Teraz, keď už rozumiete teórii učenia, emóciám pri učení a jednotlivým
slovíčkam tréningového dialógu (odmene, bridgu, technikám tvorenia správania,
signálom), určite sa neviete dočkať, kedy pôjdete za svojím koňom
s targetom, klikrom a kapsičkou s odmenami. Kým sa však do toho
pustíte, prečítajte si ešte, na čo si dať v začiatkoch pozor, na čo sa obzvlášť
zamerať a ako riešiť prípadné problémy – predídete tým zbytočnej
frustrácii na oboch stranách.
Skôr, než začnete koňa učiť „veľké veci“, ako je španielsky
krok, skákanie vo voľnosti či nakladanie do prepravníka, skôr, než ho
napodmieňujete na kliker, a vôbec, skôr, než ho začnete čo i len kŕmiť
z ruky, zamerajte sa dôkladne na tie „malé veci“, na pohľad nudné veci,
ktoré nie sú nijak oslnivé. O čom hovorím? Je to spoločné ničnerobenie, áno, dolce farniente. :) Doprajte to nielen
svojmu koňovi – utvorí to medzi vami pevné priateľské puto – ale aj sebe samým.
V dnešnej uponáhľanej dobe sa sústredíme len na produktivitu, stále musíme
niečo robiť, robiť robiť, inak máme pocit neužitočnosti, premárneného času. A pritom
je to veľmi často práve naopak! Vďaka toľkej (zbytočnej) aktivite nám uniká
prítomný okamih, veci robíme bezmyšlienkovite, pritom už premýšľame, čo ďalšie
máme urobiť a vôbec si činnosť nevychutnávame. Výsledok je potom často
nevalnej kvality a pocit mizerný, život nám uteká pomedzi prsty. Pritom kôň
v našom živote je hotový zenový poklad! Celkom prirodzene žije v prítomnom
okamihu, tu a teraz, naplno, inak to ani nevie. Skúsme sa to od neho
naučiť. Trochu sa stíšiť, sadnúť si na chvíľu do výbehu, vedome dýchať, dívať
sa, počúvať, nasávať vône, dotýkať sa zeme, stromov, konskej srsti a hrivy...
Môžeme využiť aj konkrétne relaxačné a meditačné techniky, ale ak nám
žiadna nie je sympatická, nemusíme. Proste sa uvoľníme, dovolíme si byť sami
sebou a robiť, čo sa nám práve žiada – sedieť alebo sa hýbať, hovoriť s koňom,
spievať si alebo byť ticho, čítať si alebo len tak oddychovať... Na prvý pohľad
to môže niekomu pripadať ako márnenie času, ktorý by sme mohli využiť na
efektívny tréning, no konské priateľstvá sa tvoria presne takto! Koňom spoločne
strávený čas nikdy nebude pripadať premárnený. A ono je to napokon presne
naopak, v očiach koňa sú toto tie „veľké veci“ a keď sú podľa neho v poriadku
– dostatočne sa mu venujeme, považuje nás za priateľov – tak potom už nejaké
konkrétne cviky budú preňho „maličkosťou“, ktorú pre nás urobí celkom
samozrejme. Keď to povieme odborne – najprv nastavujeme pozitívne motiváciu a emócie,
správanie sa nám potom už bude tvoriť „samé“.
Spočiatku trávime s koňom čas bez žrádla. Ak koňa ešte nepoznáme
alebo vieme, že má problémy so správaním, stojíme za ohradou alebo dverami boxu.
Ak používame elektrický ohradník, vypneme ho, kôň sa môže báť priblížiť k páske.
Dá to pocit bezpečia a slobody voľby nám aj koňovi – obaja sa môžeme
kedykoľvek bez obáv vzdialiť, do priameho kontaktu pôjdeme neskôr, postupne. Ak
chce, aby sme ho hladkali či škrabkali, môžeme, ale nevnucujeme sa (ak sa
vnucuje kôň, až tak, že je nám to nepríjemné, odchádzame za ohradu). Keď je pri
nás už celkom v kľude a je rád aj s nami, aj je v pohode bez
nás, môžeme mu občas hodiť nejaké nudné žrádlo do kýbla na zemi (seno, senové
alebo lucerkové granule – pozor, iba po malých hrstiach, aby sa kôň neupchal –
rezanku... zaujímavosť žrádla zvýšime jedine v prípade, že koňa nezaujíma).
