Alebo karbohydráty, základný zdroj energie pre kone. Delíme ich
na:
* neštrukturálne:
–
vo vode rozpustné: jednoduché cukry ako glukóza a fruktóza + fruktany (čiže
polyméry fruktózy);
–
vo vode nerozpustné: škrob;
–
trávené v tenkom čreve, pri veľkom množstve prenikajú do hrubého čreva
a narúšajú mikroflóru);
* štrukturálne: vláknina –
celulóza, trávená fermentáciou v hrubom čreve; štruktúru dáva rastline aj
lignín (v starom sene, v slame), ale nie je to sacharid, je nestráviteľný
a môže pôsobiť ako antinutrient.
Vláknina je
základ diéty – obrusovanie zubov, produkcia slín, neutralizovanie pH
v žalúdku, zdravá mikroflóra, pomalá energia, rovnomerná hladina cukru
v krvi, teplo v zime, psychická pohoda.
S neštrukturálnymi
sacharidmi opatrne – výkyvy hladiny cukru v krvi, pri prekrmovaaní narúšanie
pH a mikroflóry v hrubom čreve, vyčerpávanie Langerhansových
ostrovčekov vedúce k riziku vzniku metabolických porúch (IR = EMS, Cushing +
schvátenie) u predisponovaných koní (genetika, obezita, málo pohybu alebo naopak
nárazové preťažovanie, nesprávny tréning, zlé úpravy kopýt...).
Zdroje
sacharidov
Tráva – obsahuje fruktany,
jednoduché cukry, škrob, celulózu. Pre zdravého koňa v optimálnej kondícii
(BCS 4-5) a s dostatkom pohybu nepredstavuje kvalitná pastva hrozbu,
zo zdravotného aj psychologického hľadiska je pre koňa ideálnym zdrojom
potravy, pretože pri pasení má kôň hlavu dole, obrusuje si nielen stoličky, ale
aj rezáky, prijíma potravu postupne v malých dávkach počas celého dňa, nehrozia
mu žalúdočné vredy, zároveň sa pomaly neustále pohybuje, socializuje sa pritom
s ostatnými koňmi a je spokojný, pretože má neustály prístup k potrave
(žutie upokojuje).
Čo je to však „kvalitná pastva“? Je to opak toho, čo si
predstavujeme. Nie, nie je to šťavnatá, krásne pokosená zelená lúka. Je to skôr
chudobnejšia, divokejšia lúka s odkvitajúcimi rôznymi travinami a bylinami.
Kôň je evolučne nastavený na veľmi chudobnú flóru. Potrebuje tiež okusovať kôru
nejedovatých stromov a krov, občas dokonca žerie aj ich listy. Kôň nepatrí
na pastvu vysiatu pre kravy – nesmie žrať ďatelinu. Prehnojená pôda mu taktiež
nesvedčí. Pozor aj na jedovaté rastliny. Pastvinu si treba najprv vhodne
skultivovať, oživiť, aby sme na ňu mohli pustiť kone. Tiež sa o ňu treba
pravidelne starať – zbierať denne trus, odstraňovať nálety, kosiť nedopasky, na
konci pastevnej sezóny mulčovať, v blate kone na pastvu nepúšťať, pravidelne
pastviny striedať, nenechávať ich vypásať „na koreň“.
Ak kôň prechádza na pastvu po období iba na sene (napr. cez
zimu), treba ho na ňu zvykať postupne, aby sa črevná mikroflóra mala čas
prispôsobiť a nedochádzalo k hnačkám či až kolikám alebo nebodaj až k schváteniu
– trávu najprv necháme vyrásť aspoň na 10-15cm (v nízkej tráve je najviac
cukru), kone vypúšťame v ranných hodinách (no nie za prízemných mrazov! vtedy
tiež cukor ostáva v tráve a neukladá sa do koreňa), pridávame čas
pasenia po 15 minútach denne.
Ak však kôň nie je zdravý – má nedostatok pohybu, trpí nadváhou
(BCS 6 a vyššie), má metabolickú vadu alebo podozrenie na ňu, už sa v minulosti
schvátil alebo na to máme podozrenie (prezradia krúžky na kopytnej stene, ktoré
sa objavia pár mesiacov po epizóde schvátenia) – tak nemôže byť na pastvine buď
vôbec, resp. na nej môže byť iba na obmedzenú dobu za konkrétnych podmienok.
