Zášľapy – zranenia korunkového
okraja, ktoré si kôň spôsobí buď sám, alebo mu ich urobí iný kôň. Riziko je
väčšie u okutých koní a koní s nepravidelným postojom. Obmedziť
sa dá používaním ochranných zvonov a prácou na bariérach a kavaletách
(uvedomovanie vlastného tela). Liečba spočíva v dezinfekcii, prípadne pri
väčšom poškodení sa musí rana zašiť. Nepravidelný postoj sa dá dlhodobými
jemnými úpravami kopýt a správnym pohybom napraviť alebo aspoň zmierniť.
Nášľapy – preniknutie cudzieho
telesa do chodidla. Rozsah poškodenia a dĺžka liečby záleží od lokácie a
hĺbky prieniku (či je zasiahnutá škára a hlbšie štruktúry). Najlepšou
prevenciou je nikdy nenechávať na zemi ostré predmety (ostrý škrabák, kopytný
nôž, trčiace klince, podkováky...) a na vychádzke dávať vždy dobrý pozor,
po čom kôň kráča (sklo, drôty, plechy, dosky s klincami...). Liečba býva
dezinfekčná, v prípade vzniku zápalu sa aplikujú teplé obklady a kopyto
sa obväzuje.
Otlaky – vznikajú tak
u okutých ako i bosých koní a prejavujú sa ako začervenalé,
niekedy až krvavé miesta na chodidle. U okutých koní je to zvyčajne pod
podkovou, keď je už okraj kopyta príliš prerastený, pod podkovou stlačený
a námaha je priveľká. U bosých koní to býva často v oblasti
rázvoriek (rozpěrek), ktoré keď príliš prerastú, dostávajú sa do kontaktu so
zemou a naplocho sa prikladajú k chodidlu. Ak má kôň potom priveľa
pohybu naraz a/alebo na tvrdom povrchu, môže sa otlačiť. Celkovo býva príčinou
otlakov nedostatočná a málo častá úprava kopýt a málo pravidelného
pohybu po danom povrchu (takže prevencia je jasná). Liečbou je iba dočasné
poskytnutie mäkkého podkladu na zotavenie kopýt, v prípade zranenia „do
mäsa“ aj zábaly kopyta na zabránenie infekcii.
Rázštepy a krúžky – sú
väčšinou príznakom zanedbaných kopýt a nesprávnej výživy. Príliš
prerastené a navyše suché kopyto sa pri rýchlejšom pohybe po pevnom
podklade štiepi veľmi ľahko – príčinou však nie je nekvalitná rohovina, ale
nesprávna starostlivosť. Krúžky sa objavujú ako výsledok nedostatočnej výživy
alebo podávania silných liečiv, vakcín, odčervovacích látok (v podstate
toxínov). Najlepšou prevenciou je pravidelné správne strúhanie, dostatok pohybu
po rôznych povrchoch, každodenný kontakt kopýt s vodou a vyvážená
strava obsahujúca v správnom množstve všetky potrebné látky. Mazanie
suchých kopýt nepomôže, keď už, tak treba kopytá vždy najprv 15 minút máčať
a až potom natrieť. Rázštepy sa liečia väčšinou priečnym zárezom do steny
nad začiatkom štiepenia (rovnako hlboko ako rázštep), v prípade veľkých
prasklín tiahnucich sa až od korunky môže byť potrebné stiahnutie oceľovými
svorkami. Kým nenarastie nová, spojitá rohovina, kôň nemôže byť plne
zaťažovaný.
Abscesy – infekcie kopýt, pri
ktorých vznikne na istom mieste pod chodidlom izolovaný hnisový vačok, ktorý je
stále plnší, a teda viac tlačí na škáru – takže po čase „z ničoho nič“
spôsobí silné krívanie. Hnis sa napokon prevalí buď chodidlom, stenou alebo
korunkou (väčšinou v oblasti pätiek). Tieto infekcie často do kopýt
vnášajú podkováky alebo nevybraté kamienky vrazené hlboko do bielej čiary /
chodidla – takže prevenciou sú čisté bosé kopytá. Ak sa citlivý bod odhalí
včas, dá sa absces vybrať bez toho, aby spôsobil krívanie, v opačnom
prípade treba po vytečení hnisu miesto dezinfikovať a zabrániť vniknutiu
ďalšej infekcie.