Striedame to nepravidelne s časom tráveným spoločne bez žrádla. Ak kôň
začne byť okolo žrádla nervózny, znížime atraktivitu žrádla, uistíme sa, že kôň
nie je predtým hladný, dáme mu k dispozícii seno. A veľmi pozorne
vyberáme momenty, kedy hodíme žrádlo do kýbla – kôň má byť vtedy celkom
uvoľnený, pokojný (viď komunikačné signály v tomto
článku). Predtým môžeme koňa vyškrabkávať alebo sa s ním trochu
prechádzať, podľa toho, čo uňho lepšie funguje na ukľudnenie. Ak po zavedení
žrádla kôň odmieta škrabkanie, tiež je to známka privysokého napätia – zasa znížime
atraktivitu žrádla a hľadáme miesto a moment, kedy kôň škrabkanie
akceptuje a potom to odmeníme žrádlom. Keď už je kôň úplne v pohode aj s kŕmením
z kýbla, skúsime prejsť na kŕmenie z ruky, opäť sa sústredíme na to,
aby bol vo chvíľach kŕmenia kôň v kľude, uvoľnený, proste v pohode, kŕmime
tak, aby mal kôň hlavu rovno, preč od nás, nedávame mu žrádlo, keď si ho
vynucuje. Zasa striedame s trávením času bez žrádla.
Toto nie je len úvodná fáza pred začatím R+ tréningu. Bez ohľadu
na to, v akej fáze výcviku sa kôň nachádza, vždy by sme si mali nájsť čas
na spoločný oddych (napr. medzi jednotlivými tréningovými jednotkami). Tým si
udržiavame priateľský vzťah aj potrebnú emočnú pohodu. A ako dlho by sme
sa mali takto „spriateľovať“ pred začiatkom R+ tréningu? Ťažko povedať. S koňom,
ktorý bol ľuďmi zradený, nepoznáme sa, to môže trvať aj pár týždňov
každodenného kontaktu, kým nám začne dôverovať a dokáže sa pri nás
uvoľniť. No ak sa s vaším koňom poznáte už dlho, nemáte žiadne zásadné
problémy, môžete si týmto úvodom prejsť v pár desaťminútovkách za jeden
deň a potom sa k tomu pravidelne medzi trénovaním vracať. Výnimkou sú
naliehavé situácie, kedy treba problematického koňa rýchlo niečo naučiť (napr.
ho treba niekam prepraviť), ale i tam sa dajú nájsť chvíľky medzi
lekciami, kedy si s nimi len tak posedíme, dáme im čas vydýchnuť si,
ukľudniť sa – a práve vďaka tomu bude tréning napredovať rýchlejšie!
Nehovorte, že nemáte čas – urobte si ho! A uvidíte, že presne vďaka tomu
kopec času ušetríte, lebo nebudete musieť riešiť problémy spôsobené uponáhľaným
tréningom.
Povedzme teda, že už sme sa s koňom spriatelili, celkom nám
dôveruje, cíti sa v našej prítomnosti uvoľnene (a aj my v jeho),
žrádlo si berie pokojne, má oň záujem, ale zostáva slušný a uvoľnený. Toto
sú optimálne podmienky na prvú R+ lekciu. Kôň by mal mať samozrejme pred ňou
dostatok voľného pohybu so svojimi kamarátmi a mal by byť nažratý. Ideálne
je trénovať v ohrade na dohľad od koní (ak kôň trpí separačnou úzkosťou,
spočiatku si predelíme jazdiareň napoly a do druhej časti pustíme jeho
kamoša), zavesiť do rohu sieť so senom a postaviť k nej kýbel s vodou
– aby mal kôň naozaj všetky potreby naplnené.
Skúsme sa na prvé lekcie „pozitívky“ dívať ako na zbieranie informácií o našom koňovi
– ako na jeden zo spôsobov, ako ho bližšie spoznať (ďalší spôsob je napr.
pozorovanie správania k ostatným koňom na pastvine v rôznych
situáciách). Budeme zisťovať, aké sú jeho vôľovo-motivačné vlastnosti – či má
tendenciu byť aktívny alebo skôr pasívny; či je ľahké alebo ťažké namotivovať
ho k spolupráci a udržať jeho záujem; ako znáša frustráciu (neúspech)
– snaží sa ju prekonať, vzdáva sa, alebo sa naopak uchyľuje ľahko k agresivite?
