Dnes sa zameriame na problematiku lonžovania, konkrétne na
to, čo mu predchádza – pripnutie lonže. Zdá sa, že je to banalita, však? No
opak je pravdou. To, ako lonž pripneme, určuje jej pôsobenie na koňa, teda
hlavne na zubadlo, ktoré má v papuli. Pozrime sa teda na jednotlivé
spôsoby a ich dôsledky...
Jednoduché zapnutie do vnútorného krúžku zubadla
Toto zapnutie je vhodné len pre veľmi pokročilé kone, ktoré
sa už bezpečne, na 100% vedia na kruhu niesť samy a prevesená lonž im slúži
už len ako udanie vzdialenosti od človeka – NIKDY ju nenapínajú. Pri napínaní
lonže totiž začnú na koňa pôsobiť odstredivé sily, ktoré vytláčajú jeho nos von
z kruhu a naopak zátylok tlačia dnu – kôň sa celý skriví, negatívne
to pôsobí aj na kĺby a šľachy končatín, najmä na hlboké ohýbače
a naťahovače prstov.
Navyše ak sa kôň pri takomto zapnutí lonže o ňu oprie,
zubadlo sa mu bude nepríjemne preťahovať cez papuľu. To časom spôsobí otupenie
koňa v papuli (nehovoriac o tej bolesti, čo otupeniu predchádza!).
Preťahovaniu zubadla papuľou sa síce dá zabrániť pevne stiahnutým nánosníkom či
zubadlom s tyčkami, ale to je len riešenie dôsledkov namiesto príčin (a
pridávanie ďalšieho nepohodlia a bolesti). Ak sa zubadlo preťahuje koni
cez papuľu, treba ho najprv pri inom zapnutí lonže naučiť samostatne sa na
kruhu niesť a chápať prevesenú lonž ako pevné udanie vzdialenosti od
človeka a až potom opäť skúsiť toto jednoduché zapnutie.
Okrem spomínaných problémov má toto zapnutie aj ďalšiu
nevýhodu – pri každej zmene smeru treba lonž prepínať do druhého krúžku
zubadla.
Zapnutie do vonkajšieho krúžku, lonž cez zátylok
a vnútorný krúžok zubadla
Toto zapnutie je vhodné pre mierne pokročilé kone, ktoré už
viac-menej rozumejú prevesenej lonži a „ťahajú sa“ nanajvýš trochu v cvale
(ideálne ale ani to nie). Má hneď niekoľko výhod naraz – nepreťahuje zubadlo
v papuli sprava-doľava, pôsobí na oba krúžky zubadla naraz, nespôsobuje
bolesť ďasnám a jazyku, pretože pôsobí zubadlom výhradne smerom hore, na
kútiky papule a zároveň pôsobí aj na zátylok (podobne ako šambón – viz tento článok).
Samozrejme, pri necitlivom šklbaní spôsobuje aj toto
zapnutie bolesť, ako každé iné. Ak kôň napína lonž, tiež naňho pôsobia
odstredivé sily, preto by takáto situácia už nemala pri tomto spôsobe zapnutia
nastávať príliš často a keď už nastane, nemala by trvať dlhšie ako pár sekúnd.
Ako aj pri predošlom spôsobe zapnutia, je tu tá istá nevýhoda
– lonž treba pri každej zmene smeru pracne odopínať a znova navliekať na
opačnú stranu. Treba to robiť pomaly a jemne, neprehadzovať karabínu cez
zátylok! Mohla by totiž koňa udrieť do oka.
Zapnutie do vonkajšieho krúžku, lonž pod bradou
a cez vnútorný krúžok zubadla
Desivé. Ale bohužiaľ, aj toto som už videla... Takýto spôsob zapnutia lonže je vyslovene
BRUTÁLNY a absolútne neetický! Akonáhle totiž za lonž potiahnete,
zubadlo sa luskáčikovým efektom v papuli koňa vzprieči a veľmi bolestivo
mu zovrie spodnú čeľusť, doslova „vyžmýka“ jeho ďasná a jazyk (2x lomené
zubadlo je pri takomto použití ešte ostrejšie). Ak má navyše kôň papuľu pevne
stiahnutú kombinovaným nánosníkom, bolesti nijako neunikne. Môže dôjsť dokonca až
ku krvavému zraneniu papule, podliatinám, nekrózam tkaniva (Strasser &
Cook, 2009). Dosť hrozná predstava, však? (Na okraj – skoro tak isto pôsobia
hrubé zádrže rukami jazdca, pôsobiace nízko a dozadu.)
Ak sa aj kôň ihneď nezačne agresívne brániť, pravdepodobne
sa aspoň pokúsi vytiahnuť jazyk nad zubadlo, aby si uľavil od bolesti alebo sa
začne úplne vyhýbať pôsobeniu zubadla – bude neustále zmenšovať kruh alebo
zastavovať tvárou k lonžérovi.
Dôrazné varovanie – TAKTO
LONŽ NIKDY NEZAPÍNAJTE! Je to nebezpečné a ku koni maximálne neetické!