Tie podmienky sú vtedy, keď je obsah cukru v tráve najnižší. To je
všeobecne u trávy staršej, v kvete (stúpa obsah vlákniny), vo
večerných, nočných a ranných hodinách (po západe a pred východom
slnka). Najnebezpečnejší je „vypasený výbeh“, kde naoko nie je „žiadna“ tráva,
v skutočnosti tam je ale nízka tráva s vysokým obsahom cukrov a fruktanov
– ak majú kone hlavy pri zemi, tak tam niečo proste žerú. Tiež je rizikové
púšťať tieto kone na trávu medzi 10:00-18:00 (vrchol obsahu cukru v tráve je
poobede cca medzi 14:00-15:00), v období sucha a nočných prízemných
mrazíkov (vtedy je tráva v strese a neukladá cukor do koreňa). Na
obmedzenie príjmu trávy môžeme použiť aj náhubok, no ten kone často stresuje a vyvoláva
agresivitu ostatných koní voči koňovi s náhubkom – treba zvážiť, či plusy
vo vašom konkrétnom stáde prevážia mínusy. Niekedy treba na čas koňovi úplne zobrať
pastvu, keď sa akútne schváti, je ešte v nekompenzovanej fáze metabolickej
poruchy, má obrovskú nadváhu... No akonáhle sa stav dostatočne zlepší
(konzultujeme samozrejme s veterinárom), je dobré koňovi umožniť aspoň krátky
čas denne sa pásť – potrebuje to najmä psychicky, dokonca jedna vedecká štúdia
preukázala, že kone vo výbehu bez trávy (so senom) chudli pomalšie než kone,
ktoré sa aspoň niekoľko desiatok minút denne mohli pásť – pretože stres bráni
chudnutiu. Na druhej strane je pravda, že ak je kôň na pastvine dajme tomu 3
hodiny, môže za tú dobu skonzumovať rovnaké množstvo trávy ako za 12 hodín,
pretože vie, že má obmedzený čas a rýchlo hlce. Preto rizikovým koňom
musíme pobyt na pastvine obmedzovať oveľa výraznejšie, musia ho mať vymedzený
doslova na minútu presne.
Lúčne seno – obsahuje jednoduché
cukry, škrob, celulózu, lignín. Má byť voňavé, bezprašné, dostatočne presušené,
malo by schnúť v tieni, na suchom a dobre vetranom mieste. Na farbe
až tak nezáleží, hnedšie je seno, ktoré zmoklo (obsahuje menej živín, ale ak
bolo dobre presušené, nevadí to, naopak pre kone na diéte je to výhoda). Nesmie
byť hnilé, plesnivé, príliš čerstvé ani staré (kŕmime najskôr 6-8 týždňov od
uskladnenia; seno staršie ako pol roka stratilo už väčšinu živín, je ale vhodné
pre kone na diéte, len nesmieme zabudnúť dopĺňať im chýbajúce minerály,
vitamíny a esenciálne aminokyseliny). Pre kone je vhodné seno v kvete
z prvej seče; otava je nevhodná, je príliš sladká. Môže sa kŕmiť aj vo
forme granúl (pre staré kone so zlými zubami), je vhodné ich namáčať.
Ak kôň nemá prístup k pastve, resp. kvalita pastvy ku koncu
pastevnej sezóny klesá, musí mať nonstop prístup k senu. Sena však kôň
nemôže prijať toľko, čo trávy, keďže je vďaka omnoho nižšiemu obsahu vody
nutrične bohatšie – 500kg rekreačnému koňovi stačí za deň prijať cca 10-12kg
sena, kdežto trávy by musel zožrať aj 50kg. Aby sa kone senom neprežierali a netlstli
z neho (a aby sme nemali zbytočný odpad), seno nekŕmime voľne, ale zo
zásobníkov na spevnenom povrchu, ideálne v sieťach pri zemi. Sieť s malými
okami (od 5x5cm až po 3x3 cm pre kone na prísnej diéte) zabezpečí nulový odpad,
obrus rezákov ako pri pasení (voľné seno si kone berú len pyskami, a tak si
nedostatočne obrusujú rezáky; zo sietí si seno musia vytrhávať zubami, čím si
ich zároveň obrúsia), niekoľkonásobné spomalenie žrania a zábavu na dlhé
hodiny. Čiže kone sa nebudú prežierať, ale zároveň budú mať nonstop prístup k potrave,
čo potrebujú k svojmu fyzickému i psychickému zdraviu. Aby sa zároveň
aj dostatočne hýbali, treba seno rozdeliť do viacerých sietí a rozmiestniť
ich ďalej od seba (ale tak, aby sme to my mali blízko – systém Paddock
Paradise).
