V predošlých kritických
zhodnoteniach som už porozoberala všetky možné témy okolo výcviku koní, no tú najdôležitejšiu som si nechala až na
teraz. Pretože akokoľvek dobre môže človek ovládať fakty a techniky, bez
toho správneho prístupu k veci je nemožné dosiahnuť akýkoľvek pokrok.
Jazdíte bez trénera alebo Vám ten Váš nevie ukázať zmysel Vášho
jazdenia? Len tak sa deň čo deň plúžite s koňom okolo jazdiarne
a sami seba sa pýtate: „Načo to robím? Aký to má zmysel?“ Je Váš kôň unudený
a neochotný, odmieta s Vami spolupracovať alebo máte pocit, že sa
správa ako robot? Tak v tom prípade je ten najvyšší čas zastaviť sa a
zamyslieť sa! Pretože akonáhle niečo robíte tupo, ako rutinu, a nemá to
žiaden skutočný zmysel, stane sa to pre Vás postupom času skôr príťažou než
potešením – a aj Váš kôň to rýchlo vycíti! Ak máte pocit, že čo len jedna
z týchto otázok sa Vás týka, rozhodne čítajte ďalej – na nasledujúcich
riadkoch sa Vám totiž pokúsim osvetliť, ako sa k tomuto problému postaviť,
nájsť v bytí s koňom vyšší zmysel a zároveň dosiahnuť perfektné
výsledky – a stále s radosťou! ;-)
Ciele
Rozhodla som sa začať od Vás, jazdcov, pretože nemá zmysel
snažiť sa nejako motivovať koňa, kým Vy sami neviete, prečo vlastne robíte to,
čo robíte. Asi ako keď znudený starý učiteľ očakáva od svojich žiakov nadšenie
– to sa predsa nedá! ;-) Vždy treba
začať najprv od seba!
Ako podnadpis hovorí, prvým krokom je stanoviť si ciele, ktoré
chcete so svojím koňom (alebo vo Vašej jazdeckej kariére celkovo) dosiahnuť. Ako prvé sa spýtajte sami seba: „Prečo pracujem
s koňmi?“ A snažte sa odpovedať úprimne, pátrajte hlboko
v sebe po ozajstnej odpovedi – prosté: „Mám rád kone,“ nestačí! Možno
zistíte, že najdôležitejšie je pre Vás niečo dosiahnuť v súťažiach alebo
naopak užívať si s koňom jazdu prírodou. Možno Vás vzrušuje rýchlosť
v cvale, skákanie... Alebo Vás napĺňa elegancia drezúrneho jazdenia, baví
Vás hrať sa a pracovať s koňom zo zeme... Možno pre Vás
najdôležitejšie nie sú kone samotné, ale ľudia okolo nich, ich spoločnosť
a uznanie... A možno z každého rožku trošku – to musíte zistiť
len Vy sami, vcítiť sa do seba, čo cítite, kedy pri koňoch máte pocit maximálneho
uspokojenia a šťastia...? Premýšľajte nad tým, lebo kým túto otázku
nezodpoviete, nepohnete sa ďalej!
Prečo ste s koňmi? Pátrajte v sebe!
Ak už máte jasno v tom, prečo Vás kone vlastne
priťahujú, ste o veľký kus bližšie k zodpovedaniu ďalšej dôležitej otázky:
„Čo chcem s koňmi dosiahnuť?“
Toto je to stanovenie cieľa, ktoré dá Vašej činnosti zmysel a umožní Vám
posúvať sa ďalej. Ak ste napríklad s koňmi iba kvôli vychádzkam do
prírody, môžete si dať za cieľ absolútnu bezpečnosť v teréne, dokonale
spoľahlivé zvládanie všetkých situácií, prípadne terény iba na ohlávke, neskôr
na nákrčnom remeni. Ak ste ctižiadostiví a robí Vám radosť uznanie iných,
môžete si dať za cieľ raz dosiahnuť vysoký stupeň výkonnosti a víťazstvá
v súťažiach. Ak Vám ide hlavne o vzťah s koňom, Vaším cieľom
môže byť dokonalá harmónia medzi vami za každých okolností. Alebo si môžete dať
za cieľ, že sa od koní naučíte nejakú konkrétnu charakterovú vlastnosť, ktorú
by ste chceli mať – trpezlivosť, zotrvávanie v prítomnosti, skromnosť, živší temperament...
Napríklad mojím cieľom je neustále sa zlepšovať vo všetkých možných oblastiach
práce a vzťahov s koňmi a raz možno aj dosiahnuť úroveň vysokej
školy nad zemou, no len za súčasného dlhodobého zachovania psychického aj
fyzického zdravia koní. Formulujte si
svoj cieľ takto presne a jasne, napíšte si ho na papier a zaveste na viditeľné
miesto – už len tým, že si ho niekoľko ráz denne prečítate, sa posúvate
k jeho naplneniu! Mať určitý cieľ, nejaké všeobecné životné
smerovanie, je veľmi dôležité pre každú činnosť, do ktorej sa pustíte. Inak Vás
čoskoro omrzí – a to práve preto, že v nej nebudete vidieť žiaden
vyšší zmysel!
Stanovte si Váš individuálny cieľ – napríklad stať sa dobrým
parkúrovým jazdcom. Alebo aj čokoľvek iné! ;-)
Avšak pozor –
nedajte sa svojím cieľom celkom pohltiť!
Rozhodne ho treba mať a pripomínať si ho, ale na druhej strane fanatická
posadnutosť ešte úspech a šťastie nikomu nepriniesla! Je totiž celkom
možné, že tento veľký cieľ nikdy nedosiahnete, že navždy zostane iba Vaším
snom. No môžete sa k nemu aspoň priblížiť, toľko, koľko bude vo Vašich
silách. ;-) A ak sa budete trpezlivo snažiť najlepšie, ako viete, určite
nebudete mať dôvod k smútku. Tajomstvo úspechu veľkých majstrov totiž
spočíva v tom, že už dávno pochopili, že svoj veľký cieľ nikdy nedosiahnu,
že dokonalosť proste nie je v ľudských silách – no ich cieľom sa stala cesta samotná, cesta
k tomu cieľu, a tá ich napĺňa! Akonáhle toto pochopíte, začnete si
každý jeden tréning oveľa viac užívať a nebudete takí sklamaní, keď Váš
pokrok nebude až taký rýchly, ako by ste si možno priali. Veď aj pri malých
„odbočkách“ sa vždy dá naučiť niečo nové – no ak budete zaslepení iba svojím
cieľom, budete na seba aj na koňa príliš tvrdí, Vaše spoločné chvíle prestanú
byť radosťou a dokonca to často môže skončiť aj zranením či trvalým
fyzickým poškodením! A to predsa nechcete, nie...? Ja osobne neuznávam tvrdý tréning bez štipky potešenia či dokonca v
bolesti. Akákoľvek práca s koňmi má byť umením, tancom, súhrou dvoch
bytostí – a to je možné iba s veľkou dávkou lásky a radosti!
