1. Čím mám kŕmiť môjho koňa?
Na
základe poznatkov o anatómii a fyziológii tráviacej sústavy koní sa
doporučuje kŕmiť predovšetkým kvalitnou vláknitou potravou („objemovou“) –
trávou a/alebo lúčnym senom. Ak potrebujeme mierne navýšiť prísun energie
a/alebo bielkovín, môže časť dávky pozostávať aj z ďalších vláknitých
krmív – z lucernového sena, prípadne zo senáže alebo siláže, z repných rezkov.
Samozrejmosťou musí byť nonstop prístup k čistej, čerstvej vode
o teplote 10-12°C.
Iba
v prípade, že má kôň (naozaj!) zvýšené požiadavky na energiu a/alebo
bielkoviny – to sú kone v strednej a vysokej záťaži, žrebné
a kojace kobyly, žriebätá a mladé kone, plemenné žrebce – treba
menšiu časť kŕmnej dávky nahradiť tzv. „koncentrovaným“ krmivom. Sem patria
krmivá, ktoré poskytnú koňovi omnoho viac energie, prípadne bielkovín naraz,
než rovnaké množstvo objemového krmiva – sú to hlavne obilniny, olejniny
a výrobky z nich (oleje, šroty, vločky, granule, zmesi – müsli). Ich dávkovanie (viď
otázka č. 3) treba starostlivo strážiť, pretože nadmerné dávky ľahko ohrozia
metabolickú rovnováhu v organizme koňa, čo mu môže spôsobiť nemalé zdravotné
problémy.
Predtým,
než koňovi dáte koncentrované krmivo, lebo sa vám zdá, že je chudý či unavený,
vždy sa najprv uistite, že problém nie je niekde inde – v zuboch,
parazitoch, metabolickej poruche, vnútornom ochorení, strese... Ak kôň na
kvalitnom sene ad lib neprospieva, základom je vždy dať najprv urobiť kompletnú
veterinárnu prehliadku vrátane krvného obrazu a rozboru trusu, až potom na
základe výsledkov zmeniť kŕmnu dávku.
Navyše
každý kôň potrebuje minerálny doplnok na mieru, ktorým sa vybalancujú
nedostatky a prebytky minerálov v danej geologickej oblasti (napr.
u nás je v pôdach všeobecne priveľa Fe a zároveň primálo Se, Zn
a Cu).
Podľa
ročného obdobia a zdravotného a výživného stavu koňa môže byť
potrebné dopĺňať aj niektoré vitamíny (napr. v zime chýbajú v tukoch
rozpustné vitamíny – D, E, K, A; starým koňom a koňom s oslabenou
imunitou prospeje pridávanie vitamínu C, aj keď kone si ho v tele dokážu
syntetizovať samy; kone trpiace podvýživou a neurologickými poruchami
potrebujú dobrý prísun vitamínov skupiny B).
2. Ako často mám kŕmiť môjho
koňa?
Vodu
a objemové krmivo musí mať k dispozícii nonstop – aby sa mu dostatočne
obrusovali zuby, aby sa mu v žalúdku nevytvorili vredy, aby mal zdravú,
funkčnú mikroflóru v hrubom čreve, aby v jeho krvi nenastávali prudké
hormonálne výkyvy (ide najmä o metabolizmus glukózy) a aby bol
psychicky v pohode. V prírode sa kone kŕmia podľa potreby 16-19 hodín
denne, s iba krátkymi prestávkami na presun, odpočinok, hru a pod..
Ak má náš kôň nadváhu, prípadne uňho hrozia metabolické problémy (ako napr.
laminitída), príjem potravy rozhodne nikdy neobmedzujeme hladovkou!!! Používame
na to tzv. „spomaľovače kŕmenia“ – čiže na pastvu náhubok s malými otvormi
(umožňuje príjem vody aj pasenie, ale iba po troškách – nie je to nič
nehumánne) a na seno siete s malými otvormi (4,5x4,5, resp. iba 3x3
cm). Takto kôň stále môže žrať, kedy chce, ale zožerie menej.
Koncentrované
krmivá, (ak sme si naozaj istí, že ich náš kôň potrebuje), kŕmime v čo
najväčšom počte čo najmenších dávok (aspoň v 2-3 za deň). A to preto,
lebo dodávajú veľa energie naraz a tráviaca a hormonálna sústava koňa
s tým môže mať problémy – viď ďalšia otázka.
Doplnkové
krmivá (minerály, vitamíny, bylinky...) zväčša podávame spolu
s koncentrovanými. Ak nekŕmime koncentrátmi, najlepšie je podať ich vo
forme peliet priamo z ruky 1-2x za deň – kôň ich skôr zožerie za odmenu,
obzvlášť ak nechutia bohvieako.
3. Ako veľa krmiva môj kôň
potrebuje?
Ak
si kôň drží dobrú výživovú kondíciu (viď otázka č. 10), môže mať prístup
k senu ad libitum, čiže bez obmedzovania množstva, 24 hodín denne.
Všeobecne by mal prijať okolo 2% svojej telesnej váhy v sušine –
u 500 kg koňa je to okolo 12 kg lúčneho sena (záleží od jeho vlhkosti).