Ak máme koňa s nadváhou a/alebo metabolickou vadou a ani
tieto opatrenia nestačia, ďalej môžeme znížiť obsah škrobu a jednoduchých cukrov
v sene namáčaním (musí byť ponorené 1 hodinu, vyplavia sa však aj
minerály, takže ich potom treba dopĺňať balancerom) alebo naparovaním (v špeciálnom
stoji, takto sa uchovajú v sene ostatné živiny).
Voľne senom kŕmime iba kone vo vysokej záťaži (chodia pravidelne
na skokové preteky, pracujú v lese a pod.), staré, podvyživené (BCS
pod 4) a v tuhej zime – vtedy môže príjem sena v kg poriadne stúpnuť,
až na 3-5% telesnej hmotnosti koňa, keďže fermentácia vlákniny vytvára ako
vedľajší produkt teplo.
Lucerna – obsahuje jednoduché
cukry, škrob, celulózu (a tiež veľa bielkovín a vápnika), obsahuje viac
energie ako bežná pastva / lúčne seno. Môže sa kŕmiť v malom množstve čerstvá,
vo forme sena (má byť krásne zelené, voňavé, s množstvom malých lístkov –
zaobchádzať opatrne, drolia sa, v nich je najviac živín; nesmie byť hnedé,
príliš tvrdé stonky, bez lístkov, pozor na pleseň) aj vo forme granúl (je vhodné
ich namáčať, lebo pučia – obzvlášť pre kone staršie a také, čo hlcú).
Nemala by tvoriť viac než tretinu kŕmnej dávky, jednak je energeticky bohatá, jednak
nadbytok bielkovín preťažuje obličky a tiež netreba zabúdať, že je to
bôbovitá rastlina, takže spôsobuje vo väčšom množstve plynatosť.
Repné rezky – obsahujú celulózu,
pektíny (a veľa vápnika). Je to vlastne odpad z cukrovej repy pri výrobe
cukru, ale jednoduchý cukor už neobsahujú. Dodajú takmer toľko isto energie ako
rovnaké množstvo ovsa, ale uvoľňuje sa z nich oveľa pomalšie,
postupnejšie, čiže je to bezpečnejší zdroj energie. Pektíny tiež podporujú
zdravé trávenie, regenerujú črevnú mikroflóru (prebiotické pôsobenie). Repné
rezky sa predávajú vo forme vysušených peliet, ktoré sa musia zalievať
4-násobkom vody minimálne na 1 hodinu pred kŕmením (pri zaliatí horúcou vodou
stačí 10 minút, no treba ich potom nechať vychladnúť, aby sa kôň neobaril),
keďže veľmi napučia. Nenamočené by mohli spôsobiť nebezpečné upchatie pažeráka.
V lete ich nenamáčajte zbytočne vopred, aby vám nezačali kysnúť. Dávajte
tiež pozor, aby ste nekupovali melasované repné rezky – melasa je síce chutná,
ale je to samý cukor a tiež obsahuje množstvo železa, ktorého je našich
slovenských senách už i tak prebytok (a paradoxne z toho môže byť kôň
anemický, viď článok o Mineráloch).
Okrem toho ju výrobcovia používajú na zníženie prašnosti krmiva – čo je
spôsobené nízkou kvalitou vstupných surovín, môže ísť dokonca o plesne.
Skrátka, melase v krmive sa vyhýbajte.
Ryžové otruby – obsahujú škrob
(cca 23%) a tuky (17%). Väčšinou sa kŕmia kvôli obsahu tukov, no nesmieme
zabúdať aj na to, že obsahujú pomerne dosť škrobu a započítať ho do kŕmnej
dávky (preto napr. nie sú vhodné pre IR kone). Musia sa skŕmiť rýchlo, lebo
tuky rýchlo oxidujú.
