Polohovo-rovnovážny orgán sídli vo vnútornom uchu, tvoria ho kryštáliky v gélovitej hmote, ktorá vypĺňa závity slimáka a riasinky, ktoré zachytávajú pohyby týchto kryštálikov, ako sa mení poloha hlavy voči telu aj prostrediu. Tieto fyzikálne impulzy sa premieňajú na nervové vzruchy, ktoré posielajú nervy do mozgu. O polohe a pohybe jednotlivých častí tela tiež informujú „čidlá“, čiže citlivé bunky v kĺboch a svaloch.
Dôsledky pre
jazdca:
Jazdecký kôň by mal mať dobré povedomie o svojom tele, kde
sa začína a končí a čo sa s ním v pohybe deje. Základom pre
dobrú rovnováhu a koordináciu a uvedomovanie si svojho tela, je
dostatok voľného pohybu (ideálne 24/7) po rôznorodom teréne, po rôznych
povrchoch, cez prekážky a nerovnosti. Malé svaly stabilizujúce kĺby sa
takto dobre naučia svoju prácu, posilnia sa a nezlenivejú. Pravidelné
vychádzky do terénu by mali byť súčasťou tréningového programu každého koňa,
jednak sú najlepšie na budovanie kondície, kôň pri nich psychicky pookreje
a zmysly sa tiež precvičia. Výbornou zábavou a zároveň dobrým
precvičovaním týchto zmyslov sú aj najrôznejšie trailové a ešte lepšie
extrem-trailové, agility alebo working-equitation prekážky – bariéry,
kavaletky, malé skoky (aj v gymnastických radách), hojdačky, mostíky,
bludiská, bránky, atď., fantázii sa medze nekladú, len dbáme na bezpečnosť,
koňa učíme prekážky po jednej, pomaly, trpezlivo, najprv zo zeme, až potom zo
sedla, žiadny stres ani nátlak. Uvedomovanie si tela a jeho
biomechanicky správne používanie najlepšie podporuje akademické jazdecké umenie
– systematickou, detailnou prácou najprv zo zeme, neskôr aj zo sedla, učí koňa
dokonale ovládnuť každý jeden sval v tele. Ak to koňa navyše učíme pozitívnym
posilňovaním, tak cviky nielen poslušne urobí, ale on si ich doslova
„privlastní“, presne si uvedomuje, aké pohyby, akým spôsobom, v akom
poradí má urobiť. Kone cvičené negatívnym posilňovaním naoko robia tie isté
cviky, no v podstate iba uhýbajú tlaku, nevedia, čo sa pritom s ich
telom deje, a tak cvičenie nemá až také benefity. Ani ja som tomu
neverila, kým som ten rozdiel neuvidela na vlastné oči a verte, že je
vskutku markantný (nehovoriac o tom, že pozitívkárske kone majú
z práce neskrývanú radosť, atmosféra zostáva po celú dobu absolútne bez
stresu, pokojná a sústredená).
Extreme trail.
Enrichment na
rovnováhu a uvedomovanie si tela:
Vo výbehu urobíme priechody s okrúhlymi kameňmi, inde
s pieskom, s drobným štrkom. Umiestnime do výbehu nižšie kmene
stromov, ktoré musia kone prekračovať. Ideálne je, ak je vo výbehu prevýšenie.
Ak sú vo výbehu prirodzené nerovnosti, kopčeky a jamy, nevyrovnávame ich
(samozrejme ale nenecháme jamu o veľkosti kopyta! myslím plytké široké
jamy). Koňom vo výbehu môžeme nechať plošinku (ľahko vyrobíme zakrytím medzier
v palete) alebo konskú hojdačku či visutý mostík, zvedavcom sa to určite
zapáči.
Použité zdroje a literatúra:
Jones,
J. (2020). Horse Brain, Human brain.
North Pomfret: Trafalgar Square.
Leblanc,
M. A. (2013). Mind of the Horse.
Cambridge: Harvard University Press.
Plháková,
A. (2003). Obecná psychologie. Praha:
Academia.
Wendt,
M. (2011). How Horses Feel and Think.
Richmond: Cadmos Publishing Ltd..
Späť na Zmyslové vnímanie
Späť na Myslenie koní