Hniloba – čierna mazľavá hmota
v okolí strelky (prípadne často v strednej strelkovej brázde),
choroba zo špiny. Vzniká činnosťou hnilobných baktérii, vyskytujúcich sa
v hnoji. Je to mýtus, že hnilobu spôsobuje blato – ak aj majú kone
blatistý, ale vykydaný výbeh a kopytá sa im pravidelne čistia, hnilobu
nedostanú (čím však blato vo výbehu ani náhodou neobhajujem! :D). Najlepšie sa
hniloba drží v kopytách, ktoré sú úzke v pätkách (čo mimochodom tiež
väčšinou spôsobujú podkovy). Lieči sa bežne dechtom alebo modrou skalicou, no
to sú žieravé látky, ktoré rohovinu ničia. Prijateľnejšie sa javí liečba
prírodnou dezinfekciou – čajovníkovým olejom. Je to samozrejme nákladnejšie, no
šetrnejšie ku koni (a potom si tiež dobre rozmyslíme, či ešte niekedy zanedbáme
čistotu kopýt! :D). Koňa kvôli hnilobe okuť považujem za maximálnu
nezodpovednosť – hnilobu dostal len kvôli nášmu zanedbávaniu a my,
namiesto toho, aby sme sa poučili, mu ublížime ešte viac?! No kde sme... :-/
Choroba bielej čiary – biela
čiara na chodidle sa drobí, černá, robia sa v nej diery, akoby odstupovala
stena od chodidla. Príčiny sú kombinované – metabolické, mechanické, infekčné.
Metabolické – chronické prichvátenie; mechanické – zlé, zanedbané úpravy, stena
prerastá chodidlo a je páčená preč od neho, do dier sa chytajú kamienky
a ešte viac poškodzujú; infekčné – mäkkú bielu čiaru napadnú hnilobné
baktérie. Liečba musí byť celostná – upraviť výživu, pohyb, zmeniť úpravy
(skracovať často steny, vyrezať odhnitú, infikovanú rohovinu), dezinfikovať
kopytá (oxid chloristý má výborné výsledky, sú aj pasty, ktorými sa diery
vyplnia, aby sa do nich nemohli chytať nečistoty). Je to beh na dlhú trať.
Navikulárny syndróm (podotrochlóza) – je vlastne výsledok chronického zhmožďovania chodidlovej
škáry, strelkovej kosti, tiažového vačku a šliach hlbokého ohýbača prsta.
Toto stláčanie spôsobujú nevhodné úpravy kopýt a/alebo dlhodobé podkúvanie, pri
ktorom sa kopyto stále viac zužuje, jeho klenba je neprirodzene zvyšovaná
a pätky sú privysoké (takže ešte viac zvyšujú tlak na vnútorné štruktúry
v zadnej časti kopyta). V dôsledku odkrvenia až odumretia škáry
v týchto miestach sa krv hromadí v prstných tepnách a spôsobuje
bolesti. Prejavuje sa to ako nevýrazné krívanie, stuhnutosť, časté potkýnanie,
strata chodov, dostupovanie najprv na špičky, snaha odľahčovať pätky – no dôkaz
poskytne až röntgen. Podotrochlóza sa lieči zväčša symptomaticky, iba so snahou
o potlačenie bolestí („ortopedické podkúvanie“) – tento syndróm býva označovaný
ako neliečiteľný a kone sa kvôli nemu často utrácajú. Pritom zmena chovu
a navrátenie pôvodného fyziologického tvaru kopyta by často dokázali veľmi
výrazne pomôcť, len by bolo treba chcieť...
