Biologické
potreby koní
Potrava – viď predošlý
článok a časť o výžive. Nevyhnutný
je nonstop prístup k vláknine – pastve / senu. Kôň potrebuje denne prijať
cca 2-3% svojej váhy v sušine (500 kg vážiaci kôň asi 12 kg sena alebo až
50 kg trávy).
Voda – nonstop,
čistá, o teplote 10-12°C. Kôň o váhe 500 kg vypije denne 15-35 litrov
vody, ale pokojne aj 2x toľko. Záleží to od vlhkosti krmiva, teploty a vlhkosti
vzduchu, záťaže, či ide o kojacu kobylu...
Pohyb – nutných je aspoň
5-10 km denne krokom po výbehu či pastvine. Domáce kone treba k pohybu
motivovať vytváraním uličiek, rozmiestňovaním zdrojov a enrichmentu.
Odpočinok – kone počas
dňa driemu postojačky, no cca 30-60 minút denne potrebujú spať poležiačky (REM
fáza spánku – osvieženie), ale nie naraz. Spánková deprivácia nastáva po pár
týždňoch bez paradoxného spánku a prejavuje sa zníženou výkonnosťou
a napokon záchvatmi usínania (kôň sa však vždy na poslednú chvíľu
preberie, na rozdiel od narkolepsie, kedy kôň náhle upadne do REM spánku bez
toho, aby najprv nastali predošlé spánkové fázy). Možné príčiny spánkovej
deprivácie – bolesti kĺbov a svalov (koňa bolí líhanie a vstávanie –
ani sa neváľa), tráviace problémy, rušivé prostredie (hluk, prechádzajúce autá,
ľudia...), sociálne problémy (kôň je sám alebo naopak v primalom priestore
s priveľkým počtom koní; časté zmeny zloženia stáda; je vo výbehu s koňom,
s ktorým si nesedí). V stáde vždy niekto stráži, kým iní spia –
zvyčajne je to kobyla, zriedkavejšie valach. Žriebätá spia oveľa viac, často
pospolu (škôlky strážené „pestúnkou“). V dobre fungujúcom stáde kone často
odpočívajú v tesnej blízkosti, s hlavami položenými na chrbtoch
druhých koní...
Rozmnožovanie – nástup ruje
závisí od teploty, typicky od jari do jesene, v 3-týždňových intervaloch,
vždy 3-5 dní (ovulácia ku koncu). Prejavmi ruje je zmenené správanie, časté
močenie, „blýskanie“ pyskami ohanbia, zvýšený záujem o samcov, ponúkanie
sa, pišťanie, hrabanie prednou nohou... Pripúšťaniu predchádza dvorenie, žrebec
flémovaním zisťuje, či je kobyla pripravená. Ku kopulácii dôjde až po jej dovolení.
Dnes je bohužiaľ bežné násilné pripúšťanie, príliš mladými žrebcami, ktoré
nikdy neboli socializované v normálnom stáde a nevedia kobyle dvoriť
– to zvyšuje riziko zranenia oboch koní, znižuje pravdepodobnosť počatia
a udržania žrebnosti a spôsobuje psychické traumy žrebcovi i kobyle.
Najvhodnejšie je prirodzené pripúšťanie vo voľnosti zrelým, dobre
socializovaným žrebcom – cca od 5 rokov veku. Pre úspešné zabreznutie je lepšie
kobylu doviesť k žrebcovi a po návrate domov ju púšťať s inými
samcami (valachmi). Gestácia trvá 11 mesiacov (333-336 dní). Kobylu treba
zaočkovať proti víru spôsobujúcemu skoré zmetanie. Kŕmiť ju netreba
dvojnásobne, ale kvalitne – zabezpečiť dostatok bielkovín (a hlavne
esenciálnych aminokyselín), vitamínov, vzájomne vyvážených minerálov (viď časť
o výžive). Pracovať môže, ale v prvých a posledných mesiacoch
žrebnosti iba zľahka – ku koncu už len dostatok voľného pohybu vo výbehu
a prechádzky na ruke. Kobyla rodí typicky v noci, odchádza od stáda.