Tým prijme dostatok bielkovín i energie. U dobre kŕmiteľného koňa
v ľahkej záťaži (hobby jazdenie každý deň) sa tento príjem môže navýšiť aj
na 3% a stále nebude potrebovať koncentrované krmivo. V tuhej zime sú
kone schopné prijať aj 4-5% svojej hmotnosti za deň, aby si udržali teplo (to
sa uvoľňuje pri fermentácii vlákniny baktériami v hrubom čreve). Obézny
kôň môže mať zníženú dávku aj na 1,5% svojej váhy, ale nesmie hladovať –
používame slowfeedery.
Čo
sa týka koncentrátov – ak ich náš kôň naozaj potrebuje – zlaté pravidlo je
nekŕmiť nikdy naraz viac ako 1 g škrobu na 1 kg živej hmotnosti koňa; zároveň
nekŕmiť za deň celkovo viac ako 2 g škrobu na 1 kg hmotnosti. V praxi to
znamená napr. maximálne po 1 kg ovsa (obsahuje 50% škrobu) ráno a večer
pre 500 kg koňa. Keďže koncentrované krmivá nie sú pre kone prirodzenou zložkou
potravy, naozaj sa snažíme kŕmiť ich len toľko, koľko naozaj treba a tak
málo, ako sa len dá.
4. Ako spoznám kvalitné
seno?
Kvalitné
lúčne seno je svetlé (nemusí byť ale vyslovene zelené – ak bolo sušené na
slnku, prípadne zmoklo, tak vybledne), voňavé, málo prašné. Dĺžka a tuhosť
stoniek závisí od času kosby – skorá seč bude jemná s kratšími tenkými
stebielkami, neskorá bude hrubšia s kvetmi alebo dokonca už odkvitnutá.
Skoré seno býva „sladšie“, teda obsahuje viac vo vode rozpustných cukrov;
neskoré, sekané po odkvitnutí, obsahuje viac vlákniny. Skutočný obsah živín
práve vo vašom sene však odhalí jedine rozbor sena – špeciálnou sondou sa
z hĺbky viacerých balíkov odoberú vzorky, pošlú sa do laboratória
a vo výsledkoch uvidíte, koľko energie (a akého typu – vo vode rozpustných
a nerozpustných cukrov), bielkovín a tuku obsahuje, aké a koľko
minerálov a vitamínov obsahuje. Podľa toho môžete vášmu koňovi zostaviť
kŕmnu dávku presne na mieru, aby dostával práve toľko energie a bielkovín,
koľko potrebuje a aby mal vyvážený príjem minerálov a vitamínov. To
je vhodné najmä ak dlhodobo riešite problém s telesnou kondíciou koňa.
Problém však väčšinou tkvie v tom, že zdroj sena sa často mení (resp. ho
kosia na rôznych lúkach v rôznom čase, rôzne ho sušia a skladujú – to
všetko vplýva na obsah živín). Ak však chcete iba vybalancovať minerály (u
zdravých koní, ale aj pre zvýšenie výkonnosti, na podporu liečby problémov
s imunitou, kosťami, šľachami, kĺbmi, kopytami, kožou a srsťou...),
rozbor sa vám predsa len oplatí – podmienkou je však, aby ste mali aspoň 3-6
mesiacov seno z tej istej geologickej lokality (keď po túto dobu budete
koňovi dávať minerálno-vitamínový balancer namiešaný na mieru podľa rozboru, už
to bude mať aj efekt).
A čo
nekvalitné seno? To býva tmavé, prašné, nevonia, prípadne páchne hnilobou či
plesňou (netreba ju vidieť voľným okom, prach a zápach stačí!). Takéto
seno ani nedovoľte u vás zložiť a nezaplaťte zaň. Nie je vhodné ho
použiť ani ako podstielku, pretože kone budú spóry z neho dýchať
a mohli by ho aj konzumovať – u citlivejších koní to spoľahlivo
vyvolá koliku. Ak máte inak pekné, ale prašnejšie seno, pred kŕmením ho vždy
pokropte hadicou, pre dušné kone ho ponorte na 10 minút pod vodu.
5. Aké obilniny / granule /
müsli
sú najlepšie?
Žiadne.
Naozaj, ak to nie je nevyhnutné, škrobovým krmivám sa snažte vyhýbať. Ak
potrebujete navýšiť energiu v kŕmnej dávke, najprv siahnite po vláknitých
krmivách – lucerna doplní bielkoviny a obsahuje o niečo viac energie
než seno; repné rezky (nemelasované!) obsahujú toľko energie, čo ovos, avšak
v bezpečnejšej forme – vláknina a pektíny. Bielkoviny, prípadne
esenciálne aminokyseliny môžeme doplniť podávaním sladového kvetu, sušených
pivovarských kvasníc. Potom prípadne môžete navýšiť energiu kŕmením olejnín,
najlepšie takých s vhodným pomerom omega 3 a 6 mastných kyselín –
ľan, konope, ostropestrec (bodliak), repka – buď vo forme panenského oleja,
alebo semienok (najlepšie čerstvo namleté, prípadne zastabilizované otrubami).
