Kone sú neprežúvavé bylinožravce, t.z. trávia potravu prevažne
enzymaticky (v žalúdku a tenkom čreve) a čiastočne fermentáciou pomocou
priateľskej mikroflóry (v hrubom čreve).
Ústna dutina
Dospelý kôň má 36-42
zubov. Zuby sa žraním obrusujú, takže kôň ich má veľmi dlhé, ukryté v čeľustiach
a počas života (cca do 25 rokov veku) sa mu stále vytláčajú, aby tým
vyrovnávali obrus. Rezákmi (3+3 hore
aj dole) si kôň odtrháva rastlinnú potravu. Ak kôň nie je na pastve a žerie
len voľné seno, berie si ho pyskami, a teda si neobrusuje rezáky
dostatočne, a tie potom môžu prerastať. Riešením sú slowfeederové siete so
senom, z ktorých si kôň musí seno vytrhávať rezákmi a pekne si ich
tým obrusuje. Jazykom ju rozmeľňuje
v bezzubej časti papule,
rozžúva ju črenovcami (3+3 hore aj
dole) a stoličkami (3+3 hore aj
dole) v zadnej časti ústnej dutiny (mechanické spracovanie). Správny skus
a nezablokovaná činnosť temporo-mandibulárneho
kĺbu sú nevyhnutné pre dôkladné spracovanie potravy, ale aj
kostrovo-svalovú rovnováhu celého tela – kôň má preto žrať zo zeme a mať
pravidelne kontrolovaný, prípadne upravovaný chrup (1-2x ročne). Ak kôň vypľúva
šúľky sena, slabšie žerie, robí divé pohyby papuľou, zrazu sa zle uzdí, má
problémy s priľnutím, zrejme má problémy so zubami, treba zavolať konského
zubára. Dávajte si pozor, koho si zavoláte, pozisťujte si najprv referencie z viacerých
zdrojov. Ideálne je, ak zubár pracuje ručnou rašpľou (predíde sa tým prílišnému
zbrúseniu aj bolesti z prehrievania zubov) a mal by sontrolovať
nielen zadné, ale aj predné zuby a celú ústnu dutinu a tiež nosové a prínosové
dutiny, lymfatické uzliny. Žrebce (valachovia) majú ešte aj zakrpatené špiciaky (1+1 hore aj dole, pozostatky
očných zubov) a cca u 40-60% koní vyrastajú aj zuby navyše, tzv. „vlčie zuby“ (1+1 iba hore pred prvými
stoličkami), tie spôsobujú problémy s uzdením a priľnutím, takže sa
zväčša vytrhávajú. Sliny sa vylučujú
zo slinných žliaz (príušné,
podjazykové a podčeľustné) iba za prítomnosti potravy v ústnej
dutine. Zvlhčujú a zmäkčujú sústo a hlavne sú zásadité, čím pomáhajú
zmierňovať kyslosť prostredia v žalúdku. Čím viac kg sušiny kôň prijme,
tým viac slín sa vytvorí (35-40 l denne), prežuje až 70-90x za minútu. Kilo
sena však žuje omnoho dlhšie než kilo ovsa.
Zuby koňa
(obrázok z doctorramey.com).
Hltan a pažerák
Hltan – kôň nemôže
naraz prehĺtať aj dýchať – problém pri používaní zubadla.
Pažerák – má asi 1,5 m
a pevné zvierače na oboch koncoch, je z hladkej svaloviny (tá
pohybuje tráveninou pozdĺž celej tráviacej trubice – peristaltika – pozitívne
ju ovplyvňuje stály mierny pohyb) a zvnútra je vystlaný epitelovou
sliznicou. Ak kôň príliš hlce alebo má málo vody, pažerák sa môže upchať – symptómami
sú kašlanie, fŕkanie, hojné slinenie a biely výtok z nosa. Nutné
okamžité veterinárne ošetrenie. Predchádzanie – namáčanie krmiva, dostatok
čerstvej vody a ak kôň hlce, dať mu do žľabu tehlu, kŕmiť viackrát za deň
v menších dávkach, pred jadrom podávať seno, aby kôň nebol hladný,
oddeľovať kone v čase kŕmenia, aby nehltali zo stresu.
Žalúdok
Má kapacitu iba 8-15 litrov, preto nesmieme kŕmiť veľký objem
naraz. Vedie doňho jednosmerný zvierač – kôň nemôže zvracať. Je to vak
z hladkej svaloviny, zvnútra ho vystiela mukózna (v dolnej polovici;
vylučuje hlien chrániaci žalúdok pred HCl) a nemukózna sliznica (v hornej
polovici). Ideálne pH v hornej časti žalúdku je 6-7. No keďže HCl (pH
1,5-2) sa v žalúdku vylučuje stále, keď je prázdny (bez vyrovnávania pH
zásaditými slinami), hrozí veľké riziko prekyslenia a vzniku žalúdočných
vredov, obzvlášť v hornej, nechránenej polovici žalúdka. Toto riziko
zvyšuje okrem hladovania (a práce s hladným koňom, keď HCl špliecha) aj
kŕmenie veľkého množstva škrobu, časté a intenzívne používanie
nesteroidných protizápalových liekov (napr. fenylbutazon) a stres. Potrava
v žalúdku trávi okolo 30 min., dochádza tu len k drobnému štiepeniu
bielkovín a tukov.