Zistíme tiež, aké má kognitívne schopnosti – predovšetkým na akej úrovni je
výdrž, rozsah, koncentrácia a flexibilita jeho pozornosti (čiže ako dlho
sa dokáže sústrediť, na koľko vecí naraz sa dokáže sústrediť, ako intenzívne sa
sústredí a ako medzi jednotlivými podnetmi dokáže prepínať pozornosť).
Dôležité je tiež zistiť, ako kôň rieši problémy – potrebuje nápovedu, jasnú
štruktúru (napr. target) alebo si poradí aj sám, v menej štrukturovanej
situácii (uprednostní samotný nácvik manners, voľné tvarovanie)? Dokáže byť
tvorivý a ponúkať vlastné riešenia alebo skôr čaká, čo navrhnete vy
(typické pre kone predtým cvičené cez R–)? A najviac nás samozrejme zaujíma to,
ako kôň emočne prežíva učenie – či sa ľahko rozruší; či je ustrašený
a opatrný alebo naopak prejavuje zvedavosť a cvičenia ho zjavne tešia;
či ľahko ide do stresu pri prezentácii neznámych / subjektívne nepríjemných
podnetov; a hlavne ako stres prejavuje – aké sú jeho typické upokojujúce
signály (preskokové správanie, stresové signály, vyhýbavé správanie)? Primárne
uteká, útočí alebo zamŕza? Nezabúdame pritom, že čím menej emócií kôň dáva
najavo, tým intenzívnejšie ich pravdepodobne vnútorne prežíva.
Preto je dobré (nielen) prvé
lekcie robiť krátke a nahrávať si ich na video – hneď ako skončíme
lekciu, prehráme si video, zhodnotíme, čo sa tam dialo, čo sme sa dozvedeli
a ako ďalej s týmito informáciami naložíme. Tento medzičas môžeme
tiež stráviť už spomínaným spoločným oddychom, aby kôň nebol nešťastný z toho,
že sme odišli – takto sa ľahšie zmieri s koncami lekcií. Po chvíli oddychu,
zhodnotení a plánovaní môžeme urobiť ďalšiu lekciu (celkový čas aj s pauzami
medzi cca 30-40 min., jednotlivé bloky po cca 5-7 min., u veľmi roztržitých
koní a žriebät aj menej). Neexistuje univerzálny návod, ako začať, pretože
každý kôň je iný – ak ste však dobre porozumeli princípom tejto metodiky
a naučíte sa „čítať“ výrazy koňa, ktorými vám dáva najavo, ako sa práve
cíti, dokážete svoj postup prispôsobiť na mieru práve tomu vášmu.
Obvykle koňa najprv klasicky
podmieňujeme na bridge, čiže učíme ho význam kliknutia – že po ňom príde
odmena. Čiže klikáme a vzápätí kŕmime (max. 3s medzitým), krátka pauza,
zasa klik-odmena. Dajte si dobrý pozor, aby
ste naozaj napodmieňovali koňa na kliker a nie na niečo iné – môže sa
totiž stať, že vo veľkej snahe o rýchle a presné prevedenie podvedome
siahate do kapsičky skôr, než kliknete, a kôň sa napodmieňuje práve na
tento pohyb ruky. Robte vedomé, pokojné, plynulé pohyby – natrénujte si to
najprv s kamarátom alebo pred zrkadlom, nech na to už potom pri koňovi
nemusíte myslieť. Ďalej si samozrejme dajte veľký pozor na to, čo kôň robí a ako sa cíti vo chvíľach, keď
klikáte – pretože tým toto správanie a tieto emócie posilňujete! Ani v tejto
fáze neklikáte „za nič“, vždy tým niečo posilňujete. Dbajte teda na to, aby kôň
pekne, pokojne stál s hlavou preč od vás, s uvoľneným svalstvom a mimikou
a kŕmte s vytretou pažou ďaleko od svojho tela – kŕmte tam, kde
chcete, aby kôň mal hlavu a časom si ju tam bude dávať a držať ju tam
aj sám. Často sa stáva, že kôň krásne robí manners, ale po kliknutí sa „zblázni“,
stuhne, oženie sa zubami, snaží sa zrazu vybrakovať kapsičku.... Alebo „len“
kývne hlavou späť k človeku a o chvíľu je z toho silná
povera. Predídete tomu tak, že aj po kliknutí ešte počkáte, kým sa kôň „opraví“
a až potom mu dáte žrádlo na správnom mieste. Ak vám po zavedení klikra
zmizne z tréningu uvoľnenie, treba znížiť hodnotu žrádla, resp. žrádlo
dočasne celkom nahradiť škrabkaním (ale kôň musí dávať pri tom fakt najavo, že
si škrabkanie užíva), potom ho zaradiť späť tak, že najprv vyškrabkáte, tým
koňa uvoľníte, potom kliknete a prekŕmite.