V menšom množstve možno prikrmovať aj slnečnicovými a tekvicovými
semienkami, slnečnicovým olejom. Keďže kone nemajú žlčník, nepodávame viac ako
100 g semienok alebo 2 dcl oleja denne. Aj ryžové otruby obsahujú veľké
množstvo tuku, sú však náročné na skladovanie.
Ak
však predsa ešte koňovi chýba energia, môžeme siahnuť aj po škrobových
krmivách. Sem patrí klasický ovos, jačmeň, kukurica... A samozrejme
výrobky z nich – šroty, vločky, granule, müsli. Šrotovanie zvyšuje
stráviteľnosť (takže kôň z rovnakého množstva prijme viac energie –
s tým treba rátať), ale znižuje trvanlivosť krmiva – živiny na vzduchu,
nechránené šupkou zrna, rýchlo oxidujú – a znižuje podiel vlákniny.
Šrotujeme, prípadne mačkáme obilniny preto vždy iba na pár dní vopred (v lete
menej). Šrot kôň aj menej prežúva, čiže menej sliní a v žalúdku
zostáva kyslé pH (riziko vredov). Pri extrudátoch a peletách je tiež
vyššia stráviteľnosť a zároveň väčšia stabilita živín, ale tiež je tu
jedno veľké riziko – nevidíte kvalitu vstupných surovín a vlastne ani
neviete, aké suroviny boli na výrobu použité – štítky na vreciach uvádzajú
často nekompletné, ba niekedy až nepravdivé informácie. Dávajte si pozor najmä
na balast a nevhodné zložky, ktoré niekedy „iba“ znižujú stráviteľnosť
(napr. otruby) a niekedy vyslovene škodia (napr. melasa). Najvhodnejšie je
kupovať jednozložkové obilniny priamo od pestovateľa. Ovos môžeme pokojne kŕmiť
vcelku, ak má kôň zdravé zuby, poradí si s ním a navyše ho dobre
presliní; šupky z ovsených zŕn obsahujú mnoho cenných živín
a vlákninu. Jačmeň má vyšší podiel škrobu (65-70%), pozor na to,
a treba ho minimálne mačkať, celé zrná sú pre kone ťažko stráviteľné,
dokonca sa niekde uvádza, že môžu spôsobovať zdravotné problémy. Kukurica je
najťažšie stráviteľná, musí sa preto šrotovať, vločkovať alebo extrudovať a veľmi
často obsahuje nebezpečné mykotoxíny; navyše tmavá srsť po nej hrdzavie;
obsahuje až 75% škrobu. Z hľadiska moderného výživárstva je to krmivo
poslednej voľby.
6.
Aký vitamínovo-minerálny doplnok mám dávať môjmu koňovi?
Ako vyplýva z vyššie napísaného,
najlepšie je dať si namiešať balancer na mieru podľa rozboru sena. Iba tak
totiž budete mať istotu, že koňovi naozaj dávate všetko, čo potrebuje
a zároveň nič zbytočné, prípadne škodlivé navyše. Alebo aspoň kúpte
doplnok typu „hay/pasture balancer“ určený pre kone, ktorých hlavným zdrojom
potravy je pastva a/alebo seno. Ten doplní a vybalancuje pomery minerálov,
ktoré bývajú v našich pôdach najviac deficitné (najmä Zn, Cu a Se, pridá
esenciálne aminokyseliny (lyzín, metionín), prípadne vitamíny, ktoré sa zo sena
sušením strácajú (E, biotín).
Bežné komerčné doplnky bývajú
predražené, obsahujú mizivé množstvá toho, čo koňom u nás najviac chýba
a naopak je v nich množstvo látok, ktoré sú zbytočné, prípadne až
nebezpečné, keď ich kôň prijme priveľa. Napríklad také železo, ktorého nadbytok
v strave vedie k nedostatku medi a zinku v organizme
(železo zablokuje ich vstrebávanie), tým pádom môže spôsobiť paradoxne až
anémiu a keďže sa ukladá v pečeni, môže ju poškodiť. Taktiež dávkovanie
sa výrobok od výrobku líši, a teda zdanlivo nižšia cena môže byť
v skutočnosti vyššia, pretože musíte podávať vyššie dávky. Preto si dobre
čítajte etikety a porozmýšľajte, kým koňovi v dobrej vôli niečo
prisypete do kýblika.
7.
Aké maškrty môžem dávať môjmu koňovi?
Zdravé a započítané do jeho dennej
kŕmnej dávky. Najlepšie s nízkym glykemickým indexom – sem patrí zelenina,
najobľúbenejšia je mrkva. Niektoré kone majú rady aj kaleráb alebo zeler,
červenú repu, vyskúšajte. Kapustovitých nekŕmte veľa naraz, môžu spôsobiť
nadúvanie. Bezpečné sú aj šupky z ovocia, ktoré nebolo chemicky ošetrené. Vhodné
sú aj bylinky – mäta, medovka, púpava, šípky... Ovocie kŕmime s mierou, je
sladké. Volíme skôr domáce než exotické druhy, kôstky vopred odstránime.