Samozrejme, že často sa potrebujete vysoko koncentrovať a brať tréning
vážne, ale nikdy by ste sa pritom nemali prestať usmievať, nikdy by to nemalo
bolieť a vždy, VŽDY by ste z toho mali mať len tie najlepšie pocity!
Inak zrejme robíte niečo nesprávne a aj keď sa to nezdá, svojmu cieľu sa takto
skôr vzďaľujete, než by ste sa k nemu blížili. Takže si zvoľte tú zlatú
strednú cestu a užívajte si ju – majte síce na obzore stále svoj cieľ, ale
nezabúdajte sa aj rozhliadať okolo, veď popri obrubníkoch sa dá nájsť toľko
krásnych vecí! ;-)
Cieľom je cesta samotná, preto nezúfajte, že na vrchol
budete zrejme vždy hľadieť zdola! ;-)
Ak už teda viete, prečo ste s koňmi a čo
s nimi chcete dosiahnuť, to najdôležitejšie máte za sebou. Teraz už len
treba hlavný cieľ rozčleniť na niekoľko
menších, postupných krokov, ktoré budú viesť k jeho (aspoň
čiastočnému) naplneniu. Napríklad, ak sa chcete stať skvelým drezúrnym jazdcom,
základom by malo byť samozrejme teoretické štúdium anatómie, fyziológie
a psychológie koňa a diel veľkých majstrov, potom by ste sa mali
sústrediť na perfektné zvládnutie základného sedu pri všetkých cvikoch,
následne vypilovať udávanie pomôcok holeňami, rukami, sedom, váhou, bičíkom
a hlasom (prípadne ostrohami, ak jazdíte natoľko pokročilého koňa)
a až potom sa snažiť začať s výcvikom vlastného koňa.
Samozrejme, život Vám nie vždy umožní postupovať takto
ideálne a preto si treba udržať
pružnosť myslenia a dokázať svoj plán priebežne prispôsobovať
okolnostiam. No musím Vás dôrazne varovať pred preskakovaním jednotlivých
krokov – bez dobrých základov sa Vám
totiž všetko ďalšie po čase zrúti ako domček z karát! Ak by ste
napríklad pri výcviku koňa na spoľahlivosť v teréne preskočili z uzdečky
rovno na nákrčný remeň bez predošlého tréningu na ohlávke doma na jazdiarni
a následne aj v teréne, zrejme by ste skončili neslávne, a to
len v tom najlepšom prípade! Buďte
trpezliví a nevzdávajte sa – aby ste poznali, kedy je dobre, musí byť
najprv aj horšie. ;-) Najmä nikdy svojim cieľom neobetujte zdravie seba či
koňa (čo je bohužiaľ oveľa častejšie)! Neničte sa, doprajte si aj oddych,
prestávku v učení... Takáto „kreatívna
pauza“ niekedy robí zázraky a po pár dňoch oddychu na pastvine máte
potom zrazu v sedle pocit, akoby Vášho koňa zatiaľ potajomky jazdil nejaký
profesionál! :D Za týmto „zázrakom“ stojí tzv. latentné učenie, pri ktorom sa počas REM fázy spánku upevňujú
pamäťové stopy v mozgu.
K dosiahnutiu tak veľkého cieľa ako je „freestyle“ jazda
v teréne, vedie nespočetné množstvo malých cieľov, maličkých krôčikov,
ktoré treba jeden za druhým prejsť, aby ste sa bezpečne dostali o kus
ďalej. :)
Metódy
Doteraz som hovorila len o cieľoch Vášho spolužitia
s koňmi, no ešte som sa nezmienila o samotných konkrétnych spôsoboch
motivácie. A čo je to vlastne tá motivácia? Dá sa definovať ako „súhrn všetkých
intrapsychických dynamických síl, teda motívov, ktoré spravidla aktivizujú a
organizujú správanie i prežívanie s cieľom zmeniť existujúcu neuspokojivú
situáciu alebo dosiahnuť niečo pozitívne“ (Plháková, 2003). Keď túto definíciu
vztiahneme na jazdenie, jednoducho sa dá povedať, že je to sila, ktorá Vás ženie ďalej, poháňa
Vás k lepším výkonom, k snahe neustále sa v danej činnosti
zdokonaľovať. Motivácia môže byť pozitívna
aj negatívna – no ja sa budem
zaoberať hlavne tou prvou, pretože vždy prináša lepšie výsledky. ;-) Jednotlivé
spôsoby, ktoré Vám teraz predstavím, Vám môžu pomôcť nielen vo chvíľach, keď
budete mať pocit, že stojíte „na mŕtvom bode“, ale aj celkovo, na urýchlenie
postupu a zlepšenie Vášho postoja k tréningu. Ale pozor, neberte to ako
univerzálny recept na úspech! Postavte sa k tomu ako k nápadom,
inšpiráciám, z ktorých si môžete vybrať to, čo Vám osobne bude najviac
sedieť a najviac Vám to pomôže. ;-)
Prvou metódou sú pozitívne
autosugescie. Fungujú na princípe tzv. „sebanapĺňajúceho
sa proroctva“, čo je fenomén dobre zdokumentovaný v ekonómii,
sociológii i psychológii – a je definovaný nasledovne: „Nepravdivé
definovanie situácie vedie k vzniku nového správania, ktoré spôsobí, že
pôvodne nepravdivá koncepcia sa stane pravdivou.“ (Merton, 1948) Tak napríklad.
