je prispôsobený suchej, kamenistej stepi, v ktorej denne nachodí niekoľko desiatok kilometrov za chudobnou pastvou, ktorej spásaniu sa venuje 16-19 hodín denne. Žije v úzko zomknutých malých rodinných skupinách, tie isté kone spolu žijú takmer celý život.

Stajňa – pobyt v stajni negatívne vplýva na dýchaciu sústavu koňa (nedostatočná výmena vzduchu, leptajúce amoniakové výpary, prach zo slamy a sena), na obehovú sústavu (kôň sa nehýbe, krv a lymfa sa mestnajú v dolnej časti končatín – opuchy), tráviacu sústavu (krivé obrusovanie zubov pri žraní z vysokých žľabov a senníkov, nárazové kŕmenie, inak hlad, priveľa jadra), pohybovú sústavu (kostra sa pri státí nestabilizuje, chrbtu škodí žranie nad zemou a vykúkanie cez vysoké dvere, svaly atrofujú, šľachy ohýbačov sa pri státí v hlbokej podstielke skracujú – preklbovanie), aj na kopytá (rozrušovanie rohoviny čpavkom, nedostatok pohybu – nedostatočný rast a obrusovanie rohoviny, oslabovanie vonkajších aj vnútorných štruktúr a ich funkcií) a na psychiku (kôň je izolovaný od ostatných, hladný, má málo miesta, nemôže sa hýbať, nudí sa – stereotypné správanie).

Keď je box nevyhnutný – čo najkratšie, max. pár dní. Čistá voda a seno nonstop (slowfeeder), jadrom kŕmiť po malých častejších dávkach a iba ak naozaj treba. Dobré vetranie, často kydať, nie hlboká podstielka (iba aby kôň nebol v mokrom), nepodstielať, keď je kôň v stajni, postrekovať seno vodou (prach). Enrichment – kamoš v boxe vedľa, výhľad na ostatné kone, hračky, zrkadlo, lickit. Každý deň aspoň vodiť a čo najskôr zas von.

Kompromis – otvorené boxy (s paddockom) alebo aspoň kombinovaný režim (pol dňa vonku, pol vnútri).

Kombinovaný režim – cez deň vonku, v noci vnútri (v lete ideálne naopak). Lepšie než stále v boxe, ale stále je tu 12 hodín denne strávených v stajni, v zime často omnoho viac.

Otvorené ustajnenie – kone žijú vonku, no majú zároveň nonstop prístup do boxov alebo do veľkého spoločného ustajnenia (úkryt pred hmyzom, horúčavou, dažďom, vetrom). Každý kôň musí mať možnosť ukryť sa bez rizika útoku iného koňa. Celkovo je to lepšia voľba, aj pre kopytá (stimulácia pohybom, čistota), treba však samozrejme tiež pravidelne kydať, obzvlášť frekventované priestory okolo krmelcov, napájadiel, prístreškov, v prístreškoch. Ak majú ale kone všetko na jednej kope, hýbu sa veľmi málo.

Pastevné ustajnenie – kone na veľkej lúke, bez prístreška, nonstop vonku. Ak sa kone dosť hýbu a nemajú metabolické vady, môže to byť ok. Kopytá na mäkkom povrchu vyzerajú navonok horšie, lebo ich nemá čo obrusovať, no vnútorné štruktúry zostávajú zväčša zdravé. Ak sa kone hýbu málo a pastva je bohatá, po dlhšej dobe hrozí vznik inzulínovej rezistencie a chronického schvátenia. Kone sú prispôsobené pre chudobnú pastvu, nie bohatú, akú máme u nás. Najnevhodnejšia je pastva vysiata pre hovädzí dobytok.