Vyhýbame sa priemyselne spracovaným
maškrtám – málokedy naozaj vieme, čo sa v nich skrýva, zvyknú tiež
obsahovať nezdravé veci, ako je melasa a otruby, bývajú sladké. Nekŕmime
kockový cukor, sladkosti pre ľudí (pozor na čokoládu, pre kone je veľmi toxická!)
a už vôbec nie čerstvé či sušené pečivo!!! Bohužiaľ v našich
končinách je tento hlúpy zvyk stále hlboko zakorenený, avšak pokúste sa
pochopiť, že pečivo je pre koňa naozaj krajne neprirodzená, nevhodná, nezdravá
potrava! Nedávajte koňom ani kŕmnu repu, je to samý škrob. Mliečne výrobky
takisto nie sú vhodné.
8.
Aké krmivá sú pre môjho koňa nebezpečné?
Zoxidované, plesnivé, hnilé. Obsahujúce
priveľké množstvá jednoduchých cukrov či škrobu. Geneticky modifikované,
a teda ošetrované extrémne jedovatými pesticídmi. Priveľa tuku naraz.
Jedovaté rastliny.
9.
Je jarná pastva pre kone naozaj nebezpečná?
Traduje sa, že kone sa môžu schvátiť
z bohatej jarnej pastvy, pretože obsahuje množstvo cukrov, obzvlášť tzv.
fruktanov. Tie sa trávia v tenkom čreve, no ak ich kôň prijme priveľa
naraz, všetky sa tam nestihnú stráviť, a potom prechádzajú do hrubého
čreva, kde sa trávia fermentáciou za pomoci baktérií. To už nie je prirodzené
a vedie to k reťazcu dejov, ktorých výsledkom je zníženie pH
v hrubom čreve a odumieranie, prípadne zmena osadenstva črevnej
mikroflóry. To je sprevádzané vylučovaním toxických látok, ktoré môžu spôsobiť
poškodenie až odumretie lístkovej rohoviny v kopytnej škáre – a tým
spustiť akútne schvátenie. Tento mechanizmus bol však dokázaný iba v laboratórnych
podmienkach, kde bola koňom podaná látka obsahujúca enormné množstvo fruktanov
– také množstvo, aké z našich travín kôň jednoducho nemôže byť schopný
naraz prijať.
Čiže pre ZDRAVÉHO koňa by jarná pastva
nemala predstavovať zvýšené riziko. Samozrejme je vhodné po zime prechádzať na
pastvu postupne, aby mala črevná mikroflóra čas prispôsobiť sa zmene – ako
napokon platí pre každú zmenu v kŕmení. Čiže začíname na 10 minútach,
a pridávame najprv po 10 minútach, potom po pol hodinách, po hodinách... Kontrolujeme
pritom stolicu (či nemá kôň hnačku).
V inej situácii sú kone, ktoré nie
sú zdravé. Sem patria kone ťažko podvýživené, obézne, s metabolickými
poruchami, s nezdravými kopytami. Týmto koňom môže (nielen) jarná pastva
naozaj uškodiť. Veľmi podvyživené kone majú veľmi oslabenú mikroflóru
a potrebujú čas a citlivo zostavenú diétu, aby sa im opäť obnovila –
takže „dopriať“ im tým, že ich proste vyhodíte na bohatú pastvu, im môže viac
uškodiť než pomôcť. Pomaly ich na ňu môžete privykať, až keď sa dostanú
z najhoršieho – vždy konzultujte s veterinárom. Obézne kone by
z bohatej pastvy logicky priberali, preto im treba pobyt na nej obmedzovať
buď časovo, priestorovo (tzv. strip-grazing po malých pásikoch), alebo náhubkom
– pravidelne kontrolujeme výživovú kondíciu a podľa toho prispôsobujeme
pastevný režim. Kone s metabolickými poruchami majú problémy so
spracúvaním cukrov zo stravy, čo u nich môže pri nadmernom príjme cukrov
viesť k ďalším problémom (napr. k schváteniu). Aj obézne kone majú
väčšie riziko schvátenia, jednak z mechanických príčin (preťažovanie
závesu kopytnej kosti), jednak z metabolických (tiež potenciálni adepti na
hormonálne poruchy – problémy s hladinou ACTH, inzulínu...). A sú tu
aj kone s kopytami s nezdravým tvarom (a teda aj fungovaním), tie tiež
môžu mať s bohatou pastvou problém – keďže už majú pravdepodobne
mechanicky poškodené lamely v kopytnej škáre, stačí aj mierne poškodenie
z metabolických príčin a akútne schvátenie je na svete (pričom však
chronické schvátenie už dávno bežalo „na pozadí“). Všetky tieto problémy –
nadváha, hormonálne poruchy, zle upravované kopytá (prípadne tréningom
preťažované a zároveň nedostatočne stimulované voľným pohybom) – sa často
spájajú. No keď sa kôň schváti, na vine je tráva – no v skutočnosti je
problém v tom, že kôň už dávno nebol zdravý. Samozrejme takýmto rizikovým
koňom treba pobyt na pastve limitovať (viď vyššie), ale zároveň treba aj riešiť
ich stav!
