S úctou ku koňom: Vhodné a nevhodné podmienky chovu

Z predošlých článkoch o charakteristike druhu a potrebách koní celkom jasne vyplýva, čo koňom prospieva a čo nie. Poďme si to tu ale zhrnúť a skonkretizovať, aby sme mali jasnú predstavu, ako to má a nemá vyzerať.

Ideálny spôsob chovu koní z hľadiska ich fyzických a psychických potrieb je nonstop vonku, na dostatočne veľkom priestore, s prístupom do stajne / prístrešku, v spoločnosti ostatných koní, s neustálym prístupom k objemovej potrave a vode. To je veľmi stručný popis. Pozrime sa na jednotlivé oblasti teraz podrobnejšie. Hovorím im „Sedem Pé“ – Plot, Priestor, Potrava (a voda), Priatelia, Prístrešok, Pohyb a Povrchy.

Plot

Materiály – tradičné je drevo, je pekné, no je drahé, vyžaduje náročnú starostlivosť, inak dlho nevydrží, kone ho môžu obhrýzť, rozlámať. Vhodné je skombinovať ho napr. s elektrickým ohradníkom – ten však môže byť použitý aj samostatne (dbať na pevné stĺpiky a dobré napnutie pásky vo viacerých pásoch, primeranú silu zdroja pre veľkosť ohrady...). Kovové ohrady sú najpevnejšie, ale aj najnebezpečnejšie (pri náraze alebo zachytení nohy nepovolia), dlho vydržia, treba ich však pravidelne natierať. Z pletivových oplotení nesmú trčať žiadne drôty, o ktoré by sa kone mohli zachytiť, v žiadnom prípade sa nesmie používať ostnatý drôt!!! Drôty natiahnuté medzi stĺpikmi sú lacné, no nebezpečné, kone ich môžu prehliadnuť, zamotať sa do nich, rozsekať si na nich nohy. Moderné materiály (recyklované plastové stĺpiky, gumové pásy...) majú neobmedzenú životnosť, sú ľahké, bezpečné a dobre vyzerajú.

Parametre – výška aspoň 1,5 m. Odstup stĺpikov 3-4 m. Odstup pásov – 30 cm, najnižší 30 cm od zeme. Šírka brány – 2,5-3,5 m. Brána musí byť pevná, dobre vyvážená, uzamykateľná, otvárajúca sa do výbehu (aby ju kone nevytlačili). Ohrady a brány treba každý týždeň-dva kontrolovať, v prípade kovu a dreva každoročne brúsiť a pretierať ochranným náterom. V prípade dreva včas vymieňať poškodené, prehnité dosky a stĺpiky, dbať, aby nikde nevytŕčali klince...

Priestor

Každý kôň potrebuje aspoň 1 ha priestoru (0,5 ha je kruté minimum). Na menšom priestore bude prudko klesať kvalita pastvy a budú sa stupňovať agresívne konflikty medzi koňmi. Že kone majú dosť priestoru, spoznáme jednoducho – nie je možné vystopovať medzi nimi známky „hierarchického rebríčka“. Pohode napomôže aj viac vzdialenejších miest s vodou, senom, viac oddelení v prístrešku, široké koridory, žiadne slepé uličky... Naopak priveľký priestor môže byť zas problém – obézne kone, náročná údržba (ohradenie, zbieranie hnoja, kosenie a mulčovanie).

Potrava a voda

Vláknina musí byť k dispozícii nonstop, či už vo forme sena, alebo pastvy.

Pastva – kone sú telesne uspôsobené pre život na chudobnej pastve. Nie sú pre ne vhodné naše bohaté pastviny a už vôbec nie pastviny vysiate pre dobytok. Pastvinu treba skultivovať tak, aby bola pre kone vhodná (viď weby v zozname zdrojov). Zdravý kôň s dostatkom pohybu, ktorý nepresahuje stupeň 5 na BCS, môže byť na pastve, no musí si na ňu zvykať postupne, po pol hodinkách, obzvlášť opatrne postupujeme zjari. Ak sa však kôň nehýbe dostatočne, trpí nadváhou a/alebo trpí aj metabolickou vadou (IR, resp. EMS, Cushing), tak takýto kôň musí mať pobyt na pastve obmedzený, inak mu hrozí schvátenie. Dobu pasenia musí mať obmedzenú, prípadne sa dá použiť aj náhubok (no na koňa s náhubkom môžu ostaté kone útočiť, pozor na to) a nesmie byť na pastvine popoludní, v čase sucha a prízemných mrazíkov (vtedy je obsah cukru v tráve najvyšší), naopak bezpečný čas je v noci a veľmi skoro zrána. Nízka tráva je omnoho nebezpečnejšia než zrelá tráva v kvete (tá má už viac vlákniny než cukrov, teda je bezpečnejšia). Takže rizikové kone nepatria do vypaseného výbehu, ale do výbehu, kde naozaj nie je žiadna tráva (no musia mať nonstop seno, viď nižšie).