Paddock Paradise – systém otvoreného ustajnenia s „trackmi“, čiže uličkami, ktoré kone motivujú k pohybu. Aj malý priestor sa dá šikovne rozvrhnúť a predeliť páskami tak, aby kone mali k jednotlivým zdrojom (seno, voda, liz, pastva, piesok na váľanie, stromčeky na okus, jazierko, lesík, prístrešok, kefa na škrabkanie...) ďaleko, ale človek blízko. Už len oddelením sena a vody niekoľkými metrami pásky s zvýši množstvo pohybu koňa o niekoľko sto metrov denne. Jednoduchý PP nie je fyzicky ani finančne náročné vytvoriť, stačí trochu chcieť a kone hneď nabehajú niekoľko km denne, vďaka čomu budú omnoho zdravšie, v lepšej kondícii a aj psychicky vyrovnanejšie. Kopytá porastú rýchlejšie a aj sa do značnej miery samé obrúsia. Uličky musia mať šírku minimálne 7m pre zachovanie bezpečnosti, záleží od počtu koní. Ideálne je roznášať po treku seno po malých kôpočkách, aby sa kone za ním pohybovali alebo ho aspoň rozdeliť a niekoľko od seba vzdialených stanovíšť. Na treku sa zvyčajne vytvoria úseky s rozličnými povrchmi, aby boli kopytá ideálne stimulované (viď nižšie), frekventované plochy sa spevnia.

Paddock Paradise (obrázok z pinterest.com)

Aktívna stajňa – active stable, je systém podobný PP, no s tým rozdielom, že motiváciu k pohybu obstarávajú jednosmerné bráničky a kŕmiace automaty, ktoré podľa čipu rozpoznajú koňa a v náhodných intervaloch mu vydajú časť jeho nastavenej kŕmnej dávky. Toto ustajnenie je vhodné skôr pre menší počet koní (4-6, max. 10) a kôň sa s ním musí najprv dobre zoznámiť, aby ho mechanizmy nestresovali, sú aj povahy koní, ktorým toto vôbec nepasuje a sú z toho permanentne v strese. Najbližšie aktívne stajne sú v Čechách a Rakúsku.

Vplyv povrchov na kopytá

Vhodné rôznorodé povrchy sú dôležité pre správnu stimuláciu kopytného mechanizmu, rast novej rohoviny, prirodzené obrusovanie. Pri nadmernom pohybe po nevhodnom povrchu hrozí poškodzovanie vnútorných štruktúr. Všeobecne sa kopytá dokážu prispôsobiť akémukoľvek typu povrchu, ak sa po ňom dostatočne dlho a často pohybujú (ale nie nárazovo a príliš).

Hnoj – najhoršie, čo môže byť, je zahnojený výbeh. Voľne žijúce kone sa nezdržiavajú na jednom mieste, a teda ani nestoja vo vlastných výkaloch. Kopytnej rohovine to vôbec nesvedčí.

Blato – podporuje množenie patogénnych baktérii v kopytách a na koži (hniloby, podlomy), zaťažuje kĺby a šľachy. Na zmrznutom blate si kôň ľahko podvrtne nohu.

Tráva – poskytuje vlhkosť kopytám, pružný povrch, až tak nestimuluje kopytá; pasenie je vhodné z psychického hľadiska, z fyzického občas rizikové (schvátenie u koní s metabolickými vadami).

Piesok – kone ho milujú na váľanie, nekŕmime na ňom (vznik kameňov a zápchových kolík v tráviacom trakte), čím hrubší, tým viac obrusujú kopytá; na jazdiarni má byť primeraná vrstva pravidelne bráneného a polievaného piesku, vhodná je kombinácia s geotextíliou (zvýšenie pružnosti, drží vlhkosť); príliš hlboký a krivý a naopak aj príliš tvrdý povrch preťažuje kĺby a šľachy.

Kamene a štrk – hodia sa na spevnenie frekventovaných, zúžených priechodov, nesmú byť ostré, majú byť zvalcované. Zvyšujú odolnosť kopýt, obrusovanie (kone v rehabilitácii ich nemusia zvládať – topánočky).

Zatrávňovacie dlaždice – sú tiež vhodné na spevnenie frektventovaných plôch, lepšie sú gumové vyplnené okruhliakmi a pieskom, než betónové (nesmú mať veľké otvory – riziko zvrtnutia nohy, zachytenia kopyta).

Betón (drsný), asfalt, zámková dlažba (pozor, šmykľavá) – vhodné na spevnenie priestorov na kŕmenie, pred prístreškom, okolo napájadla.

Podvaly – zvykli sa používať ako podlaha boxov, no kvôli napúšťaniu smolou sú toxické; navyše keď sú mokré, sú veľmi šmykľavé.

Odpadky – pravidelne kontrolujeme výbeh a zbierame každý cudzí predmet. Najnebezpečnejšie sú drôty, klince, sklo, ostré kusy železa, obaly, sáčky, ale aj hnilé a plesnivé ovocie a pečivo, čo pohádžu koňom neukáznení návštevníci.