Ak si budete pred súťažou stále hovoriť: „Nezvládnem to, kôň mi určite odmietne
skok a ja sa tam rozpleštím, to bude hanba...“ tak začnete pociťovať strach,
čo spôsobí, že vaša koncentrácia pozornosti aj fyzický výkon poklesnú a tým
pádom sa Vám počas Vašej jazdy s veľkou pravdepodobnosťou stane niečo
nepríjemné! Ale samozrejme, platí to aj naopak, a to treba využiť! ;-) Najlepšie
je pozitívne vety si napísať – v prítomnom čase – a nalepiť si ich
niekam na stôl, na nástenku či nad posteľ, na skrinku v šatni...
a niekoľko ráz denne si ich opakovať – a najmä vtedy, keď Vás niekto
začne spochybňovať alebo si prestanete veriť! Veľmi dobré je opakovať si ich
pred náročným vystúpením alebo súťažou a zhlboka pri tom dýchať – upokojí
Vás to a dodá Vám to sebadôveru. Napríklad: „Som skvelý drezúrny jazdec
a so svojím koňom som v úplnej harmónii.“ Alebo: „Môj kôň je
v teréne absolútne spoľahlivý, zvládne akúkoľvek situáciu a perfektne
reaguje aj na ten najjemnejší pokyn.“ Napíšte
si ich aj viac, koľko chcete, len vždy POZITÍVNE a V PRÍTOMNOM ČASE!
Opakujte si ich, predstavujte si ich, a hlavne sa pokúste vcítiť sa do
nich, akoby už boli Vašou realitou – cítiť RADOSŤ a ŠŤASTIE z ich naplnenia
– naozaj to veľmi pomáha, a to vo všetkých oblastiach života. No pozor,
nikdy neformulujte autosugescie negatívne (napr. „nespadnem“), pretože princíp sebanapĺňajúceho
sa proroctva funguje tak, že sa podvedome prepracujete k tomu, na čo myslíte,
bez ohľadu na to, či to vlastne chcete, alebo nie (ak myslíte na pády,
spadnete). Preto vždy autosugescie formulujte iba pozitívne (napr.: „Môj sed je
pevný a pružný a bez problémov zvládam všetky pohyby môjho koňa.“).
Takisto nepoužívajte budúci čas, lebo potom Vaše sny zostanú navždy len
v budúcnosti. A hlavne –
NEPOCHYBUJTE! Aj tá najmenšia pochybnosť a nedôvera totiž spôsobia, že
podvedome budete jednať tak, aby ste sa k svojim cieľom nepribližovali
(keďže pochybujete o výsledku, asi sa k nemu ani nechcete dostať,
hm?). Nebojte sa, funguje to, vždy a bez akýchkoľvek výnimiek (potvrdzuje
to veľké množstvo ľudí po celom svete). :)
Usmievajte sa a dovoľte sami sebe cítiť radosť a lásku,
keď ste s Vaším koňom – a takisto aj keď naňho a Vaše ciele
a pokroky myslíte.
Na rovnakom princípe ako pozitívne autosugescie fungujú aj pozitívne predstavy a oboje môžete
spojiť. Pri čítaní pozitívnych viet si ich aj predstavujte, akoby sa práve
diali, a tak sa do nich vžite, že naozaj UVERÍTE, ŽE SA UŽ DEJÚ! Napríklad
keď kráčate na autobus, pustite si na mp3 dobrú hudbu a predstavujte si, že práve
jazdíte drezúrnu úlohu, skáčete parkúr, či tancujete s Vaším koňom vo
voľnosti, že Vám to ide s ľahkosťou, Vaša technika je dokonalá
a navyše to Vás aj Vášho koňa nesmierne teší! Využívajte tento postup
často, vždy, keď idete ku koňom, pred tréningom, cestou na súťaž... Sústreďte sa pritom nielen na predstavu
samotného prevedenia, ale aj na EMÓCIE, ktoré pri tom máte – a robte ich
vedome POZITÍVNYMI (radosť, láska, nadšenie...).
Ďalšou formou pozitívnych predstáv je tvorivá činnosť – ak sa na to cítite, svoj sen si nakreslite
a často sa na ten obrázok dívajte (môžete dopísať aj pozitívne autosugescie).
Alebo si občas prezerajte svoje najlepšie jazdecké fotky (tie, čo sa Vám najviac páčia, si niekam vylepte, dajte si
ich na plochu PC, mobilu...) a videá
– tie negatívne si pozrite len raz, poučte sa zo svojich chýb a zahoďte
ich, tie Vám už nepomôžu! Nehovorím, že máte svoje chyby prehliadať, ale že sa
nimi nemáte zbytočne dlho trápiť – keď svoju chybu spoznáte a budete sa
snažiť o nápravu, nemá zmysel naďalej sa myšlienkami na ňu zaoberať! Iba
čo Vás to oberie o energiu a čas, ktoré ste radšej mohli venovať
pozitívnym veciam. Čím viac sa totiž
budete sústrediť na to dobré vo Vás a vo Vašom koni, tým toho bude viac!
Keď si budete vo Vašej mysli neustále prehrávať len tie
pozitívne momenty, bude ich stále pribúdať! ;-)
Ďalším dobrým spôsobom, ako si trvalo udržať motiváciu, je rozdeliť
si aj čiastkové ciele (ako bolo písané vyššie) na jednotlivé ciele – na každý tréning jeden. Aj keď totiž máte hlavný
cieľ a rozdelíte ho na viac menších, bez tréningového plánu na každý
mesiac, týždeň a deň budete stále len bezradne postávať na mieste. Pre
postup potrebujete dobre štruktúrovaný tréningový plán – najlepšie je poradiť sa
o tom so skúseným trénerom a konským fyzioterapeutom. Na to, aby ste
tieto postupné ciele dokázali aj naozaj priebežne začleňovať do tréningu, je
veľmi účinné rozlišovať a správne používať tzv. „cieľovú intenciu“ a „implementačnú
intenciu“. Prvá hovorí o vašom zámere dosiahnuť zvolený cieľ – napr.: „Naučím
sa správny drezúrny sed.“ Tá druhá hovorí o zámere vykonať konkrétne
naplánované správanie – napr.: „Ak stratím rovnováhu, chytím sa nohami len na
moment a s najbližším výdychom zasa spustím nohy voľne dolu.“ Alebo: „Ak
si všimnem, že sa dívam koni na nohy, ihneď sa zasa začnem dívať na líniu, po
ktorej ideme.“ V rade štúdií sa preukázalo, že využívanie implementačných
intencií pozitívne ovplyvňuje proces zahájenia jednania, zotrvanie v potrebnom
smere, posilňuje motivačnú kontrolu nad jednaním, aj schopnosť včas zmeniť
postup, ak je jednanie neefektívne (Gollwitzer & Bargh, 2005, in Blatný,
2010).