Hannah Dawson z Connection
Trainingu od začiatku zaraďuje do tréningu pohyb,
jednak aby si kôň nezvykol, že len stojíme (potom keď zrazu začneme s pohybom,
môže sa hnevať, prečo mu utekáme), jednak pohyb kone uvoľňuje, keďže prirodzene
sa veľkú časť dňa hýbu pri pasení, čo pôsobí aktivačne na parasympatikus. Už
pred zavedením klikra kone ležérne vyzýva k popochádzaniu za ňou a odmeňuje
škrabkaním alebo sa s nimi prechádza medzi dvoma kýblami a striedavo do
nich hádže odmeny. Pri podmieňovaní na kliker kone vlastne učíme už prvé
dôležité správanie – pokojné spoločné
státie (my to poznáme ako nulovú
variantu). A toto správanie najlepšie podčiarkne kontrast s pohybom,
takže Hannah strieda spoločné státie so spoločným
kráčaním, čiže kôň sa rovno učí základy vodenia a pohybom sa uvoľňuje,
pasívny kôň sa ním aktivizuje, následným zastavením a státím sa zasa skľudňuje.
Pri chôdzi sa snažíme s koňom vzájomne zladiť, aj my sa prispôsobíme jeho
tempu a časom po troškách žiadame, aby sa aj on naučil prispôsobovať nášmu
tempu, aby spoločné s nami zastavil, vykročil, zabočil... Zavádzame
signály pre tieto správania. Hannah od začiatku strieda prácu vo voľnosti a na ohlávke a vodítku, aby bol
kôň rovnako v pohode s oboma variantami (každému koňovi viac sedí
niečo iné, vzhľadom na povahu a minulé skúsenosti, tréningom by sa to malo
zrovnať). Ďalšie správanie, čo učí, je zostaň,
čiže odloženie – spočiatku ide iba o to, aby vám kôň dovolil obísť ho,
hladiť ho po celom tele (kone majú často problém nechať vás a vašu kapsičku
so žrádlom ísť preč, mnohým vadí, keď pristúpite k sedlovej oblasti – zlé spomienky),
tu využijete techniky systematickej desenzitivizácie a protipodmieňovania.
Časom koňa naučíte, aby stál, aj keď chodíte vo veľkých kruhoch okolo neho,
resp. zastanete v istej vzdialenosti a nejaký čas tam stojíte, top
level je, že zostane stáť, aj keď na chvíľku odídete z dohľadu. Až potom
učí kone targeting, čo je zaujímavé,
keďže ešte donedávna bol v R+ tréningu targeting to prvé, čo sme kone
učili. No dáva to zmysel, keďže potom sa veľmi často stávalo, že kone (a aj
ľudia!) sa na target strašne nafixovali a následne ho nevedeli z tréningu
zasa odbúrať (keďže ako už vieme, target má slúžiť iba na vytvorenie správania
a potom by už nemal byť potrebný). Výnimočne ho zavedie už skôr, napr. ak
kôň pri vodení neustále mení strany,
predbieha sa – keď mu pomôže zorientovať sa, pochopiť, čo sa od neho žiada.
Inak je target skvelá vec na kopec vecí, len to ani s ním netreba preháňať.
Nasledujúce správanie je vyslanie na
stacionárny target a zotrvanie pri ňom, čo je tiež nesmierne užitočné,
či už pre nakladanie, nasadanie, slušné čakanie v boxe pri kŕmení,
skákanie vo voľnosti, atď... Potom Hannah učí státie na podložke, čo je vlastne tiež forma stacionárneho targetu
a pomáha pri učení odloženia, ale aj pri mikrotvarovaní (prenášanie váhy z nohy
na nohu, dopredu-dozadu) a cúvanie.
Tu nájdete Veronikou
Bonnebakerovou (Venyou) pretlmočený úvod do „pozitívky“ od Hannah. Celý kurz
základov tréningu pozitívnou motiváciou nájdete v angličtine na connectiontraining.com alebo v slovenčine
na connectiontraining.eu/sk.
Na tomto mieste ešte raz zhrniem zásady spomínané už
v predošlých podkapitolách:
·
Pripravte si pred každou lekciou rámcový plán
toho, čo a v akých krokoch
chcete koňa naučiť (hovorí sa tomu aj „tvarovací plán“ – „shaping plan“).