Žriebä sa zvyčajne rodí prednými kopýtkami napred, hlavičku má položenú na
predných končatinách. Kobyla po pôrode pretrhne zubami plodové obaly, vylíže
žriebä dosucha, čím sa medzi nimi začne tvoriť pevná emočná väzba a zvyčajne
zožerie obaly aj placentu, aby neprilákali predátorov (keď sa kobyla postaví,
pupočník sa sám pretrhne na správnom mieste). Žriebä vstáva do hodiny po pôrode
a hľadá vemienko. Prvé mlieko – kolostrum – obsahuje množstvo dôležitých
protilátok významných pre vytvorenie imunity žriebäťa, preto sa musí napiť čo
najskôr, aby neodkvapkalo. Čoskoro po jeho požití žriebä vylúči prvú stolicu –
smolku (kobyla tomu môže napomôcť olizovaním anusu žriebäťa). Žriebä by malo čo
najskôr začať nasledovať matku, aby sa nestalo obeťou predátorov. Po pár dňoch
sa vracajú k stádu. Žriebä dáva pri kontakte s cudzími dospelými
koňmi hlasitým klapaním čeľusťami najavo, že nestojí o konflikt. Pre jeho
správny psychický vývoj je veľmi dôležité, aby vyrastalo v rodinnej
skupine s jedincami rôzneho veku a pohlavia. Kobyla v prírode
žriebä bežne kojí až do cca 2-3 mesiacov pred narodením ďalšieho žriebäťa, výnimočne
kojí dokonca tandemovo, teda staršie aj mladšie žriebä súčasne. Násilný odstav
v 4-6 mesiacoch môže žriebä vážne psychicky poškodiť, aj na celý život.
Imprinting človeko (ohmatávanie, pridŕžanie žriebäťa na zemi, ovíjanie
vodítkom... hneď po narodení a pár nasledujúcich dní) sa tiež ukázal byť
z dlhodobého hľadiska nevhodný – takto trénované kone nie sú o nič
poslušnejšie či spoľahlivejšie než kone, s ktorými sa začalo cvičiť neskôr, no
sú sociálne neobratnejšie (medzi koňmi). Naopak, ukázalo sa, že pre nadviazanie
pozitívneho vzťahu s ľuďmi stačia afiliatívne interakcie s matkou
žriebäťa (škrabkanie, kŕmenie z ruky, čistenie), bez nutnosti priamej
manipulácie so žriebäťom v prvých týždňoch jeho života.
Ak žrebec nie je uchovnený, nemal by pripúšťať (nemožte a nepodporujte
množenie!). A ak nepripúšťa, je preňho byť žrebcom často skôr príťažou než
osohom – musí byť sám vo výbehu, v horšom prípade dokonca do výbehu nechodí vôbec a celé dni trávi iba v boxe,
čo je absolútne nevhodný, neetický spôsob chovu. Ak neviete zabezpečiť žrebcovi
vhodné podmienky (viď nižšie), dajte ho radšej čím skôr vykastrovať, aby mohol
žiť plnohodnotný konský život. Valach môže chodiť von aj s kobylami a napĺňať
si svoje sexuálne potreby bez rizík. :)
Psychické
potreby koní
Bezpečie
(kontrola) – najdôležitejšia konská potreba. Ak sa kôň necíti
v bezpečí, nebude ani žrať (s výnimkou preskokového správania, ale to
vlastne nie je ozajstné žranie), ani odpočívať, ani sa rozmnožovať.
V bezpečí sa cíti iba vtedy, keď pozná svoje prostredie, neobáva sa
negatívnych následkov v určitej situácii alebo za svoje prirodzené
správanie, prípadne vie, ako sa z averzívnej situácie rýchlo dostať.