Nezabudnite však na to, že ciele sú síce užitočná vec, ale
tiež to s nimi netreba preháňať. Nesnažte
v jeden deň dosiahnuť príliš veľa vecí – potom neurobíte poriadne ani
jednu a Vy aj kôň budete len zbytočne rozhádzaní a nespokojní. Napríklad
si môžete povedať, že dnes sa sústredíte len na kvalitné prechádzanie rohov
a oblúkov. Alebo na správne a pokojné nájazdy na prekážky. Alebo na
kvalitné, plynulé prechody. Alebo, alebo, alebo... A po uvoľnení
a zahriatí koňa budete pracovať len na týchto pár cieľoch (samozrejme
s pauzami!). Niekedy sa však stane, že kôň práve nemá náladu na to, čo ste
si zvolili za dnešný cieľ, takže treba
zachovať určitú pružnosť – cieľ dňa
môžete pokojne zmeniť a prispôsobiť, nesnažte sa za každú cenu vždy do
bodky splniť to, čo ste si naplánovali! A potom sa Vám možno občas stane, že
práve vtedy, keď na koňa prestanete s určitým cvikom tlačiť, Vám ho sám od
seba ponúkne (alebo ponúkne niečo iné, čo tiež treba oceniť!). ;-)
S primeraným tréningovým plánom budete častejšie dosahovať aspoň malé úspechy
a posúvať sa dopredu – a aj keď to budú len malé krôčiky, časom povedú
k veľkým zmenám! A Vy aj Váš kôň pritom zostanete stále nadšení
a ochotní pokračovať ďalej. ;-)
Nezabúdajte si ciele a samotný priebeh tréningu zapisovať do tréningového denníka – pomôže vám udržať si prehľad (človek vníma
zmeny v čase veľmi subjektívne, čo vás v spojení s vysokou
sebakritickosťou môže zbytočne zrážať – ale keď uvidíte svoje pokroky čierne na
bielom, nebudete ich môcť spochybniť).
Aj malé úspechy sú úspechy – preto si svoje ciele
„rozkúskujte“ tak, aby ste ich mohli dosahovať! ;-)
K motivácii jazdca ma napadá ešte jedna metóda – odmeny. Samozrejme, že nemám na mysli také
odmeny, aké dávame koňom (alebo máte predsa chuť na mrkvu po dobrom tréningu?
dajte si! :D), ani peňažné odmeny. Ale aj Vy si môžete dopriať istú odmenu, keď
sa Vám v tréningu podarí urobiť pokrok – môžete si s koňom dať pár
dní oddychu, ktoré spolu strávite „len tak“ – prechádzkou na ruke, pasením,
masážou, meditáciou pri pohodovej hudbe... Nielenže takáto prestávka napomôže
ďalšiemu učeniu, ale je aj skvelou odmenou pre Vaše telo i dušu –
a takisto aj pre Vášho koňa! ;-) Nebojte sa oddýchnuť si, aj to je nevyhnutnou
súčasťou dobrého tréningového plánu... Výkon napokon nie je všetko, oveľa viac
záleží na vašom zdraví, pohode a vzťahu s koňom! A dôležitou
schopnosťou úspešných ľudí je aj to, že dokážu prejaviť uznanie sami sebe. To samozrejme neznamená nejaké
narcistické potľapkávanie si ega za každú banalitu – ale keď sa vám konečne
podarí napr. do hĺbky pochopiť a v praxi uplatniť nejaký teoretický
princíp, ktorý vám dlho unikal, je úplne na mieste odmeniť sa radostnou
pochvalou: „Hurá, toto sa mi naozaj podarilo, super!“
Nebojte sa odmeniť aj sami seba! Aj keď ide „len“ o pochvalu
či oddych po tvrdej práci... ;-)
Na záver tejto podkapitoly chcem ešte stručne zmieniť negatívnu motiváciu. Tej sa snažte vyhýbať
ako moru, pretože Vám nikdy neprinesie
trvalé výsledky a vždy budú horšie, než akých ste naozaj schopní.
A prečo? Pretože pri negatívnej motivácii sú vždy prítomné nepríjemné
emócie ako je úzkosť, strach, žiarlivosť,
hnev, frustrácia, agresivita... A tie vždy zle vplývajú na Váš
psychický stav a výkon – a aj kone ich veľmi rýchlo vycítia
a preberú ich od Vás! O čom je vlastne reč? O situáciách, keď
niečo robíte pod nátlakom, len preto, aby ste niekomu niečo dokázali alebo
získali jeho uznanie, len aby ste boli lepší ako niekto iný (koho možno navyše nemáte
radi), keď niečo robíte so strachom, že to nezvládnete, keď niečo robíte
s hnevom... Nedovoľte sami sebe takéto
myslenie a konanie! Keď sa pri ňom pristihnete, okamžite sa zastavte,
zhlboka to predýchajte a uvedomte si, že TOTO VÁM NEPOMÁHA! Robte veci preto, že Vy sami CHCETE, preto,
že Vás to baví a robí Vás to šťastnými – nie kvôli niekomu inému alebo
kvôli pohladkaniu Vášho ega! Jasné, že sa môžete snažiť byť v tom, čo
robíte, dobrí, ale preto, aby ste v tom boli DOBRÍ, nie preto, aby ste VY
v tom boli dobrí a aby Vás všetci velebili...! Dávajte si na to pozor
a snažte sa akékoľvek negatívne pohnútky a emócie okamžite
nahradzovať pozitívnymi – iba tak sa opäť ocitnete na ceste k úspechu a
spokojnosti. ;-)
Ciele
Áno, aj u koní sa chcem na začiatok zmieniť
o otázke cieľov. A to preto, že zatiaľ
čo u ľudí je táto otázka veľmi dôležitá, u koní má len malý význam.
Kone jednoducho nedokážu pochopiť, prečo ich cvičíme, načo je to všetko dobré,
aký to má zmysel... A aj keď niektoré kone majú možno na pohľad
„exhibicionistickú“ povahu, vysvetľujeme si ich prejavy väčšinou nesprávne
(podľa seba súdim teba :D) – im totiž nejde ani trochu o víťazstvo, páči
sa im skôr pozornosť, ktorá sa na nich upriamuje alebo ich daná činnosť naozaj
baví. Ale niečo ako „JA chcem byť
najlepší zo všetkých“ je mysli koňa celkom cudzia myšlienka. Kone nemajú
totiž EGO ako my ľudia, myslia inak – väčšinu vecí vnímajú a hlavne
preciťujú podvedome, prirodzene, bez zábran a skrytých pohnútok.
Kone nechápu, prečo ich ľudia učia rôzne cviky – riadia sa
len svojimi emóciami.