Jedovaté rastliny – ľuľkovec, vranie oko, starček, žalude, tis, červený javor, snežienky, jesienky, iskerník, boľševnik...

Nevhodné rastliny – môžu spôsobiť alergickú reakciu, prípadne vytláčajú hodnotnejšie rastliny; ľubovník, praslička, ďatelina, pýr, bodliaky, žihľava (posledné dve sú liečivé, ale nedovolíme im zabrať väčšiu plochu pastviny)...

Vhodné rastliny – lipnice, kostravy, reznačky, liečivé byliny (viď Výživa)...

Starostlivosť o pastvinu – potrebné je pravidelné kydanie, najmä po odčervení, hnojenie (prírodným hnojivom), kosenie (nedopasky, buriny), mulčovanie na konci pastevnej sezóny, striedanie pastvín.

Seno – podávame ho, akonáhle klesne kvalita porastu pastviny a samozrejme celoročne koňom vo výbehu bez trávy. K dispozícii musí byť 24 hodín denne. Dávame ho do sietí alebo zásobníkov (otvory okolo 5x5 cm, pre obézne kone len 3x3 cm), ideálne so strieškou a vyberaním sena pri zemi, na spevnené plochy, na viacero od seba vzdialených stanovíšť, ďalej od vody a prístrešku (eliminácia súbojov o zdroje, motivácia k pohybu). Žranie zo slowfeederov predlžuje dobu žrania, takže námto šetrí námahu (nemusíme dopĺňať tak často, kone netlstnú a zároveň sú spokojné a nehrozia im žalúdočné vredy. Pri vyberaní sena zo slowfeedaera navyše musia použiť rezáky podobne ako pri pasení, čím si ich pekne obrusujú (to pri kŕmení voľným senom chýba, lebo si ho berú pyskami a potom im rezáky prerastajú a treba ich dávať skracovať). Voľne podávame seno iba v zime, ale nie na zem (30-50% odpad) – ideálne tiež do zásobníkov, z ktorých ho až tak ľahko nerozťahajú. Alebo aspoň na spevnený povrch. U predisponovaných koní pozor na prežieranie senom – používať slowfeedery s najmenšími otvormi, dať si urobiť rozbor sena, aby sme zistili obsah cukrov a prípadne zmeniť dodávateľa alebo seno hodinu vždy namáčať, dá sa aj miešať so slamou v pomere max. 4:1 (viac v časti o Výžive).

Vitamíny, minerály – rôzne soľné a minerálne lizy môžu byť voľne dostupné (no nesmú sa k nim dostať žriebätá, nemajú cit pre soľ, mohli by sa predávkovať), no nepočítajme s tým, že z nich získajú dostatok všetkých chýbajúcich makro, mikro i stopových prvkov. Tie musíme dopĺňať vhodným balancerom (ak kone nedostávajú doplnkové krmivo z kýbla, ideálna forma balanceru sú pelety, ktoré skŕmime z ruky ako odmeny).

Jadro – prikrmujeme iba tie kone, ktoré to naozaj potrebujú, škrobové krmivá (obilniny, ryžové otruby, sladový kvet) redukujeme na minimálne možné množstvo (max. dávka je 2g na 1kg hmotnosti koňa na deň, rozdelené minimálne do 2 dávok). Ak máme k dispozícii boxy, je ideálne do nich kone na dobu kŕmenia pozatvárať, aby nemali stres, a potom ich zasa pustiť. Alebo aspoň oddelíme koňa, ktorý je utláčaný.

Slowfeederová sieť s okami 4,5x4,5cm (obrázok z yourhorse.eu).

Voda – nonstop, čistá, o teplote 10-12°C. Kôň o váhe 500 kg vypije denne 15-35 litrov vody, ale pokojne aj 2x toľko. Záleží to od vlhkosti krmiva, teploty a vlhkosti vzduchu, záťaže, či ide o kojacu kobylu...