Žalúdok koňa –
bielou je nemukózna sliznica, šedou mukózna sliznica (obrázok z omafra.gov.on.ca).
Tenké črevo
Je to tenká, cca 21 m dlhá trubica z hladkej svaloviny
o objeme až 60 litrov (tretina tráviaceho traktu). Má tri časti – duodenum, jejunum a ileum; je
vystlané klkmi. Prichádzajúca trávenina má pH 2,5-3,5, ktoré je neutralizované
na 7-7,5 žlčou z pečene (cca 10 l denne, nemá žlčník) a hydrogénuhličitanom
sodným z Brunnerových žliaz (v pankrease). Toto pH je dôležité jednak pre
optimálnu aktivitu tráviacich enzýmov, jednak pre dobré vstrebávanie živín cez
klky. Potrava tu trávi cca 90 min. a dochádza tu k štiepeniu škrobu
na glukózu (amylázy), bielkovín na aminokyseliny (proteinázy) a tukov na
mastné kyseliny (lipázy). Pozor, tenké črevo vie rozložiť a vstrebať naraz
iba obmedzené množstvo škrobu (cca 1g na 1kg hmotnosti koňa), zvyšok prejde
nestrávený do hrubého čreva a tam spôsobí problémy. V jejune dochádza
k vstrebávaniu živín do krvného obehu. Niektoré potom putujú do pečene – tá ukladá glykogén, vitamíny
a minerály, hormonálne reguluje ukladanie a uvoľňovanie živín
v tele, filtruje toxíny. Langerhansove ostrovčeky v pankrease regulujú
metabolizmus cukrov vylučovaním hormónov inzulínu a glukagónu.
Hrubé črevo
Je dlhé asi 7 m, ale má objem až 125 l, tvorí 60% tráviaceho
traktu. Skladá sa zo slepého čreva
(caecum), predného (veľký kolon – 4
nebezpečné zákruty) a zadného
oddielu (malý kolon). Nedochádza tu už k žiadnemu enzymatickému
tráveniu. Sliznica je lemovaná žľaznatými bunkami, ktoré vylučujú hlien. Potrava
sa tu trávi fermentáciou za pomoci priateľskej mikroflóry. Tú tvorí vyše 400
druhov baktérií, húb a prvokov (väčšina doposiaľ neznáme druhy), ktoré
premieňajú tráveninu bohatú na celulózu na prchavé mastné kyseliny
a plyny. Pre správnu funkciu hrubého čreva je nevyhnutné udržiavať
v ňom pH 6-7 – teda má doň kontinuálne prichádzať vláknina, nie nárazovo škrob
(ktorý sa nestihol stráviť v tenkom čreve, lebo ho kôň zožral naraz
priveľa). Keď mikroflóra trávi škrob, dochádza k prirýchlemu vzniku
prchavých mastných kyselín a ako vedľajší produkt vzniká kyselina mliečna,
ktorá znižuje pH a tým zabíja mikroflóru. Tým sa naruší nielen samotné
trávenie, ale aj imunita, plus toxíny z odumierajúcich baktérií môžu
spôsobiť zápaly v tele (napr. v kopytách – schvátenie). Mikroflóra sa
dokáže čiastočne prispôsobovať typu prijímanej potravy, no trvá jej to, takže
všetky zmeny v kŕmení musia byť postupné a nesmú ísť proti fyziológii
trávenia.
Tráviaca
sústava koňa – žltou tenké črevo, ružovou slepé črevo a veľký kolon,
fialovou malý kolon a konečník (obrázok z grandmeadows.com).
Konečník,
análny otvor
Po tom, čo sa v zadnom oddiele hrubého čreva vstrebá voda,
nestrávené zbytky prichádzajú do asi 30 cm dlhého konečníka, ktorý končí
análnym zvieračom (vôľou ovládateľný). Zdravý kôň vylučuje asi 8-10x denne, po
jednotlivých koblížkoch, ktoré sa po dopadnutí na zem mierne rozpadajú. Nemali
by v nich byť nepožuté zrná a steblá ani červy. Vždy v nich bude
určité množstvo vajíčok rôznych druhov vnútorných parazitov, no ich počet by sa
mal vhodným odčervovacím programom udržiavať na nízkych hodnotách.
Použité zdroje a literatúra:
O’Brien, K. (2009). Zdraví koně: Základní péče. Nejčastější choroby a problémy. Praha:
Metafora.
coursera.org
– Equine Nutrition Course