Takže sa zdá, že pomocou cieľov sa kone nedajú veľmi
motivovať. No ak je tréningový plán
zostavený kvalitne, postupne a šetrne buduje fyzické aj psychické
schopnosti koňa, časom si ich začne byť vedomý (i keď na inej úrovni než
človek). Ako sa bude zvyšovať jeho kondícia, obratnosť, uvedomovanie vlastného
tela, schopnosť riešiť problémy, tvorivosť... bude stále sebavedomejší
a oduševnenejší – veď nikto nemá
rád pocit bezmocnosti a slabosti a naopak si užíva svoje zdravie
a silu! A takto môžu Vaše ciele, ktoré kôň v ich podstate síce
nikdy nepochopí, predsa koňa istým spôsobom motivovať. ;-) Niekedy sa dokonca
stane, že vďaka vašej spolupráci kôň získa novú funkciu v stáde – napr. sa
stane prieskumníkom, ak ho naučíte dobre sa vyrovnávať s novými vecami.
Ešte by som chcela upozorniť na jedno – nebuďte egoisti. Aj
keď je možno Vaším snom stať sa prvotriednym drezúrnym jazdcom, nemôžete sa za
každú cenu snažiť dosiahnuť úroveň Grand Prix s huculom alebo ak chcete
byť dobrým parkúrovým jazdcom, skákať T-čka so shetlandom (príklady sú naschvál
prehnané)... A možno aj keď koňa neobmedzuje priamo jeho konštitúcia,
nemusí na daný cieľ stačiť psychicky. Napríklad na vysokú školu nad zemou má
vlohy len veľmi málo koní, a to treba rešpektovať! Je síce pravda, že po určitú úroveň by sa mal dokázať pri korektnom
prístupe dostať každý kôň, ale vyvstáva tu aj otázka, či je to práve pre toho
Vášho potešením...? Ak ste si istí, že koňa motivujete najlepšie, ako sa dá
(metódy viď nižšie) a on napriek tomu stále podráždene pri určitej
činnosti potriasa hlavou, švihá chvostom, klopí uši, či škrípe zubami, asi bude
lepšie nenútiť ho... A radšej mu nájsť aktivitu, ktorá ho bude baviť viac.
To však neznamená, že máte svoje ciele kvôli tomuto koni celkom zahodiť! Nie,
len s nimi počkať, kým nebudete môcť pracovať so zvieraťom, ktoré Vás
k naplneniu Vašich snov dovedie s radosťou a nadšením... ;-)
Metódy
Metódy motivácie koní sú o niečo direktívnejšie
(priamejšie) než u ľudí, pretože kone nemôžu samy pracovať so svojou
mysľou – no to nie je žiadna prekážka. To za koňa zvládnete Vy a kôň potom
„nasaje“ Vaše vyžarovanie. Preto treba byť naladený stále pozitívne (ako sa dá
;-)) a využívať podľa možností len pozitívnu motiváciu – ako pre seba, tak
aj pre koňa. Pozrime sa teda na jednotlivé spôsoby...
I keď sa to možno nezdá, aj pre Vášho koňa môžete využiť pozitívne sugescie a predstavy.
Podvedome to iste používate – keď sa kôň bojí, odmieta skok a podobne,
poviete mu: „To je dobré, ty to zvládneš, si dobrý, ty si odvážny koník...“.
A ak nie, tak by ste s tým rozhodne mali začať! Aj keď totiž kôň nerozumie tomu, čo hovoríte, viac než dobre chápe Váš
tón a emočné nabitie slov. Hovorte s ním potichu, upokojujúco,
keď chcete, aby spomalil alebo aby sa prestal báť; povzbudivo a živo, keď
chcete, aby nacválal, skočil či prešiel okolo niečoho „desivého“; ostro a rázne,
ale bez hnevu, ak Vás (aj nechtiac) ohrozuje. A hlavne NADŠENE, keď chválite – a to veľmi
často (viac o pochvalách nižšie)! ;-) Sugescie môžete využiť aj pre
celkové zvýšenie výkonnosti a zlepšenie fyzického aj psychického zdravia
koňa – napr. „Môj kôň je dokonale zdravý a spokojný.“ Alebo: „Prekroky
môjho koňa sú plynulé a on je pri nich úplne uvoľnený.“ Takto si môžete
„naprogramovať“ čokoľvek – a potom tomu už treba len dôverovať (ale
samozrejme aj v súlade s tým konať – pretože hovoriť si: „Môj kôň má
zdravé kopytá,“ a zároveň ho nechať stáť v hnoji, to asi pozitívne
výsledky neprinesie). Kone sú veľmi senzitívne zvieratá a na energiu
pozitívnych tvrdení i predstáv veľmi dobre reagujú. A nezabúdajte –
pozitívne, v prítomnom čase, s emóciami radosti a lásky. ;-)
Vyhýbajte sa negatívnym myšlienkam a vetám ako: „On sa to nikdy nenaučí,
je hlúpy, nedokáže to...“ – vtedy z Vás hovorí frustrácia a vystavujete
sa riziku, že toto sebanapĺňajúce sa proroctvo
sa vám aj naozaj splní (kôň samozrejme reálne „neosprostie“, ale keď sa k nemu
budete správať ako k hlúpemu, vyvolá to uňho reakcie, ktoré vy zas
vyhodnotíte ako hlúpe, atď., atď.) . Tak pozor na to. ;-)
Radostné povzbudzovanie môže učeniu koňa jedine prospieť!
To boli nepriame spôsoby pozitívnej motivácie, pozrime sa teraz
na tie priame, ktoré môžete používať pri každom kontakte s koňom.
Vychádzajúc z teórie učenia (vysvetlená je podrobne v tomto článku), kone učíme hlavne operantným podmieňovaním, využívajúc
v najvyššej možnej miere pozitívne
posilňovanie – zjednodušene
povedané, necháme koňa urobiť to, čo chceme (alebo často nastavíme situáciu
tak, aby mal čo najväčšiu šancu urobiť to) a potom ho za to odmeníme,
a to primárnym a/alebo sekundárnym posilnením. Odmena, to nie
je len pamlsok a v žiadnom prípade to nie je neosobné tľapnutie po
pleci a utrúsenie: „Hodný...“!!! Nie, toto pre koňa naozaj nie je odmena. Kôň totiž ako odmenu vníma iba to, čo
u neho vyvolá pozitívne emócie – iba on sám teda môže určiť, čo preňho
v danom momente je a čo nie je odmena. Rozlišujeme niekoľko
druhov primárnych posilnení – teda toho, čo je pre koňa prirodzene odmeňujúce, takže
ho nemusíme učiť, že je to odmena. Sekundárnych posilnení môže byť toľko, koľko
vymyslíme – koňa však na ne najprv musíme klasicky napodmieňovať (spojiť
primárne posilnenie s podnetom, ktorý má neskôr byť sekundárnym
posilnením) a z času na čas nezabudnúť ich hodnotu obnoviť (t.z.
zopakovať klasické podmieňovanie).