Nezabudnite na dobrú operantnú definíciu správania, ktoré od koňa chcete – má
to byť popis činnosti, z ktorého každý pochopí, ako má výsledok / kroky
k nemu vyzerať. Formulujte ho pozitívne („robí to a to“), nie
negatívne, ani nepoužívajte prídavné mená („nesmie robiť to a to, nesmie
byť taký a taký“ – takáto definícia vám totiž nepovie, čo máte
v lekcii posilňovať). Buďte však pripravení plán flexibilne prispôsobovať,
meniť počet krokov alebo vymyslieť úplne iný, nový plán, ak sa tento ukáže byť
nevhodný.
·
Nachystajte si na každú lekciu cca 20 pamlskov
– aby ste nerobili lekcie príliš dlhé.
·
Nacvičte si postup (podmieňovanie na bridge,
podávanie pamlskov, prezentáciu a schovávanie targetu, načasovanie) najprv
s kamarátom, až potom choďte za koňom.
·
Nastavte situáciu tak, aby ste vy aj kôň mali
čo najväčšiu šancu na úspech – prispôsobte prostredie. Trénujte s koňom,
keď je nažraný, už bol vo výbehu, keď má ostatné kone nablízku – aby bol
spokojný. Trénujte v pokojnom prostredí, ktoré už dobre pozná. Trénujte najprv
cez bariéru, umiestňujte svoje telo, target a odmeny tak, aby správna
odpoveď bola pre koňa tým najľahším, čo môže urobiť. Až keď sa naučí manners
a targeting v týchto ideálnych podmienkach, môžete ich po jednej začať
sťažovať (nezabúdajte, že každý faktor prostredia je ďalším kritériom, ktoré
treba tiež natvarovať!).
·
Od začiatku dbajte na manners vo všetkých
fázach lekcie – na začiatku (začínajte lekciu jasne, napr. pripnutím kapsičky
s odmenami pred zrakom koňa), počas tréningu (klikanie vo chvíli, keď vás
kôň nešacuje a je uvoľnený – nulová varianta; kŕmenie v správnej
pozícii ďalej od tela; „odomknutie“ dlane s odmenou, iba keď si ju kôň ide
zobrať jemne, pyskami) aj na jeho konci (koniec buď signálom – odopnutie
kapsičky pred zrakom koňa, ukázanie prázdnych dlaní, slovo „koniec“... – alebo
cvikom či vysypaním zvyšných odmien na zem).
·
Robte krátke, cca 5-minútové lekcie
s pauzami na zhodnotenie postupu (vtedy môžete s koňom spoločne
oddychovať, kôň by sa mal po chvíli upokojiť, pochopiť, že teraz sa netrénuje –
ak sa tak nestane, presuňte sa zatiaľ radšej za ohradu – spočiatku je síce
normálne, že má zvýšený záujem, ale časom by sa to nemalo stupňovať, nemal by sa
stáť na tréningu závislým). Vyhodnoťte, čo ste sa o koňovi v tejto
lekcii dozvedeli, ako fungoval váš plán, čo bolo dobré, čo treba zmeniť. Potom
sa opäť urobte ďalšiu lekciu – v jeden deň môžete takýchto krátkych lekcií
urobiť mnoho, napr. ráno 5, po obede 5, večer 5 (samozrejme pozor na to, aby
ste koňa neprekŕmili niečím nezdravým)... V čistom čase budete trénovať
možno 30-60 minút, ale takto po častiach urobíte mnohonásobne väčší pokrok, než
keby ste urobili iba jednu, zato hodinovú lekciu. Samozrejme, nič sa nestane,
ani keď urobíte iba zo dve-tri krátke lekcie v jeden deň, dokonca ani keď
sa k tréningu vrátite o týždeň, mesiac, či rok – pozitívne posilnené
správanie sa do dlhodobej pamäte ukladá totiž veľmi rýchlo a efektívne.
·
Do priameho kontaktu s koňom choďte, až
keď sa už počas tréningu správa úplne pokojne a necháva vás odísť bez
toho, že by ho to rozrušilo. V priamom kontakte potom robte spočiatku
veľmi krátke lekcie, aby si kôň nacvičil to, že od neho odchádzate a zas
prichádzate – aby ho to nevyvádzalo z miery a nechával vás bez
obťažovania odísť. Ak ho priamy kontakt príliš rozrušuje, nebojte sa ešte na
čas vrátiť za bariéru, nie je to žiadna hanba, naopak, robíte dobrú vec – nastavujete situáciu tak, aby ste vy aj váš
kôň mali čo najväčšiu šancu na úspech. Na túto zásadu nikdy nezabúdajte –
robte učenie ľahké a príjemné, pre vás oboch. Predchádzajte konfliktom,
aby ste sa nikdy nemuseli uchýliť k trestaniu.