Obilniny – obsahujú škrob.
Môžeme kŕmiť celé nelúpané zrná (obsahujú aj vlákninu a viac minerálov; typicky
ovos), mačkané, šrotované, extrudované, peletované (ovos, jačmeň, kukurica). Mačkané
a šrotované obilniny treba rýchlo skŕmiť, pretože ľahko podliehajú skaze. Pri
priemyselne spracovaných krmivách (najmä pri peletách) si nemôžeme byť istí
kvalitou vstupných surovín a často ani platnosťou údajov uvedených na
štítku, dávame preto veľký pozor, čo kupujeme. Radšej zmesku, kde môžeme
vizuálne aj čuchom skontrolovať jednotlivé zložky, než granule. Ideálne čerstvé
od miestneho výrobcu a zároveň pestovateľa. Ešte lepšie je kupovať
jednotlivé kŕmne suroviny zvlášť, z lokálneho zdroja, a doma si miešať
zmesku na mieru našim koňom. Alebo kŕmiť vždy len jednou surovinou naraz a po
čase ich obmieňať (so zmenami ale opatrne a pomaly). Spracovanie síce napomáha
lepšiemu, rýchejšiemu vstrebávaniu živín v tenkom čreve, no na druhej
strane aj ochudobňuje zrno o vzácne vitamíny a minerály – ideálne je
kombinovať spracované a nespracované obilniny.
Ovos je asi najobľúbenejší, no mnoho majiteľov pozoruje, že kone
sú z neho vzrušivejšie (i keď to nemá žiadnu oporu vo vedeckých
dôkazoch). Jačmeň sa nesmie kŕmiť celý, je veľmi tvrdý, nestráviteľný, preto sa
mačká, šrotuje či vločkuje. Kukurica sa používa na výkrm mäsových zvierat, nemala
by patriť do výživy koní. Je ťažšie stráviteľná, musí sa vločkovať, šrotovať,
extrudovať. Pre vysoký obsah škrobu sa môže skrmovať iba v malých množstvách.
Je veľmi náchylná na napadnutie plesňami, na ktoré sú kone veľmi citlivé
(koliky, neurotoxické účinky), čiernym koňom z nej hrdzavejú končeky
chlpov.
Bezpečná dávka
škrobu je 1 g na 1 kg živej hmotnosti koňa na dávku, 2 g na deň. Ovos obsahuje
cca 50% škrobu, jačmeň cca 60% a kukurica až 70-75%. Čiže ak dáte 500kg
vážiacemu koňovi v jednej dávke 1kg ovsa, už mu v tej istej dávke
nemôžete dať nič ďalšie, čo obsahuje škrob, inak riskujete, že sa všetok škrob
nestihne stráviť v tenkom čreve, prenikne do hrubého čreva a tam ho
začnú tráviť baktérie, ktoré pritom produkujú okrem energie aj vedľajší produkt,
kyselinu mliečnu, ktorá prekysľuje prostredie, čím zabíja baktérie a môže to
spôsobiť až koliku či schvátenie. Celkovo to podporuje zápalové procesy v tele,
časom môže viesť k chronickému schváteniu, k inzulínovej rezistencii.
Pri kŕmení neštrukturálnymi sacharidmi sa riadime heslom – tak veľa ako treba, ale tak málo, ako sa dá. Väčšina rekreačných
koní si celkom vystačí so senom, prípadne s pridaním repných rezkov
a/alebo lucerny. Až kone v strednej a vysokej záťaži potrebujú
navýšiť živiny aj tukmi (viď ďalší
článok), prípadne ak to ešte stále nestačí, aj obilninami. Ak naozaj
musíme kŕmiť škrobové krmivá, vždy najprv podávame seno a až potom jadro
(jadro znižuje pH v žalúdku, podnecuje tak vznik a zhoršovanie žalúdočných
vredov), nikdy neprekračujeme bezpečnú dávku škrobu.
Použité zdroje a literatúra:
Jackson, J. (2010). Paddock Paradise: Průvodce přirozeného
ustájení pro koně. Star Ridge.
O’Brien, K. (2009). Zdraví koně: Základní péče. Nejčastější choroby a problémy. Praha:
Metafora.
Skipper, L. (2005). Let Horses Be Horses. London: L. A.
Allen.
coursera.org – Equine Nutrition Course