Priatelia

Kôň nesmie byť sám – druhý kôň je ideálny alebo aspoň miniponík, somár, kozy, ovce, prasiatko... Ideálny počet koní v skupine je cca 4-10, samozrejme záleží od priestoru, ktorý máte k dispozícii a od povahy konkrétnych koní. Stádo by nemalo podstupovať časté zmeny zloženia členov, malo by byť stále spolu (24 hodín denne). S novými koňmi zoznamujeme postupne, najprv cez bariéru, potom na veľkom priestore, so žrádlom a vodou na rôznych miestach, s únikovými cestami. Výnimočne, ak si ani po niekoľkých mesiacoch kone naozaj nesadnú, zmeniť stádo (škrabance a občasný kopanec nie sú nič vážne, horšie je, ak už tečie krv a pravidelne – obzvlášť nebezpečné je, ak jeden kôň druhého opakovane zaháňa do rohu a snaží sa ho skopať, môže dôjsť k vážnym fraktúram). Agresivita nie je prirodzená – vždy je to výraz pocitu obmedzenia, nenaplnenia potrieb. Dobre fungujúce stádo nemá viditeľnú hierarchiu, je v ňom minimum konfliktov, výrazne prevažujú afiliatívne interakcie, kone sú viditeľne uvoľnené, spokojné, vyhľadávajú vzájomnú blízkosť, dobre žerú, váľajú sa, spia poležiačky...

Prístrešok

Nevyhnutnosť pre kone 24/7 vonku – na ochranu pred slnkom, hmyzom, vytrvalým dažďom a vetrom. Inak by kone mali mať aspoň stromy (chládok v lete), občasné zmoknutie im neuškodí. Kone oveľa častejšie vyhľadávajú prístrešok na ochranu pred slnkom a hmyzom, než pred chladom a zrážkami. Ak kone nemajú prístrešok, musia byť v zimnom období vybavené nepremokavou, neprefúkavou dekou, ktorá je pravidelne menená (čiže potrebujete aspoň 2-3). Varianta – otvorené boxy, kôň si sám vyberá, či chce byť dnu alebo vonku.

Parametre – na jedného koňa musíme počítať minimálne s 10, ideálne s 12 m² priestoru. Každý kôň musí mať možnosť schovať sa, vchod musí byť dostatočne široký, aby ho nemohol jeden kôň zablokovať, resp. je vhodnejšie prístrešok predeliť a vytvoriť viac vchodov, aby sa kone mohli schovať bez stresu. Prístrešok musí mať šikmú strechu, tri steny (otvorená stena smeruje na záveternú stranu), medzeru pod strechou na prúdenie vzduchu a podlahu vyspádovanú smerom k otvorenej strane. Aj priestor pred prístreškom musí byť spevnený. Najobľúbenejším materiálom je drevo, pri dobrej údržbe dlho vydrží a je estetické. Strecha môže byť tiež drevená alebo plechová, prípadne škridlová (napr. asfaltové škridle). Dnešné plechové krytiny majú veľmi peknú povrchovú úpravu a dlhú životnosť, sú ľahké a lacné. Steny sa dajú urobiť buď z neprekrývajúcich sa dosiek (pre ventiláciu) alebo z OSB dosiek (tu ventilácia bude chýbať). Podlaha je najvhodnejšia gumová, buď z celých zlepených pásov, puzzle alebo gumené zatrávňovačky vyplnené zmesou drobných okruhliakov a piesku. Ako podklad je najvhodnejší betón, postačia však aj uvalcované vrstvy štrku, od hrubého, cez stredný až po jemný navrchu. Podstielať slamou či hoblinami stačí v zimných mesiacoch. Ak sa dá, vyhnite sa podávaniu sena v prístrešku (aby kone nestáli vo vlastnom hnoji, aby sa viac hýbali a aby sa v malom priestore nevytvárali konflikty). Ak máte na pozemku väčšiu starú stodolu, nie je nič lepšie, než ju zrenovovať a prerobiť na mega prístrešok – ak na to teda máte. :-P

Pohyb

Čím viac pohybu, tým lepšie – ideálne 10-15 km denne pastevným krokom. Vplyv na telo a psychiku – viď Charakteristika druhu Equus caballus.