Ešte chcem upozorniť, že pre tieto
kategórie koní je riziková aj jesenná pastva (za prvých nočných mrazíkov)
a letná pastva (v čase suchých horúčav), a to najmä skoro ráno a
podvečer. V týchto podmienkach je totiž tráva „v strese“ a namiesto
toho, aby v noci uložila cez ceň nasyntetizovanú glukózu a fruktany
do škrobu, tieto v nej zostávajú vo vysokých koncentráciách. Vtedy je
bezpečné kone púšťať na pastvu iba v čase cca od 11:00 do 15:00. Na jeseň
sa tiež pridávajú k riziku hormonálne zmeny v organizme koní (hladiny
ACTH).
10.
Ako mám robiť zmeny v kŕmnych dávkach?
Pomaly a postupne, vždy na základe
objektívnych ukazovateľov – podľa váhy, skóre na stupnici telesnej kondície
(BCS), prípadne podľa rozboru sena, pastvy, krvi a trusu koňa. Ak má váš
kôň zdravotné problémy, oplatí sa poradiť s veterinárom a výživárom.
U zdravého koňa v dobrej kondícii stačí raz za mesiac-dva
skontrolovať výživovú kondíciu a podľa toho uspôsobiť kŕmnu dávku. Meniť
dávku podľa tréningovej záťaže má zmysel iba u stredne (drezúrne kone,
kone v nižších parkúroch) a ťažko pracujúcich koní (všestrannostné,
vytrvalostné, dostihové kone). U rekreačných koní je vhodnejšie riadiť sa
výživovou kondíciou, vyhneme sa tým zbytočnému prekrmovaniu. U žrebných
kobýl nezvyšujeme zbytočne dávku koncentrovaného krmiva, jedine opatrne
v druhej polovici žrebnosti (obezita môže spôsobiť komplikácie); dbáme
však na adlibitný prístup ku kvalitnému lúčnemu senu a dobrému vybalancovaniu
minerálov a vitamínov. Rovnako u kojacich kobýl. Žriebätá
a mladé kone tiež zbytočne neprekrmujeme koncentrátmi, obezita im môže
pokriviť vyvíjajúce sa kosti, poškodiť kĺby a šľachy; základ je opäť
kvalitné seno a správna rovnováha minerálov a vitamínov. Starým koňom
časom musíme dávať krmivo, ktoré ľahšie požujú a je stráviteľnejšie –
senné a lucernové granule, rôzne rezanky, pelety s vysokým obsahom
vlákniny (všetko namáčame). Dbáme pritom na rovnomerné rozloženie kŕmenia na
celý deň, nepodávame veľké dávky naraz (žalúdok koňa je dosť malý a nemôže
sa rozťahovať – má objem max. 8-10 litrov).
Kone niekedy odmietajú niektoré
doplnkové, najmä minerálne krmivá – treba im ich preto namokro zamiešavať do
chutného žrádla spočiatku iba po ½ čajovej lyžičky a len veľmi postupne
zvyšovať dávky. Niekedy pomôže aj dočasné kŕmenie z ruky – tak si kone
často vezmú aj to, čo by v kýbli ohrdli.
11.
Ako udržím koňovi dobrú telesnú kondíciu?
U zdravého koňa je to pomerne
jednoduché – každý mesiac ho zhodnotíme podľa kritérií stupnice BCS (tukové
zásoby na hrebeni krku, pozdĺž chrbtice, na rebrách, za plecami, na bedrách
a na koreni chvosta), prípadne si ho zmeriame (výška, obvod krku, obvod hrudníka
a obvod brucha) a vypočítame si jeho BCI – Body Condition Index
(najmodernejší nástroj zisťovania telesnej kondície koní).
Ak kôň nedosahuje ideálnu hodnotu, najprv
zhodnotíme, či mu na jeho váhu a záťaž dávame dostatok stráviteľnej
energie. Ak áno, hľadáme zdravotné príčiny podvýživy – dáme vyšetriť zuby, krv,
trus, kvalitu pohybu, pozorujeme správanie koňa, zisťujeme abnormality. Iba ak
je všetko v poriadku a kôň napriek tomu nepriberá, môžeme navýšiť
kŕmnu dávku. Začíname vždy pridaním kvalitného lúčneho sena – má byť
k dispozícii nonstop – a minerálno-vitamínového balanceru na mieru.
Potom navyšujeme energiu ďalšími vláknitými krmivami – repnými rezkami
a lucernou (majú veľa Ca, preto dovyvážime P). Ak to nie je dosť, pridáme
ďalšiu energiu olejom (ľanovým, bodliakovým, repkovým) alebo ryžovými otrubami.
Ak ešte stále nestačí, pridáme obilniny, dávame si však pozor na bezpečné dávky
škrobu – max. 1 g škrobu na 1 kg živej hmotnosti koňa v jednej dávky; max.
2-3 g na 1 kg živej hmotnosti koňa za deň.
Opačne postupujeme v prípade koňa
s nadváhou – ako prvé zoberieme všetky koncentrované krmivá. Často ide
o ľahko kŕmiteľné kone, ktoré v pohode zvládnu aj strednú záťaž iba
na kvalitnom sene a mineráloch. Niekedy im však treba obmedziť aj pastvu
(náhubok, kratšia doba na pastve, strip-grazing) alebo dokonca aj seno
(slowfeedery – siete s okami 3x3 cm, namáčanie sena na hodinu, aby sa
vyplavili vo vode rozpustné cukry). Nikdy, nikdy ich však nenechávame
hladovať!!! Výživovú kondíciu im kontrolujeme každé 2 týždne a podľa
výsledkov ďalej prispôsobujeme kŕmnu dávku.