Láskyplné
pohladenie či poškrabkanie (netľapkajte,
ani kone sa navzájom netľapkajú; je už dokonca aj vedecky preukázané, že kone
si viac užívajú škrabkanie než tľapkanie1) vtedy, keď to kôň sám
chce, a tam, kde to chce, je jednou z najlepších foriem odmeny. No pozor,
nesnažte sa koňa k sebe túliť, keď Vám uhýba a zjavne na to nemá
náladu – vtedy dotyk nebude vnímať ako odmenu, ale skôr ako trest. Ak koni
dovolíte, aby sa vyjadril, sám vám dá jasne najavo, kedy a kde si praje
váš dotyk. Toto je skvelý spôsob odmeňovania obzvlášť u žriebät, ktoré
škrabkanie milujú a zároveň ich ešte nemožno odmeniť potravou.
Nájdite na tele koňa miesto, kde má dotyky skutočne rád –
poškrabkanie na tomto mieste ho poteší a bude mu dobrou odmenou. ;-)
Ďalším druhom primárneho posilnenia je neprekvapivo sociálny kontakt s príslušníkmi svojho
druhu. Kone sú extrémne sociálne zvieratá a aj keď to mnohí chovatelia
odmietajú vidieť, osamelosť, resp. časté zmeny zloženia stáda, im skutočne
neprospievajú. Jednoduchý príklad takéhoto posilnenia – po skončení lekcie koňa
nezavrieme samého do boxu, ale pustíme ho do výbehu s kamarátmi. Už
prítomnosť druhého koňa, s ktorým má váš kôň priateľský vzťah, môže napomáhať
učeniu, a to buď nepriamo – dodáva vášmu koni pocit bezpečia – alebo aj
priamo – ak je skúsenejší, ukazuje vášmu koni, ako riešiť rôzne problémy (vodu,
skoky...). U plemenných žrebcov možno odmeniť dobré správanie odvedením ku
kobyle – s veľkou pravdepodobnosťou to v danej chvíli ocenia omnoho
viac než potravu alebo dáke škrabkanie.
Afiliatívne interakcie sú pre kone prirodzene veľmi
posilujúce – už keď matka olizuje novonarodené žriebä, buduje sa tým medzi nimi
silná väzba spojená s pocitom bezpečia.
Potom je tu aj možnosť využiť ako primárne posilnenie hru, čo je obzvlášť odmeňujúce pre
žriebätá a mladé kone (u dospelých koní skôr pre valachov a žrebce,
ale nájdu sa aj hravé kobyly – opäť, riaďte sa tým, čo chce práve váš kôň).
Môže to byť hra na naháňačku (pozor, nejde o naháňanie koňa! naopak, on sám
od seba naháňa Vás! nezabúdajte pritom však na bezpečnosť), hra s loptou,
preťahovanie sa, váľanie sudu, aportovanie... A ak budete u vášho koníka
podporovať kreativitu, možno si dokonca vymyslí nejakú hru aj sám. (Pozn. – ak
ide o hru, ktorú si kôň vymyslí sám, resp. ju nemusíme učiť, ide
o primárne posilnenie; ak musíme hru najprv naučiť s použitím iného
primárneho posilnenia, pôjde o sekundárne posilnenie).
Každého koňa budú baviť iné hry – táto kobyla napríklad
veľmi rada používa svoju papuľu, takže ju baví nosenie loptičky, prevracanie
kužeľov, váľanie sudu, flémovanie... :)
Koňa možno samozrejme primárne odmeniť ešte jedným spôsobom,
a to maškrtou. Prijímanie
potravy je jednou z hlavných biologických potrieb koňa, a to, že ju
nemusí loviť, na jej príťažlivosti nič nemení. Samozrejme, treba najprv zistiť,
za aký druh potravy je kôň ochotný pre Vás niečo urobiť a aká maškrta ho
nakoľko rozruší (viac o používaní potravy ako odmeny sa dočítate v tomto článku). Výhodou používania
potravy ako odmeny je aj to, že podľa toho, ako (a či vôbec) si kôň maškrtu
berie, ľahšie zistíme, či je v strese, alebo nie (napr. extrémne
vystresované zviera nežerie vôbec). Tu uvádzam iba stručné základné zásady
odmeňovania maškrtami – v prvom
rade musíte koňa naučiť slušne sa správať pri podávaní potravy z ruky (čiže
aby sa na vás netlačil, nechniapal, nedobýjal sa vám do kapsičky
s odmenami...; väčšinou stačí nevhodné správanie proste neodmeňovať a vymizne
samo; v prípade, že je kôň až nebezpečný, môžete spočiatku pracovať cez
dvere boxu alebo ohradu). Ďalšou zásadou je, že by ste mali odmeňovať vždy až po tom, čo kôň vykonal
požadované správanie – neuplácajte ho vopred, ani ho na žrádlo nelákajte
(je to neefektívne). Potom je tu tiež zásada nikdy nepracovať s hladným zvieraťom – hladný kôň sa až príliš
sústredí na potravu a nie na to, čo robí a pri frustrácii ide ľahšie do
agresivity. A ešte je tu zásada týkajúca sa zdravia – vždy započítavajte maškrty do dennej kŕmnej
dávky koňa, aby ste ho neprekrmovali a podľa možnosti kŕmte zdravo
(nevhodné odmeny – čokoláda, pečivo, cukor, melasované maškrty; pri kŕmení obilnín
neprekročiť dávku 1 g škrobu na 1 kg hmotnosti).
Prvé, čo musíte koňa pri odmeňovaní potravou naučiť, je dodržiavanie
„manners“, teda slušných spôsobov.
Čo sa týka efektivity učenia s odmenou (s akoukoľvek,
nielen s potravou) udržujte intervaly odmeňovania
nepravidelné, aby kôň nevedel, kedy za určitý cvik dostane odmenu
a kedy nie – bude sa o to viac snažiť. S intervalmi odmeňovania
však treba narábať veľmi citlivo, aby ste koňa zbytočne nefrustrovali (viac
v rubrike Tréning pozitívnou motiváciou).