Motivácia k pohybu – veľká pastvina alebo systém paddock paradise (pre tých, čo majú malý pozemok, obézne kone, rehabilitujúce kone...), active stable (aktívna stajňa – automaty nepravidelne vydávajúce dávky krmiva stanovené jednotlivým koňom – podľa čipu – jednosmerne sa otvárajúce bránky...). Vybudovať systém trekov, rôzne rozmiestniť zdroje (ale zas tak, aby sme my mali dobrý prístup), urobiť prekážky na treku (voda, popadané kmene, kamene...), pozor na dostatočne široké uličky (cca 7 m). Enrichment – vetvy na hlodanie, kefa na škrabanie na ohrade, hračky s potravou, roznášanie sena po treku po maličkých kôpkach...

Povrchy

Hnoj – najhoršie, čo môže byť, je zahnojený výbeh. Voľne žijúce kone sa nezdržiavajú na jednom mieste, a teda ani nestoja vo vlastných výkaloch. Kopytnej rohovine to vôbec nesvedčí.

Blato – podporuje množenie patogénnych baktérii v kopytách a na koži (hniloby, podlomy), zaťažuje kĺby a šľachy. Na zmrznutom blate si kôň ľahko podvrtne nohu.

Tráva – poskytuje vlhkosť kopytám, pružný povrch, až tak nestimuluje kopytá; pasenie je vhodné z psychického hľadiska, z fyzického občas rizikové (viď vyššie a časť o Výžive).

Piesok – kone ho milujú na váľanie, nekŕmime na ňom (vznik kameňov a zápchových kolík v tráviacom trakte), čím hrubší, tým viac obrusujú kopytá; na jazdiarni má byť primeraná vrstva pravidelne bráneného a polievaného piesku, vhodná je kombinácia s geotextíliou (zvýšenie pružnosti, drží vlhkosť); príliš hlboký a krivý a naopak aj príliš tvrdý povrch preťažuje kĺby a šľachy.

Kamene a štrk – hodia sa na spevnenie frekventovaných, zúžených priechodov, nesmú byť ostré, majú byť zvalcované. Zvyšujú odolnosť kopýt, obrusovanie (kone v rehabilitácii ich nemusia zvládať – topánočky).

Zatrávňovacie dlaždice – sú tiež vhodné na spevnenie frektventovaných plôch, lepšie sú gumové vyplnené okruhliakmi a pieskom, než betónové (nesmú mať veľké otvory – riziko zvrtnutia nohy, zachytenia kopyta).

Betón (drsný), asfalt, zámková dlažba (pozor, šmykľavá) – vhodné na spevnenie priestorov na kŕmenie, pred prístreškom, okolo napájadla.

Podvaly – zvykli sa používať ako podlaha boxov, no kvôli napúšťaniu smolou sú toxické; navyše keď sú mokré, sú veľmi šmykľavé.

Odpadky – pravidelne kontrolujeme výbeh a zbierame každý cudzí predmet. Najnebezpečnejšie sú drôty, klince, sklo, ostré kusy železa, obaly, sáčky, ale aj hnilé a plesnivé ovocie a pečivo, čo pohádžu koňom neukáznení návštevníci.

Systém otvoreného ustajnenia Paddock Paradise (obrázok z pinterest.com).

Nevhodné podmienky chovu

Bežná realita v dnešných chovoch – kôň stojí 22 až 23 hodín denne v boxe, na hodinu alebo dve ide do kolotoča, na pás, lonž či pod sedlo, ak má to šťastie, občas do terénu. Ak sa dostane do výbehu, je to zvyčajne len na pár hodín, v zime možno ani to nie. Box sa vyhnojuje raz za deň, niekde kobyláky vyberajú ešte ďalšie dva-tri razy za deň. Niektoré stajne praktikujú tzv. „kombinovaný systém“ – kone sú pol dňa vonku, pol dňa v boxe. Hovoria, že majú kone „celý deň“ vonku. Pravdou ale je, že kôň aj tak 12 až 14 hodín do dňa prestojí v boxe. Pastviny sú okrem toho často celkom nevhodné, buď veľmi malé, s príliš mäkkým povrchom (rozbahnené najmä v zimných mesiacoch), zaburinené (ak na nich náhodou nerastú aj jedovaté rastliny!) a väčšinou plné kobylákov. A teda zamorené parazitmi a so znehodnotenou pastvou. Málokde sa stretnete so správnym, tzv. „welfare chovom“, čo je celoročný odchov vonku s otvoreným ustajnením, v čo najprirodzenejších podmienkach. Sú chovatelia, ktorí sú presvedčení, že kone stačí pustiť na dostatočne veľkú lúku a tým je to vybavené. Na kvalitu povrchu, oplotenia, pastvy a správnu starostlivosť o výbehy sa nehľadí. Tým sa často dobrý nápad obráti na niečo, s čím nechce mať človek s čistým svedomím radšej nič spoločné. A čo všetko takýto nesprávny spôsob chovu spôsobuje?