Pri extrémnej podvýžive (1 a 2 na
BCS) treba postupovať veľmi opatrne, vždy pod neustálym dohľadom veterinára.
Niekedy je stav taký vážny, že hrozí kolaps organizmu – preto stále
kontrolujeme základné životné funkcie, dbáme najmä na dostatočnú hydratáciu,
udržanie primeranej telesnej teploty a len veľmi, veľmi pomaličky
pridávame lúčne seno, podávame vodu s elektrolytmi, probiotiká
a prebiotiká, vyvážené minerály a vitamíny. Črevná mikroflóra týchto koní
býva úplne vyčerpaná, preto potrebujú veľmi postupnú zmenu, aby sa obnovila
a opäť začala plniť svoju funkciu. Telesnú kondíciu porovnávame každý
týždeň a uvážlivo navyšujeme kŕmnu dávku. Ďalšie typy krmív môžeme začať
pomaly pridávať až po stabilizácii stavu, veľmi opatrne najmä
s obilninami.
12.
Mýty a legendy o lucerne a repných rezkoch – čo je na nich
pravdy?
Ešte stále sa občas stretnem
s ničím neopodstatnenými predsudkami voči týmto výživovo hodnotným
a veľmi bezpečným krmivám. Lucerna bývala kedysi zakazovaná schváteným
koňom, dokonca považovaná za jedovatú. V skutočnosti je to krmivo obsahujúce
len o niečo vyššie množstvo energie než lúčne seno, zato však obsahuje
vysoký podiel bielkovín a veľa vápnika. Ideálne krmivo pre žrebné kobyly,
laktujúce kobyly a mladé kone vo vývoji. Aj kone v tréningu, ktoré
budujú svalovú hmotu, z nej môžu profitovať. Taktiež je vhodná pre kone
schvátené – poskytuje im stavebné látky, ktoré sú nevyhnutné pre rast novej
rohoviny, ktorý potrebujeme podporiť. Jedovaté látky obsahujú kvety bielej
ďateliny, nie lucerna. Jedovaté samozrejme môžu byť postreky (to je riziko ale
hlavne v USA, kde je väčšina lucerny geneticky modifikovaná, a teda
postrekovaná nechutnosťou menom Round-Up) alebo plesne v nekvalitnej
lucerne. Kvalitnú lucernu spoznáme podľa krásnej zelenej farby a príjemnej
vône. Nemá byť hnedá a nesmie smrdieť. Lucernové seno má mať veľa jemných
zelených lístkov – ak bolo pokosené príliš neskoro, je tmavšie a obsahuje
viac hrubých stoniek než lístkov – to je hlušina. Najlepšie je nakupovať ju
priamo od miestneho pestovateľa, tam si môžete skontrolovať kvalitu a čerstvosť.
Repné rezky sú neprávom ohovárané ešte
viac než lucerna. Vraj je to len „odpad“ – a naše kone predsa nie sú
prasnice, aby sme ich kŕmili pomyjami. Áno, je to odpad vznikajúci pri
spracovaní cukrovej repy (nájdete ich aj pod názvom „cukrovarské rezky“). Nie
je v nich už žiaden cukor, avšak obsahujú energiu vo forme vlákniny
a pektínov, ktoré mimo iného prispievajú k dobrému fungovaniu
tráviacej sústavy koní. Rezky obsahujú toľko isto energie ako rovnaké množstvo
ovsa, avšak bez obsahu potenciálne škodlivých škrobov. Nemusíme sa pri nich báť
ani „sugar high“, teda zmeny v správaní koňa po tom, čo mu prudko stúpne
hladina cukru v krvi – z pektínov a vlákniny sa energia do
organizmu koňa dostáva postupne. Tiež sú zdrojom vápnika. Je to vhodné krmivo
na bezpečné navýšenie príjmu energie u koní, ktoré nesmú prijímať veľa vo
vode rozpustných cukrov. Sú aj cenovo dobre dostupné. Ľudia sa ich však obávajú,
a to hlavne preto, že po namočení menia objem (napučia až 4násobne),
a teda pri ich kŕmení v suchom stave vzniká riziko upchatia pažeráka.
Preto ich treba vopred zalievať vodou v pomere 1:4 – nedá sa určiť presná
doba, ako dlho musia byť zaliate, dôležité je len to, aby sa granule úplne
rozpadli na „rezance“ – pri izbovej teplote to trvá cca 10-15 minút, čím
chladnejšia voda, tým dlhšie to trvá. Zalievanie 12 hodín vopred, najmä
v lete, môže byť skôr kontraproduktívne, pretože medzitým rezky skysnú.