Pochvala je najčastejšie používané sekundárne posilnenie. Samotná nemá pre koňa žiaden pozitívny význam
– ten jej musíte dodať vy, spojením slova pochvaly (vždy rovnakého,
prenášaného rovnakým tónom, nepoužívaného v bežnej reči) s primárnym posilnením (najjednoduchšie
s potravou alebo škrabkaním). Ak budete dostatočne často opakovať spojenie
pochvaly s primárnym posilnením, nakoniec aj pochvala získa takú istú
hodnotu ako odmena či poškrabkanie (keďže spomienky na udalosti sa v mozgu
ukladajú spolu s emóciami, ktoré boli pri ich vzniku pociťované; Plháková,
2003). Výhodou používania pochvaly je, že je možné použiť ju úplne vždy, aj keď
ostatné z nejakého dôvodu využiť nemôžete (potrebujete pokračovať v cviku,
kôň je od Vás ďaleko...). Hlavne pri postupnom obmedzovaní používania maškŕt je
pochvala dobrý spôsob, ako koni dať najavo, že si počína správne a zároveň
ho učiť určitej frustračnej tolerancii, že naozaj silné posilnenie (primárne)
nemusí prísť vždy. Chváľte často, chváľte radostne a nevšímajte si
posmešné pohľady prizerajúcich sa – nevedia, o čo prichádzajú! Pre koňa je totiž veľmi dôležité neustále
dostávať od jazdca pozitívnu spätnú väzbu – pretože ak nevie, či niečo robí
dobre, nedokáže sa v tom ani zlepšiť! Nehovoriac o tom, že vaše
pozitívne naladenie sa prenáša aj na koňa.
Pri výcviku kombinujte rôzne formy odmien (podľa aktuálnych
preferencií a úrovne aktivácie u koňa) a hlavne ich používajte
čo najčastejšie. Odmeňujte aj náznak ochoty vyhovieť, cieľové správanie si
rozdeľujte na maličké kroky a odmeňujte každý jeden – koňa tým povzbudíte
k lepšiemu výkonu. A aj keď sa niečo nepodarí, netrestajte ho, skúste
radšej zasa niečo jednoduchšie, čo kôň už dobre ovláda a baví ho to (aby
ste ho mohli odmeniť a dodať mu sebadôveru) a až potom opäť niečo
ťažšie. Hlavne ku koncu lekcie neočakávajte extrémne dobrý výkon – je lepšie
odmeniť aj malú snahu a skončiť v pozitívnej atmosfére – to
zabezpečí, že vy aj kôň sa budete na ďalšiu spoluprácu tešiť a nie sa jej
obávať.
Teraz sa možno trochu pobúrene pýtate – a kde som ja?!
Nemá predsa kôň pracovať pre mňa, nemám byť ja jeho hlavnou motiváciou...? Nuž,
odpovedzte si sami – naozaj chcete, aby kôň robil veci iba kvôli Vám? Nebolo by
vari omnoho lepšie, keby ich robil SÁM PRE SEBA – pretože chce, pretože sa tak
rozhodol? Pretože ho to baví? Môžete
samozrejme namietať, že to je podvod, pretože ak kôň pracuje pre poškrabkania a maškrty,
tak je to stále vonkajšia motivácia. To je samozrejme pravda, a tiež vieme,
že vonkajšia motivácia z dlhodobého hľadiska nie je až taká účinná ako
vnútorná a pri náročných úlohách dokonca môže narúšať výkon (Bénabou &
Tirole, 2003). Našťastie vďaka už spomínanému súbežnému ukladaniu spomienok na
udalosti i emócie, sa hodnota primárnych posilnení (maškŕt, dotykov, hier...)
postupne prenesie aj na činnosti, ktoré nimi odmeňujete – čiže sa stanú
sekundárnymi posilneniami! A čím silnejšia táto pozitívna história je, tým
radšej bude kôň dané správanie vykonávať. Takúto hodnotu však časom získajú aj
samotné signály k zahájeniu správania (napr. signál: „Úsmev!“ a nasleduje
flémovanie – po dlhej histórii posilovania kôň ani nebude vyžadovať odmenu,
odmenou mu bude už možnosť urobiť to, čo má rád). A tiež ju získa ten, kto
signál dáva – čiže Vy. A napokon sme predsa pri tom – kôň sa časom začne
na Vašu prítomnosť tešiť. A časom na to ani nebudete potrebovať odmeny – Vy sa stanete tou hlavnou odmenou. To
však rozhodne neznamená, že kôň tým pádom bude robiť veci „pre Vás“ – nie, bude
ich robiť stále pre seba, lebo mu bude s vami skrátka dobre a bude len
čakať na dovolenie, aby mohol urobiť to, o čo ho požiadate – lebo ho to
bude baviť. A nie je to vôbec sci-fi2. ;-) (Upozornenie – operantné podmieňovanie pozitívnym
posilovaním Vám samo o sebe nezaručí vytvorenie pevného vzťahu
s koňom. Jednak tento spôsob výcviku treba dobre zvládnuť – pracovať
citlivo s emóciami koňa, nevytvoriť uňho závislosť na primárnych
posilneniach... A okrem toho, je to len malá časť toho, čo buduje
priateľstvá, a to nielen medzi koňmi – niekam spolu chodiť, niečo spolu
robiť a tráviť spoločne čas „ničnerobením“ – treba sa venovať všetkým
týmto veciam.)
Doteraz som hovorila len o pozitívnej motivácii, no chcem
tu ešte varovať aj pred tou negatívnou – tak ako aj v prípade jazdcov.
Koňa totiž možno, bohužiaľ veľmi „úspešne“ (čo sa týka výkonu), negatívne motivovať – a to negatívnym
posilňovaním, pozitívnym a negatívnym trestaním. Čo to znamená? Opäť, viac
sa dočítate v už zmieňovanom článku o teórii učenia, tu len stručne.
Negatívne posilňovanie pri učení operantným podmieňovaním znamená, že koni najskôr
spôsobíme niečo, čo je pre neho subjektívne nepríjemné a potom, keď vykoná
požadované správanie, túto nepríjemnosť odoberieme. Väčšinou to znamená použitie tlaku a uvoľnenia – na
tom sú založené všetky prístupy typu „natural horsemanship“ a spol. (viac
o tom, prečo nie sú prirodzené a aké sú riziká ich využívania, sa
dočítate v tomto článku).