Kôň zavretý v boxe trpí fyzicky i psychicky – je to celkom proti jeho prirodzenosti.

Kôň v boxe

Kopytá – kôň v boxe stojí často v hnoji, mäkká spojivová rohovina kopýt odhníva. Aj keď sa slama na prvý pohľad zdá byť suchá, často to tak nie je. Duté steblá slamy totiž nasávajú moč a keď ich kôň zaťaží svojou váhou, „vyžmýka“ ich a okolo kopyta mu vznikne kaluž čpavkovej vody, ktorá začne rýchlo rozrušovať kopyto.

Pohybová sústava – na hlbokej podstielke nezaťažuje rohové chodidlo rovnomerne, ale tým, že sa do podstielky zaborí, stojí viac na špičkách než na pätkách, kopytná kosť sa tým dostáva do nefyziologickej polohy, na kĺby a šľachy pôsobia neprirodzené sily (preklbovanie, nebezpečné najmä pre mladé kone do 2-3 rokov veku). Bez pohybu a naviac prijímaním potravy v neprirodzenej polohe (z privysoko zavesenej siete so senom alebo zo žľabu) či vykúkaním ponad privysoké dvere boxu (najmä poníky a mladé kone) sa prevesuje oblúk chrbta, ochabujú chrbtové i brušné svaly, osvaľujú sa nesprávne krčné svaly (dolné), končatiny sú nadmerne zaťažované, zuby sa nerovnomerne obrusujú. Nedostatok pohybu po rôznorodom teréne spôsobuje tiež oslabenie „stabilizačného reflexu“, ktorý automaticky spevňuje šľachy a svaly okolo kĺbov, keď kôň stúpi na nerovný povrch – to značí väčšie riziko zranenia pri občasnom vypustení do výbehu alebo na vychádzke. Kôň v boxe má samozrejme veľký nadbytok energie, ktorý sa prejaví zvýšenou ľakavosťou, vyhadzovaním a vzdorom pri tréningu a nevypočítateľným „zdiveným“ správaním vo výbehu, ktorým kôň ohrozuje seba aj ostatné kone (a je tu bludný kruh – kôň sa zraní, „musí“ byť v boxe, potom má veľa energie, ale von nemôže ísť, lebo by sa zranil, je ešte nabitejší, a tak nemôže... a tak ďalej).

Obehová sústava – nedostatok pohybu aj spomaľuje a oslabuje obehový systém – tak krvný ako aj lymfatický – a tak často dochádza k opuchom nedostatočne prekrvených spodných častí končatín. Namiesto toho, aby sa to riešilo dostatočným pohybom, kone dostávajú zatepľovacie kamaše na podporu prekrvenia – opäť raz riešenie dôsledkov namiesto príčin.

Tráviaca sústava – kôň v boxe často nemá neustály prístup k objemovej potrave, čo môže ľahko spôsobiť žalúdočné vredy (v nemukóznej časti žalúdka sa tvoria už po cca 3 hodinách bez prístupu k potrave), koliky. Črevné slohy totiž potrebujú byť stále aspoň sčasti naplnené, aby sa ich mikroflóra (tráviace baktérie) neobrátili proti svojmu hostiteľovi. Zásadité sliny produkované pri prežúvaní zas neutralizujú kyslé prostredie žalúdka, a tak bránia vzniku vredov. Kolika môže navyše nastať aj vtedy, keď kôň žerie z nudy a od hladu príliš hrubú slamu (podráždenie pažeráka až zápal žalúdka). Kôň v divočine žerie v malých dávkach po celý deň – a tak kôň kŕmený nárazovo 2-3x denne logicky väčšinu času trpí hladom.