A každopádne, najdôležitejším faktorom je to, ako kôň žerie – ak nervózne,
nenásytne hlce, upchá sa vám naozaj hocijakým krmivom. U takého koňa sa
treba povenovať nácviku kľudu okolo žrádla, prípadne mu aj dať do žľabu tehlu,
aby si nemohol naberať veľké sústa naraz (viem aj o ľuďoch, čo celé roky
kŕmia rezky nasucho a nikdy nemali problém – tým vás k tomu
nenavádzam, je to však potvrdenie toho, že viac záleží na tom, ako kôň rezky
žerie, než na tom, ako dlho sa predtým namáčali). Kvalitné repné rezky
samozrejme nesmú byť plesnivé a pod.; nekupujte ani melasované repné rezky
(melasa je pre vysoký obsah cukru a železa pre kone nezdravá).
13.
Ľanové semienko – celé, extrudované alebo varené? A načo vôbec?
Ľanové semienko je ako olejnina zdrojom
energie vo forme tukov. Obsahuje viac „dobrých“, nenasýtených mastných kyselín,
má priaznivý pomer omega 3 a 6 mastných kyselín. Okrem toho jeho šupky
obsahujú slizovité látky, ktoré liečia sliznicu čreva. Podáva sa teda pri
kolikách, pri presrsťovaní a problémoch s kožou a srsťou, pre kone vo
vysokej záťaži a podvyživené. Pre ten prvý prípad sa musí namáčať – tým sa
vylúčia liečivé slizovité látky (skladovať v chladničke v uzavretej
nádobe a spotrebovať do 3 dní). Variť sa nemusí, dokonca ani extrudovať.
Tradovaná jedovatosť celých surových semienok bola dokázaná iba v jednom
ľudskom výskume, kde boli podávané obrovské množstvá – pri prepočte na koňa by
ste ho nesmeli kŕmiť ničím iným, aby ste ho otrávili – my však dávame malé
dávky, max. 100 g na deň. Extrudáciou sa ale zvýši stráviteľnosť semienok – na
druhej strane, obnažené semienka rýchlo žlknú, a preto ich treba skladovať
v uzavretej nádobe, v tme a chlade a spotrebovať do 3 dní.
Životnosť sa im dá predĺžiť pridaním pšeničných otrúb, avšak tie zároveň
pôsobia ako antinutrienty (bránia vstrebávaniu niektorých živín) – je to taký
kompromis.
Dobrou alternatívou ľanových semienok
sú konopné semienka – tiež majú dobrý pomer omega 3 a 6 a navyše
obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny. Dajú sa zakúpiť vo forme peliet –
dobre stráviteľná, stabilizovaná forma. Prípadne ich možno podávať aj celé
alebo mleté (je tu však ten istý problém ako aj u ľanových semienok –
stráviteľnosť vs. rýchla oxidácia).
14.
Ako zistím, či má môj kôň žalúdočné vredy? Ako im predchádzať a liečiť
ich?
Jeden známy britský veterinár trefne
hovorí, že existujú len dva druhy domácich koní – tie, ktoré vredy majú
a tie, ktoré ich ešte len budú mať. Prieskumy ukazujú, že 60% rekreačných
koní trpí nejakým druhom žalúdočných vredov; u dostihových koní je to až
90%! Väčšina vredov sa vyskytuje v hornej časti žalúdočnej sliznice, ktorá
nie je chránená mukóznou vrstvou pred kyselinou chlorovodíkovou, ktorá sa
neustále produkuje v spodnej časti. Keď má kôň prázdny žalúdok, táto
žieravina špliecha na nechránenú sliznicu a poškodzuje ju. Iba keď kôň
nepretržite prijíma vláknitú potravu, ktorú dobre presliní (sliny sú zásadité
a neutralizujú tým kyslé prostredie v žalúdku), je chránený pred
vznikom vredov. Na vznik vredov negatívne vplýva okrem nedostatku sena aj stres
a častá liečba nesteroidnými protizápalovými liekmi (napr. fenylbutazon).
Na to, že váš kôň trpí žalúdočnými
vredmi, vás môžu upozorniť nasledovné zmeny v jeho správaní – nervozita
pri doťahovaní podbrušníka, citlivosť v tejto oblasti, celková
podráždenosť, skleslosť, zníženie chuti do žrania, zníženie výkonnosti,
neposlušnosť pri jazdení, neustále stiahnuté brušné svaly, napätie okolo
papule, čeľuste a očí, neprítomný výraz, nehybné, stále mierne vzad
a doboku stiahnuté ušnice, časté polihávanie, slabé koliky, škrípanie
zubami, stolica vo forme voľných bobkov. Spoľahlivo sa však diagnóza dá
stanoviť iba s použitím endoskopickej sondy.
Prevencia a liečba je pomerne prostá
– dopriať koni adlibitný prístup k vláknitej potrave, netrénovať koňa
nalačno (aspoň 0,5h pred tréningom podať seno), neprekrmovať koncentrátmi,
zabezpečiť mu prostredie, kde nebude pociťovať stres (vrátane humánnej formy
tréningu), vyhýbať sa podávaniu nesteroidných protizápalových liekov. Jediná
overená farmakologická liečba spočíva v podávaní omeprazolu. Boj s už
s vzniknutými vredmi je však náročný beh na dlhú trať. Preto sa treba
sústrediť na prevenciu.
15.
Ako zistím, či môj kôň netrpí metabolickými problémami? Ak áno, ako ho mám
kŕmiť?