Zbaviť sa niečoho, čo nechceme, je samozrejme silná motivácia, a preto
tento spôsob učenia tak efektívne funguje – koňa s ním možno doviesť
k absolútnej poslušnosti. Pri používaní negatívneho posilňovania ako
hlavného spôsobu motivácie koňa však hrozia už spomínané riziká – menovite pasivita,
nadmerný a dlhodobý distres, naučená bezmocnosť, depresia, výrazné
obmedzenie prirodzeného repertoáru správania, strata kreativity (teda
spontánneho ponúkania rôzneho nového správania). To však neznamená, že je
absolútne zakázané používať na koňa akýkoľvek tlak – musíte však dokonale poznať všetky drobné prejavy distresu u koní,
tlak dávkovať veľmi citlivo (nikdy neprekračovať hranicu distresu)
a s dokonalým načasovaním ho uvoľňovať. Ak to dokážete
a používaním tlaku koňa naozaj nestresujete, dá sa aj takýto spôsob
motivácie doplňujúco do výcviku začleniť. Nemal by byť však Vaším primárnym
nástrojom komunikácie – nerozvíja totiž kognitívne schopnosti koňa (riešenie
problémov, kreativita); odhadnúť, kedy je tlaku už na koňa „moc“, je
naozaj veľmi náročné; a hlavne, kôň z toho nič príjemné nemá (iba úľavu, že sa mu podarilo zbaviť sa niečoho nepríjemného).
Potom sú tu ešte dva spôsoby negatívnej motivácie, a to
pozitívny a negatívny trest. Na pozitívnom treste
samozrejme nie je nič pozitívne, toto slovo tu má čisto matematický význam –
značí pridanie niečoho (v prípade pozitívneho posilnenia niečoho príjemného, v prípade
pozitívneho trestu niečoho nepríjemného) – jednoducho, je to typické
potrestanie – spôsobením fyzickej bolesti, prinútením k práci navyše...
Negatívny trest zas značí, že koni odoberiete niečo, čo chcel (v prípade
negatívneho posilnenia niečo, čo nechcel) – napríklad ak sa po Vás oháňa v čase
kŕmenia, nedáte mu vedro s krmivom, kým s tým neprestane. Používanie
trestov má samozrejme viacero nevýhod – v prvom rade trest iba zastaví prebiehajúce
správanie a nedáva nijaké vodítka k lepšej alternatíve (kôň nevie, čo
iné, lepšie, by mal urobiť); po druhé, trest býva často zle načasovaný, a tak
mnohokrát potrestáte niečo úplne iné, než ste chceli; a po tretie, trest
je emočne veľmi negatívne vnímaný, a spája sa koni v spomienkach s Vašou
osobou. No, nič moc. Omnoho účinnejšie než
trestať koňa, je predchádzať situáciám, v ktorých by sa trestaniu už
nedalo vyhnúť. Samozrejme, negatívnemu trestaniu sa do istej miery vyhnúť
nedá – ak kôň neponúka ani len náznak správnej odpovede, nemožno ho odmeniť –
ale je na Vás, aby ste sa snažili
nastaviť situáciu vždy tak, aby kôň mal maximálnu možnú šancu na úspech!
Pri negatívnej motivácii koňa sa ešte opäť vrátim k ľuďom.
Pretože ak negatívne motivujete seba, prenášate ozvenu svojich negatívnych
emócií aj na koňa! Kôň je totiž ako Vaše
zrkadlo – odrazí každú Vašu osobnostnú vlastnosť, emóciu, správanie (McCormick
& McCormick, 1997). Tak dbajte, aby boli počas tréningu Vaše emócie len
a len pozitívne, aby ste koňa namiesto vyvolávania strachu a stresu len povzbudzovali
– pretože v strese organizmus
prestáva optimálne pracovať a už nie je schopný učiť sa (stúpa aj riziko
poškodenia). Či už kvôli Vašim prejavom kôň „iba“ znervóznie, alebo začne
byť až agresívny, vždy je za tým iba to jediné – strach. Kôň zrazu nevie, čo sa
Vám nepáči, čo urobil zle a ak ho navyše aj potrestáte, začne sa Vás báť. Trestanie
za zlé prevedenie cviku koni nijako nepomôže – nie, to Vy musíte zmeniť prístup
a vysvetliť koni cvik tak, aby ho bol schopný pochopiť a vykonať! Preto koňa nikdy netrestajte za zlý výkon –
nemá to zmysel! Vyvoláte tým iba zbytočný strach, kôň sa už nebude môcť
optimálne učiť a obaja z toho len budete nanič. Ako už bolo spomínané
vyššie, aj keď sa niečo nezadarí, pokojne to predýchajte, nestresujte sa
a skúste to opäť, ale tento raz to vysvetlite koni lepšie, žiadajte menší
krok alebo dočasne prejdite na iné cvičenie, ktoré lepšie ovláda.
A s úsmevom na tvári. ;-)
Snažte sa vždy situáciu nastaviť tak, aby bolo pre koňa čo
najjednoduchšie ponúknuť to správne správanie – je to určite účinnejšie než
nechápajúceho koňa trestať! A stále „keep smiling“...! :D
Záver
Aj keď samozrejme na dosiahnutie veľkých cieľov potrebujete
veľa teoretických vedomostí a praktických skúseností, nikdy Vám nenahradia
to jedno, o čom bola vlastne celý čas reč – pozitívny prístup. Môžete zhltnúť aj všetku múdrosť sveta
a jazdiť 50 rokov, ale keď budete pri tom neustále smutní, nadudraní,
vynervovaní či nazúrení, nikdy z Vás nebudú dobrí jazdci. Pretože naozaj DOBRÝ jazdec nie je ten, ktorý má
najdokonalejší sed alebo najperfektnejšie prijazdeného koňa, ale ten, ktorý si
vychutnáva každučkú chvíľu strávenú s ním (a kôň takisto)! A tým
nemám na mysli to, že sa kôň bez protestov podriadi všetkým Vašim požiadavkám,
ale to, že sa k Vám tryskom prirúti z opačného konca pastviny, už keď
Vás zbadá na obzore! Premýšľajte nad tým – tak rozumom, ako aj srdcom... ;-)
Použité zdroje a
literatúra:
Bénabou, &
R., Tirole, J. (2003). Intrinsic and extrinsic motivation. Review of Economic Studies, 70(3), 489-520. Abstrakt získaný z http://restud.oxfordjournals.org/content/70/3/489.short
Blatný, M. (2010). Psychologie
osobnosti. Praha: Grada.
McCormick, A. von R., & McCormick, M. D. (1997). Horse sense and human heart: What horses can teach us about trust,
bonding, creativity and spirituality. Deerfield Beach, Florida: Health
Communiactions, Inc.
Merton, R. K. (1948). The self-fulfilling prophecy. The Antioch Review, 8(2), 193-210.
Stiahnuté 13.11.2014 z http://entrepreneurscommunicate.pbworks.com/f/Merton.%2BSelf%2BFulfilling%2BProfecy.pdf
2: youtube.com
Späť na Kritické zhodnotenia