Schvátenie kopýt (laminitis) –
alebo zápal kopytnej škáry, tiež choroba, ktorá je niekedy označovaná ako „nie
celkom vyliečiteľná“. Môže mať mechanické a/alebo metabolické príčiny. Väčšinou
ide o kombináciu dlhodobých „prípravných“ poškodzovaní (nevhodné a nedostatočné
úpravy kopýt, dlhodobé podkúvanie a s tým spojené zhmožďovanie škár,
málo pohybu, po nevhodnom povrchu, alebo naopak preťažovanie, nadváha)
s akútnymi spúšťačmi – otravou alebo nadmerným príjmom cukrov, či už
z pastvy, alebo z koncentrovaných krmív (druhé je omnoho častejšie). Toxíny
z odumierajúcej mikroflóry v črevách koňa potom spôsobia stiahnutie
kopytných ciev, škára sa odkrví a odumiera. Následne sa preruší spojenie
kopytnej škáry s lístkovou rohovinou a kopytná kosť klesá
a rotuje, až môže prebodnúť chodidlo. Chronická forma ochorenia postihuje
najmä kone obézne a s predispozíciami alebo už manifestovaným
metabolickým ochorením (inzulínová rezistencia = equine metabolic syndrome;
Cushingov syndróm). Z akútneho schvátenia z otravy či jednorazového
prekŕmenia sa inak zdravý kôň dokáže rýchlo zotaviť a nemusia mu zostať
žiadne následky. Kôň, ktorý mal už predtým mechanicky oslabené spojenie medzi
škárou a stenou, to nebude mať také jednoduché. Akútne schvátenie sa
prejavuje ako neochota k pohybu, bolestivosť pri obratoch, napokon
zaujímanie typického postoja s dopredu natiahnutými nohami (kôň sa im
snaží odľahčiť). V najhoršom prípade kôň už iba leží a potí sa od
bolesti. Chronické schvátenie sa často prejavuje „iba“ skracovaním chodov,
neochotou k rýchlemu pohybu, k pohybu po tvrdom, po kameňoch. Najideálnejšou
prevenciou sú korektné a dostatočne časté úpravy kopýt, dostatok pohybu,
vďaka ktorému sa zvýši produkcia rohoviny a ani nadmerný prísun živín sa
nestane problémom, lebo sa dokážu včas bez komplikácií vylúčiť. Samozrejme,
dôležité je tiež dôsledne kontrolovať telesnú kondíciu koňa a prispôsobiť
mu kŕmenie tak, aby nemal nadmerný príjem jednoduchých cukrov, fruktanov
a škrobu. Konvenčná liečba býva zložitá (a často neúspešná)
a spočíva najmä v tlmení bolesti, podávaní liekov na podporu
prekrvenia, odpočinku na mäkkom podklade, nízkoenergetickej diéte
a špeciálnom podkutí s podporou strelky (niekedy sa kopytá na čas
zasadrujú). Niektorí kováči používajú aj tzv. uvoľňovací rez, kedy odstránia
celú prednú časť steny, čím však ešte viac podporia pokles a rotáciu kopytnej
kosti (i keď tým dočasne znížia tlak a bolesť). Bez podkov sa schvátenie
lieči veľmi postupnými a častými úpravami kopýt do fyziologického tvaru, diétou
a pomalou a systematickou liečbou pohybom na zlepšenie prekrvenia
škáry. Týmto alternatívnym spôsobom sa často vyliečia aj kone, ktoré boli
tradičnými kováčmi a veterinármi už dávno odsúdené na utratenie. Hm? ;-)
Prechod naboso – je to
v podstate tiež liečba, nestačí iba zložiť podkovy a „dúfať“. Klasický
scenár je „skúsil/a som ho vyzuť, ale nezvládol to, musel/ som ho zasa nakuť“ –
pričom sa tu zamieňa príčina s následkom. Dlhodobo kuté kopyto má oslabenú
rohovinu, odumreté nervové zakončenia, utlačené cievy, nevyvinutú strelku
a chodidlo, býva zúžené a rôzne deformované. Prvoradé je navrátenie
fyziologického tvaru rohového puzdra a správneho postoja – časté jemné
úpravy, spočiatku možno aj každý týždeň-dva, neskôr každé 4, max. 6 (ak má kôň
veľa pohybu). Diery po podkovákoch treba dezinfikovať – vstupná brána pre
infekcie. Zabezpečiť veľa pohybu, spočiatku iba po mäkkom povrchu, až neskôr
pomaly pridávať tvrdšie povrchy, okrúhle kamene, jemný štrk. Ak kôň trpí, dať
mu rehabilitačné botičky. Prispôsobiť diétu, zabezpečiť dostatok esenciálnych
aminokyselín, biotínu, vyvážiť minerály, najmä Cu a Zn. Kým odrastie nová,
pevná, zdravá stena, potrvá to 8-10 mesiacov, u chodidla aj viac než rok (čím
kvalitnejšia výživa a viac pohybu, tým rýchlejšie). Vydržať. ;-)
Použité zdroje a literatúra:
Jackson, J. (2010). Paddock Paradise: Průvodce přirozeného
ustájení pro koně. Star Ridge.
Kattwinkel, K. (2016). Když mají koně problémy: Celostní léčba koní
v praxi. Praha: Brázda
O’Brien, K. (2009). Zdraví koně: Základní péče. Nejčastější choroby a problémy. Praha:
Metafora.
Strasser, H. (2009). Celostní ošetřování kopyt koní. Český
Těšín: Nakladatelství Růže.
Strasser, H. (2011). Schvácení kopyt: Laminitis. Český Těšín:
Nakladatelství Růže.