Metabolické
problémy u koní najčastejšie zahŕňajú chronickú laminitídu (anglicky
„founder“; je to skôr prejav nasledovných porúch), inzulínovú rezistenciu (IR),
EMS (Equine Metabolic Syndrome, postihuje skôr mladé kone, náchylné sú obézne,
ľahko kŕmiteľné kone a predovšetkýžm natívne plemená poníkov), Cushingov
syndróm (anebo PPID – Pars Pituitary Intermedius Disorder; postihuje skôr
staršie kone, tiež sú náchylnejšie poníky). Veľmi zjednodušene, pri týchto
poruchách je narušený metabolizmus jedného alebo viacerých hormónov v tele
koňa, čo má za následok problémy celého organizmu. Najčastejšie sú problémy
s metabolizmom inzulínu (pri IR, ktorá môže byť prítomná samotná alebo ako
súčasť EMS), ďalej s leptínom (hormón vylučovaný tukovým tkanivom pri EMS),
ACTH a kortizolom (pri Cushingovi). Tieto kone sú často obézne (alebo
naopak niekedy vychudnuté), majú tuk uložený na zvláštnych miestach (napr. v jamkách
nad očami), majú problémy s presrsťovaním, v dôsledku toho sa viac
potia, časté je u nich chronické schvátenie s opakujúcimi sa akútnymi
epizódami (napr. na jar, na jeseň), apatia, pokles osvalenia, opuchy vemienka /
predkožky...
Konkrétnu diagnózu
stanoví veterinár po rozbore krvi.
Všeobecne sa
doporučuje kŕmiť tieto kone krmivami s nízkym glykemickým indexom
a nenechávať ich hladovať. Čiže podobne ako u obéznych koní –
využívame náhubky, stip-grazing, slowfeedery, dlhšie namáčanie sena, vyhýbame
sa koncentrovaným krmivám. Dôležité je dobre vybalancovať minerály, dodať
chýbajúce vitamíny. Pozor aj na maškrtky, tieto kone majú absolútne zakázané
sladkosti, ale aj väčšinu ovocia, dokonca niekedy aj mrkvu. Najbezpečnejšia
odmena je pre ne zelenina, šupky z mrkvy a ovocia alebo senné granule.
16.
Ako správnou výživou predchádzať laminitíde? Ako správnou výživou môžem pomôcť
pri liečbe laminitídy?
Okrem
správnych úprav, dostatku voľného pohybu po rôznorodých povrchoch
a primeranej tréningovej záťaže až po dosiahnutí dospelosti (cca v 6
rokoch veku koňa) má na zdravie lamelového spojenia kopytnej kosti
s kopytným puzdrom vplyv aj výživa.
Metabolické
schvátenie nastáva, keď lamely odumrú vplyvom zmien v krvi.
V podstate nastane zápalový proces, ktorý sa prejavuje aj zvýšeným
prekrvením a dilatáciou ciev – v kopytách však niet miesta na opuch
a stlačené lamely odumierajú. To môže nastať po otrave jedovatými
rastlinami, plesňami alebo po značnom jednorazovom prekŕmení koncentrovaným
krmivom, veľmi výnimočne bohatou jarnou pastvou (zjednodušene – keď sa prebytok
vo vode rozpustných cukrov nestihne stráviť v tenkom čreve, dostanú sa do
hrubého čreva, kde ich fermentáciou trávia baktérie; ako vedľajší produkt
vzniká kyselina mliečna, ktorá znižuje pH v čreve a tým baktérie
zabíja; z ich rozkladajúcich sa tiel sa do krvi vstrebávajú toxíny, ktoré
poškodia lamely v kopytách). Zdravý kôň so zdravými kopytami (po
mechanickej stránke) by však nemal mať s mladou pastvou problém. Ak si
však nie ste istí, radšej na jar prechádzajte na pastvu postupne, pridávajte
čas pasenia pomaly.
Ak
má kôň predispozíciu na metabolickú poruchu (sú to najmä poníky), dlhodobé
prekrmovanie môže túto poruchu spustiť a tá môže následne chronicky
poškodzovať lamelárne spojenie v kopytách.
Prevencia
teda spočíva v rešpektovaní hornej hranice dávok škrobu pre koňa – ešte
raz, je to 1g škrobu na 1kg hmotnosti v jednej dávke krmiva; 2g na 1kg
hmotnosti koňa za deň. Neprekrmovať, udržiavať koňa v primeranej výživovej
kondícii (rekreačný kôň 5, športový 4), najmä ak má vrodené predispozície
k obezite a metabolickým poruchám. Snažiť sa udržiavať konštantnú
hladinu cukru v krvi – vláknitá potrava dostupná nonstop, koncentrovaná
podávaná v malých a častých dávkach, iba toľko, koľko naozaj treba.
Ak
už je kôň schvátený, potrebuje dietu, nesmie však hladovať. Ideálne je lúčne
seno z neskorej seče, namáčané aspoň hodinu (nezabudnúť doplniť vyplavené
minerály a vitamíny balancerom!), podávané v slowfeederi, vhodná je
aj lucerna. Je tiež dobré podporiť rast novej zdravej rohoviny biotínom
a esenciálnymi aminokyselinami (hlavne lyzínom a metionínom).