Vplyv pohybu na kopytá

Pri nedostatku pohybu sa kopytné štruktúry dostatočne nevyvinú a nezosilnejú, pri nadbytku (alebo pri nárazovom preťažení) sa naopak poškodzujú. Akurát je cca 15 km voľného pohybu denne – tréning nie je náhrada. Ak prekračujeme fyziologické limity kopýt (vytrvalostné jazdenie na dlhé trate, ťahanie koča po spevnených komunikáciách, skákanie nad stupeň S), chránime ich modernými typmi ochrany (viď posledný diel seriálu – Ochrana kopýt).

Motivácia k pohybu – viď vyššie, veľká pastvina alebo systém paddock paradise (pre tých, čo majú malý pozemok, obézne kone, rehabilitujúce kone...), aktívna stajňa.

Vplyv výživy na kopytá

Stavebné látky – bielkoviny (obzvlášť esenciálne aminokyseliny – lyzín, metionín), biotín, omega 3 a 6 mastné kyseliny v správnom pomere 3:1, vyvážené minerály, najmä Cu a Zn, vitamíny skupiny B, dostatok tekutín (viď články o Výžive).

Negatívne vplyvy – toxíny (jedovaté rastliny, ťažké kovy v pôde a vo vode, pesticídy, plesne, hniloba, ale aj odčervovacie prostriedky, pomocné látky vo vakcínach, lieky), narušené trávenie, metabolizmus (najmä hormonálna regulácia metabolizmu cukrov – IR, Cushingov syndróm), prekrmovanie pastvou, obilninami (jednoduché cukry, škroby). Stav kopýt je odrazom stavu tráviacej sústavy.

Vplyv úprav na kopytá

Nedostatočná úprava + málo pohybu = zanedbané kopytá.

Nedostatočná úprava + veľa pohybu = ok (väčšinou).

Nevhodná úprava = postupne chorejúce kopytá.

Nedostatočná a nevhodná úprava = celé zle.

Všeobecné zásady úprav – najprv posúdiť typický postoj a pohyb (na rovných i zahnutých líniách, na rôznych povrchoch, v kroku, kluse, prípadne aj v cvale). Opatrne očistiť chodidlo od oddeľujúcej sa rohoviny, hľadať otlaky, nášľapy, abscesy, infekcie, oddeľovanie škáry... Rovno zrezať rázvorky na úroveň chodidla. Pätky skrátiť na úroveň základne strelky. Zo strelky opatrne orezať iba odumretý, prípadne infikovaný materiál. Stenu nechať zarovno, resp. pár mm nad úrovňou chodidla. Nájsť pravý hrot strelky, odmerať, kde končí kopytná kosť a kde má ležať línia preklopu. Skrátiť prednú stenu po líniu preklopu. Predné štvrte steny zošikmiť (tzv. mustang roll). Skontrolovať vyváženie kopyta (predo-zadné, pravo-ľavé, uhly) a páru kopýt. Skontrolovať postoj a chody. Pohyb, opätovná kontrola, prípadne ďalšie úpravy (aj v priebehu pár dní). Individuálny interval strúhania (pohybuje sa od pár dní či týždňa až po 8 týždňov). V prípade neistoty rentgeny (správne urobené!), termosnímky.

Čomu sa vyhnúť – nemá tiecť krv (radšej viac jemných úprav v kratších intervaloch po sebe, ako jedna invazívna, ktorá koňovi spôsobí silný diskomfort; aj keď ide o otvorenie abscesu, krvácanie by malo byť minimálne, vyhýbame sa zbytočným zásahom do živého tkaniva). Kôň by mal po úprave kopýt stáť a pohybovať sa lepšie, resp. aspoň tak ako predtým, nie horšie (napr. podsúvanie končatín pod trup, potkýnanie, drobenie krokov – to všetko sú známky diskomfortu a nevhodných úprav). Vyhnite sa tiež kováčom, ktorí sú netrpezliví a kone trestajú – keď im raz dovolíte hrubo sa správať k vášmu koňovi, ďalšie razy to bude len horšie a horšie. Obzvlášť ak máte mladého koňa či „problémového“ a len ho učíte držať nohy, hľadajte trpezlivého človeka, ktorý bude ochotný robiť prestávky, prípadne prísť aj viac ráz, aby ste mohli koňa naučiť prijímať tieto procedúry v kľude a bez stresu.