Spoločnosť – kôň je silne
sociálny živočíšny druh. Voľne žijúce kone vytvárajú pevné rodinné zväzky,
ktoré trvajú zvyčajne takmer celý život. Bez konskej spoločnosti sa u koňa
môže vyvinúť stav depresie alebo poruchy správania. V prírode tvorí
rodinnú skupinu zvyčajne jeden žrebec (výnimočne dva – ale jeden má prednostné
právo párenia), jeho kobyly (priemerne 3-6) a ich žriebätá do 2-3 rokov
veku. Po dosiahnutí pohlavnej dospelosti žrebec vyženie žrebčekov (tie potom
tvoria tzv. „staromládenecké skupinky“, kým nezískajú vlastné kobyly)
a nechá iné žrebce, aby si odviedli kobylky – prevencia incestu. Žrebec má
okrem plodenia potomkov povinnosť chrániť rodinu pred inými žrebcami, pred
predátormi, prípadne v čase núdze vybojovať rodine prednostné právo pásť
sa na určitom mieste či napiť sa. Napriek všeobecne rozšírenému presvedčeniu
etologické výskumy stále úspešnejšie vyvracajú domnienky o existencii
hierarchického rebríčku a dominantného (či pasívneho) vodcu stáda. Ak kone
majú dostatok zdrojov (priestor, potravu, vodu, partnerov na párenie), nemrhajú
energiou na súboje o „postavenie“ – naopak, omnoho úspešnejšou stratégiou je
kooperácia. Jednotlivé kone v rodinnej jednotke majú rôzne úlohy (hľadať
vodu, určité rastliny, minerály, detekovať hrozby...). V prípade
nedostatku sa však tiež vždy neuchyľujú k boju – ale často pustia ako prvé
k potrave či vode žriebätá, žrebné a laktujúce kobyly. Aj pri
stretnutí viacerých rodinných skupín zväčša nedochádza ku konfliktom, ak nie je
veľká núdza o zdroje. Čo sa týka vodcu, jeho existencia je opakovane
vyvracaná. Pohyb stáda iniciuje konkrétny jedinec (alebo 2-3) iba
v tretine prípadov, v 66% prípadov sa dáva do pohybu celá skupina
naraz alebo nasleduje náhodného jedinca. Nepreukázal sa ani súvis
s dominanciou, pohlavím či vekom. Rozhodujúce sa zdajú byť skúsenosti – no
ani tie v 2/3 prípadov nezahajujú pohyb stáda. U voľne žijúcich koní
výrazne prevažujú afiliatívne nad agonistickými interakciami (95-99% času podľa
rôznych štúdií). Kone sa snažia konfliktom predchádzať (používaním
upokojujúcich signálov) a oveľa častejšie sa spolu hrajú, odpočívajú
v tesnej blízkosti, dotýkajú sa, čistia si navzájom srsť, odháňajú si
vzájomne hmyz.... než spolu bojujú. Tým šetria energiu na útek pred predátormi,
znižujú stres v stáde a tým aj posilňujú svoje imunitné systémy.
Nezabúdajte, že žrebce potrebujú sociálny kontakt s inými koňmi rovnako
silno ako kobyly a valachovia – ich chov osamote je preto týraním.
Najlepšie je, ak môže žrebec žiť v malej skupinke s pár kobylami, buď
za prirodzenej plemenitby (kobyla sa často nenechá pripustiť každý rok), alebo
s oddeľovaním v čase ruje. Existuje dokonca už aj konská
antikoncepcia. Druhou najlepšou voľbou je chov v skupinke iných žrebcov či
valachov, bez kobýl v blízkom susedstve (pre elimináciu agresivity). Žrebce
vedia byť veľmi starostlivé a priateľské, ak sú od malička dobre
socializované.
Nové podnety – viď časť
o deprivácii v článku o psychickom
zdraví. Ak kôň nemá dostatok podnetov, chradne.
Prirodzený
repertoár správania – súvisí so všetkými potrebami. Kone pre
psychickú pohodu potrebujú mať možnosť prejavovať neobmedzene svoje potravové,
pohybové, odpočinkové, sociálne, rozmnožovacie správanie. Súvisí to aj
s možnosťou koní vyjadriť svoje emočné stavy.
Použité zdroje a literatúra:
Jackson, J. (2010). Paddock Paradise: Průvodce přirozeného
ustájení pro koně. Star Ridge.
Skipper, L. (2005). Let Horses Be Horses. London: L. A. Allen.
Strasser, H. (2009). Celostní ošetřování kopyt koní. Český
Těšín: Nakladatelství Růže.
Wendt, M. (2011). Trust Instead of Dominance. Richmond:
Cadmos Publishing.
Späť na Welfare chov