·
Ďalšie správania s pomocou targetu učte až
vtedy, keď už kôň dobre ovláda základný targeting na mieste. Najprv ho naučte
dotýkať sa targetu v rôznych pozíciách – hore, dole, vpravo, vľavo. Potom
ho môžete začať učiť nasledovať ho, s jeho pomocou ustupovať predkom
a zadkom, cúvať... Nezabudnite vždy aj uviesť do rovnice signál, na ktorý
sa bude nové správanie vykonávať a target postupne odbúrať – nemal by vám
v tom cviku zostať. Môžete koňa naučiť aj vysielanie k stacionárnemu
targetu a státie pri ňom, prípadne posielanie medzi viacerými targetmi.
·
Pri učení nových správaní nezabúdajte pracovať
s nepravidelným režimom posilňovania a so zásadami tvarovania – aby
ste postupne dokázali správania vylepšovať, dávať pod kontrolu signálom
a znižovať potrebu primárneho posilňovania po každom prevedení.
·
Neskôr môžete využiť aj iné techniky, ako je
zachytenie, voľné tvarovanie, reťazenie – postupne sa vytrénuje nielen kôň, ale
aj vy – zvýši sa vaša frustračná tolerancia, naučíte sa učiť sa, byť kreatívni
a vymýšľať stále nové cviky a postupy k ich naučeniu. Učenie
a zábava nikdy nekončia, naozaj môžete vášho koňa naučiť čokoľvek. J (Len sa vždy
najprv nezabudnite aj zamyslieť, či je to aj správne.)
·
Nikdy nezabúdajte na emočnú pohodu počas
tréningu. To je alfa a omega, bez toho nemá význam učiť žiadne cviky –
načo mi je kôň predvádzajúci oslnivý španielsky krok, keď sa ma pritom snaží
zabiť?! Naučte sa čítať aj najjemnejšie neverbálne signály, ktoré k vám
kôň vysiela a oznamuje vám nimi dôležité správy – bojím sa; som
v strese, prosím dosť; hnevám sa; to bolí; toto sa mi nepáči; nudím sa;
som prekvapený; chcem to urobiť, ale neviem ako / bojím sa to urobiť / bojím
sa, že ti pritom ublížim (vnútorný konflikt); toto ma baví; mám radosť; je mi
s tebou dobre... A naučte sa na tieto signály aj včas a správne
reagovať – povzbudiť alebo naopak upokojiť koňa, keď to potrebuje; zvýšiť alebo
znížiť požiadavky; znovu dodať koňovi istotu odmenením nulovej varianty alebo
požiadaním o veľmi jednoduchý, perfektne zvládnutý cvik; včas ukončiť
lekciu; riešiť problémové správanie jedným z tu
uvedených postupov... Nikdy nezanedbajte ani najmenší prejav emočnej nepohody –
lebo ani sa nenazdáte ako a prerastie do veľkej nepohody, a to sa už
ťažšie napráva. Riaďte sa pritom aj svojimi vlastnými emóciami – kone sú síce
empatickejšie a dokážu lepšie zrkadliť vaše pocity, ale ak sa naučíte
počúvať svoje telo (pretože cezeň „hovoria“ emócie – sú to napokon fyziologické
pochody), aj vy dokážete vycítiť, ako sa práve cítia vaše kone. Ak cítite počas
tréningu napätie, máte pocit, že vám niečo nesedí, dbajte naň a zistite,
čo sa deje – a pokúste sa na tom zapracovať. Na druhej strane vlastným
pokojom a uvoľnením dokážete upokojiť aj koňa – dychovými cvičeniami,
relaxáciami, imagináciami, meditáciami, pozitívnymi afirmáciami (vyberte si, čo
vám najlepšie sadne)... A nezabúdajte na to najhlavnejšie – na priateľstvo s vaším koňom. Veď
preto to celé robíte.
Použité zdroje a literatúra:
Kurland,
A. (2007). Clicker Training for Your
Horse. Waltham: Sunshine Books, Inc..
Šusta,
F. (2014). Trénink je rozhovor.
Praha: Plot.
connectiontraining.com
connectiontraining.eu/sk
venya.sk
theclickercenter.com