Alebo aj "molding". Trochu diskutabilná technika, ktorej sa snaží väčšina pozitívnych
trénerov vyhýbať. A prečo? Pretože ide doslova o mechanické „namodelovanie“
koňa do určitej pozície – napr. mu chytím nohu a položím ju tam, kam
chcem. Niekedy to na počiatku tvarovania pomôže koňovi pochopiť, o čo ide,
na ktorú časť svojho tela má zamerať pozornosť. Ak však našu fyzickú podporu
odstránime, cvik sa často úplne rozpadne – pretože celý čas sme ho robili
vlastne my, nie kôň, takže sa nič nenaučil. Preto sa k tejto technike
uchyľujeme iba ako k poslednej možnosti, keď naozaj už nevieme vymyslieť,
ako inak by sme koňovi naznačili, o čo v úlohe ide. A svoju
podporu udržiavame čo najmenšiu a čo najkratšie.
Príklad
– chceme koňa naučiť pristupovať plecom alebo zadkom k targetu.
S týmto majú problém najmä kone predtým trénované tlakom – zvyknuté
ustupovať od ruky či predmetu preč. Jednoducho ich ani vo sne nenapadne, že by
sme mohli od nich chcieť, aby naopak pristupovali bližšie. Tu môže spočiatku
pomôcť modelovanie – jasne vyslovíme verbálny signál (napr. „Plece!“), my sami
melodramatickým spomaleným gestom priložíme target (alebo dlaň – hand-target)
k danej časti tela a klikneme a posilníme. Opakujeme
a opakujeme. A potom raz skúsime dať slovný signál a necháme
target dva milimetre od srsti koňa. Ak čo i len minimálne prenesie váhu
naším smerom, vehementne sa potešíme, posilníme (opakujeme, postupne target
viac a viac vzďaľujeme, žiadame viac krokov, neskôr presné kríženie nôh,
atď., proste klasicky tvarujeme). Ak ani po niekoľkosekundovom čakaní
a opakovaní signálu kôň nereaguje, vrátime sa k modelovaniu.
Niektorým koňom trvá naozaj dlho, kým pochopia toto konkrétne cvičenie
a môžeme s modelovaním prestať – iné to pochopia po pár posilneniach.
A iným zas bude vyhovovať úplne iný postup, napr. s použitím ďalšieho
targetu na opačnej strane tela... Je to individuálne, treba byť pružný
a kreatívny. ;-)
Späť na Správanie
– Techniky učenia
Späť na Tréning pozitívnou
motiváciou