Natieranie kopýt – veľmi
rozšírený a obľúbený nezmysel. Keby kone potrebovali natieranie rohoviny,
boli by sa im za tie milióny rokov vyvinuli na korunkách tukové žľazy – no to
sa nestalo. Zdravé kopytá, ktoré majú dobrú výživu a dostatok pohybu (a
prípadných úprav), nevysychajú ani sa neštiepia. Podľa niektorých kopytárov je
nutné, aby mali kopytá každodenný kontakt s vodou, iní tvrdia, že to nie je potrebné. Z vlastných
skúseností môžem potvrdiť, že pri správnej výžive, úpravách a dostatku
pohybu naozaj kopytá vydržia bez ujmy aj veľké suchá. Naopak, natieranie tukmi
bráni vstrebávaniu vlhkosti a paradoxne kopytá ešte viac vysušuje (to
platí obzvlášť pre umelé prípravky). Ak veľmi chcete pomôcť kopytám
v rehabilitácii, radšej každý týždeň jemne zabrúste rašpľou okraj kopytnej
steny do oblúka.
Podkovy – veľká odlišnosť
materiálu, nemožnosť kopytného mechanizmu, kontrahovanie kopyta, narúšanie
kopytnej steny, cirkulácie krvi, termoregulácie, umŕtvenie nervov,
poškodzovanie kĺbov a šliach v dôsledku otrasov, zmena uhlu kopyta
a tým celého postoja. Tzv. „ortopedické kutie“ iba zakrýva príznaky
ochorenia, nerieši príčiny a ešte viac kopytá poškodzuje. Kôň začne „dobre“
chodiť iba preto, že podkova umŕtvi nervy. Rekreačné kone vôbec nepotrebujú
ochranu kopýt, ak sú zdravé, takisto ani kone drezúrne, westernové (okrem
reiningu) a v nižších parkúroch a nižších vytrvalostných
stupňoch. Dnes už pribúdajú po celom svete bosí konskí športovci naprieč
všetkými disciplínami vrátane dostihov.
Topánočky – umožňujú kopytný
mechanizmus, materiál podobnejší vlastnostiam rohoviny, rôzne typy sa dajú
použiť na rehabilitáciu či tréning i súťaže, inak kôň môže byť naboso. Obľúbené
sú najmä u jazdcov endurance – v prvej 15 jazdcov najťažšieho závodu
na svete, Tevis Cupu, ťažko nájdete niekoho, kto by ich nepoužíval. Bývajú
nalepovacie alebo sa upevňujú klipsami či kombináciou suchých zipsov
a remienkov. Môžeme do nich používať terapeutické vložky na stimuláciu
strelky a chodidla (buď ich kúpime, alebo si ich vyrobíme z tvrdšej
peny o hrúbke 0,5-1 cm). Ekonomická voľba – za tú dobu, čo nám vydržia
jedny topánočky, by sme zaplatili za podkúvanie niekoľkonásobne viac. Treba si
vybrať správnu veľkosť – najlepšie je, keď vám ich príde predajca napasovať,
pretože nezáleží len od veľkosti, ale aj od tvaru kopýt, či sa kôň nezašľapáva
(takému nebudú vyhovovať topánky na klipsy) a pod..
Plastové nalepovacie podkovy –
materiál veľmi podobný rohovine, čo sa týka fyzikálnych vlastností, jednoduchá
aplikácia, držia. U nás málo dostupné, drahé.
Použité zdroje a literatúra:
Jackson, J. (2010). Paddock Paradise: Průvodce přirozeného
ustájení pro koně. Star Ridge.
Kattwinkel, K. (2016). Když mají koně problémy: Celostní léčba koní
v praxi. Praha: Brázda
O’Brien, K. (2009). Zdraví koně: Základní péče. Nejčastější choroby a problémy. Praha:
Metafora.
Strasser, H. (2009). Celostní ošetřování kopyt koní. Český
Těšín: Nakladatelství Růže.
Strasser, H. (2011). Schvácení kopyt: Laminitis. Český Těšín:
Nakladatelství Růže.