Dýchacia sústava – pri zlom vetraní je vo vzduchu v stajni veľmi vysoká koncentrácia amoniakových výparov, prachu a plesňových spór, čo spôsobuje leptanie slizníc a dýchacie problémy. Amoniak sa vyparuje a pri kontakte s vodou sa kondenzuje na NH4+, a teda vytvára povlaky na vodnej hladine vedra s vodou alebo napájačky. Kone takúto vodu buď odmietajú piť alebo keď nemajú na výber, poškodzujú si ňou sliznicu tráviacej trubice. Pre dýchanie je nevhodné aj prijímanie potravy s hlavou viac než 30 cm nad úrovňou zeme – v takejto polohe totiž riasinky na sliznici dýchacích ciest nemôžu účinne posúvať hlieny smerom von. Toto všetko spôsobuje kašlanie, kýchanie, v závere až chronického typu.

Psychika – a ako som už spomínala, kôň sa hlavne NUDÍ, je viac alebo menej izolovaný od ostatných koní, nemá dostatok stimulujúcich podnetov, trpí stresom z hladu a môže začať trpieť rôznymi nepríjemnými zlozvykmi ako je klkanie alebo tkalcovanie (tým si môže zničiť zuby, kĺby... prípadne to naučí aj ďalšie kone a odučiť ho to je prakticky nemožné, ak sa nezmenia podmienky chovu). Sčasti sa tomu dá zabrániť motivovaním koňa rôznymi hračkami, ale vždy to bude len chabá náhrada za plnohodnotný život vonku v stáde. Aspoň akou-takou lepšou alternatívou je skupinové ustajnenie vo veľkej spoločnej stajni (výskum ukázal, že kone v takomto ustajnení sú spokojnejšie a navzájom sa nezraňujú).

Keď je box nevyhnutný – dobu ustajnenia v boxe skracujeme na čo najkratšiu možnú dobu, max. niekoľko dní vkuse. Čistá voda a seno nonstop (slowfeeder), jadrom kŕmiť po malých častejších dávkach a iba ak naozaj treba. Dobré vetranie, často kydať, nie hlboká podstielka (iba aby kôň nebol v mokrom), nepodstielať, keď je kôň v stajni, postrekovať seno vodou (prach). Enrichment – kamoš vo vedľajšom boxe, ktorého vidí a môže sa ho dotknúť, výhľad von na ostatné kone vo výbehu, hračky, zrkadlo, lickit. Každý deň aspoň vodiť a čo najskôr zas von.

Kompromis – otvorené boxy (s paddockom) alebo aspoň kombinovaný režim (pol dňa vonku, pol vnútri).

Kôň v nevhodnom výbehu

Pri zlej starostlivosti o oplotenie, povrch, prístrešok, vodu a pastvu (hnoj, jedovaté rastliny...) je vždy zvýšené riziko ochorenia alebo úrazu.

Príliš malý výbeh neposkytuje koňom dostatok pohybu a osobného priestoru, utláčaný kôň v ňom nemá kam „uhnúť“ pred nadradenými jedincami, je neprimerane stresovaný a hrozí mu riziko poranenia.

Blato a hnoj neprospievajú kopytám, spôsobujú odhnívanie rohoviny a nabité v úzkom kopyte naň pôsobia hydrostatickými silami, ktoré ho neprirodzene stláčajú. Na citlivej koži pätiek a sponiek sa môžu v takomto prostredí vytvoriť hnisavé podlomy, ktoré sa zle liečia. V tvrdom výbehu bez akejkoľvek možnosti pravidelného kontaktu s vodou kopytá zasa vysychajú a rohovina sa láme, môže sa objaviť suchý podlom. Pri nedostatočnom čistení, kosení a obmieňaní pastevnej plochy (čo jej dáva možnosť regenerovať sa) sa táto veľmi rýchlo zmenšuje a znehodnocuje – či už zahnojením alebo tým, že burina vytlačí výživovo hodnotnejšie rastliny.

Pri kombinovanom systéme odchovu je časté strihanie a následné dekovanie koní na zimu kvôli tréningu, a tým neprirodzené narúšanie ich termoregulácie. Stretneme sa ale aj s opačným extrémom – koňa chce majiteľ nechať „naprírodno“, ale buď ho stále kefuje a tým mu odmastňuje srsť alebo naopak ho po tréningu vôbec neočistí od zaschnutého potu, zlepená srsť už potom nie je schopná odviesť vodu po povrchu tela a kôň sa potom ľahko zmáča až na kožu a prechladne.