Zapnutie do „spojky“
Tu neprinášam fotku s praktickým použitím tejto
„pomôcky“, lebo taký mučiaci nástroj sa v našej stajni nenachádza. Prečo
mučiaci, pýtate sa? Lebo PÔSOBÍ PRESNE
TAK ISTO AKO PREDOŠLÉ ZAPNUTIE LONŽE! Pôsobenie tejto spojky je naozaj
rovnaké – pri potiahnutí za lonž zubadlo silno zatlačí na ďasná a jazyk, čím
koni spôsobí veľkú bolesť. Napriek tomu jej propagácia a predaj nie sú
zakázané (ako napokon aj mnohých ďalších mučidiel – prevliečok, švédskych
nánosníkov...). Zobuďme konečne svoje svedomie a nepodporujme to!
Zapnutie do povrazovej ohlávky
Ja osobne najradšej používam toto zapnutie. Je najvhodnejšie
pre mladé kone a kone s narušenou rovnováhou, čo sa ešte len učia
niesť sa na kruhu. Koňa absolútne neruší v papuli, pôsobí však na rovnako
citlivý nos. Tým, že je ohlávka tenká a dosť ostrá, koni nedovolí opierať
sa o ňu, takže ho učí nenapínať lonž. Zubadlo ponecháva v kľude, čím
sa maximalizuje pozitívny účinok vhodne zvolených a zapnutých vyväzovacích
oťaží. Ak už sa kôň dokáže uvoľniť a natiahnuť sám, možno ho lonžovať aj
výlučne na tejto ohlávke, bez uzdečky a vyväzovania.
Okrem spomínaných výhod je na tomto spôsobe zapnutia lonže
dobré aj to, že nám umožňuje meniť smer bez obťažujúceho prepínania lonže
(takže môžeme meniť smer aj v kluse – ak už náš kôň tento cvik ovláda).
Zapnutie do stajňovej ohlávky
Veľmi pokročilý kôň už zvládne korektný pohyb na lonži vo
všetkých troch chodoch aj na obyčajnej stajňovej ohlávke – nebude sa spoliehať
na to, že ho „podrží“, ak stratí rovnováhu (ktorú by teda logicky už strácať
nemal).
Výhodou je to, že stajňová ohlávka je ku koni jemná
a je to jednoduché riešenie aj pre nás.
Zapnutie do lonžovacieho obnoska
Klasické, hrubé lonžovacie obnosky nie sú vhodné, pretože
majú veľkú plochu a kôň sa do nich ľahko oprie. Španielske obnosky sú
preto vhodnejšie, no nosová časť musí byť mäkko podložená a vhodne
nastavená (výška, utiahnutie), aby koni nebránila vo voľnom dýchaní
a prežúvaní.
Zapnutie okolo krku
Výborná voľba pre pokročilého koňa – minimalizuje sa
pôsobenie odstredivých síl, kôň má hlavu a krk úplne voľné, takže pri
tomto zapnutí sa krásne ukáže, nakoľko sa už vie sám niesť v správnej
pozícii. Samozrejme snáď netreba dodávať, že kôň už nesmie za lonž vôbec ťahať.
Treba tiež dať pozor na to, aby lonž neskĺzavala k hlave koňa, ale na
druhej strane aby nebola ani príliš utiahnutá – tlačila by na hrtan
a pažerák. Ešte pokročilejšou variantou je potom lonž okolo trupu (pozor,
aby neskĺzla ku slabinám!) – neskúšajte však s koňom, ktorý ešte nie je
100%ne spoľahlivý na lonži okolo krku!
A čo tak bez lonže?
Ideálne. Pozor však, ak sa kôň ešte nevie sám niesť (aspoň
v uvoľnenom držaní ako na fotografii), môže to byť skôr na škodu.
S takým koňom treba vo voľnosti pracovať pomaly, niekedy aj s pomocou
šambónu. Práca v úplnej voľnosti, teda vo veľkom výbehu, na jazdiarni
alebo na celkom voľnom priestranstve, je už veľmi pokročilá záležitosť
a treba veľa skúseností na to, aby sa robila dobre (napr. bez toho, aby
pritom kôň prejavoval nevôľu, až agresivitu). Na druhej strane však, ak sa robí
kvalitne, je tou najlepšou alternatívou lonžovania, pretože kôň musí byť celkom
samostatný a učí sa tak sám sa vybalancovať na kruhu.
Záver
Ako vidíte, možností zapnutia (alebo aj nezapnutia) lonže je
skutočne hojne. Takže skôr, než sa pre niektorú z nich rozhodnete, mali by
ste si dobre zvážiť úroveň výcviku Vášho koňa a dôsledky toho-ktorého
spôsobu. Pri nesprávnom použití lonže totiž môžete koni veľmi ublížiť –
prinajlepšom ho len otupiť, prinajhoršom mu spôsobiť bolesť, zranenie či až
dlhodobé poškodenie zdravia. Preto Vás opäť vyzývam, ako v každom svojom
kritickom zhodnotení – rozmýšľajte a analyzujte skôr, než sa do niečoho
s koňom pustíte, ide totiž o živú bytosť, za ktorú preberáte zodpovednosť
a mali by ste sa snažiť zachovať jej (psychické aj fyzické) zdravie a pohodu
čo najdlhšie a na najvyššej možnej úrovni. ;-)
Použité zdroje
a literatúra:
Strasser, H., & Cook, R. (2009). Železo v koňské hubě. Český Těšín: Nakladatelství Růže.
Obrázok
spojky zo spisak-riding.sk.